BRATISLAVA (Redakcia/SITA) – Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname už symbolických sedemnásť rokov. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
V parlamentnej rozprave pred sedemnástimi rokmi búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ako vtedy tvrdila, ďalší by znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy slovenských korún.
Pamätným dňom sa u nás 17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa 17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
Symbolika siaha až do II.svetovej vojny
V noci zo 16. na 17. novembra 1939 urobili nacisti razie v študentských internátoch v Prahe, Brne, Příbrami a Olomouci. Do koncentračných táborov odviezli viac ako 1 000 študentov, deviatich študentských funkcionárov popravili a zatvorili vysoké školy. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano. Študentské organizácie po celom svete následne tento deň v roku 1941 zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa osud perzekvovaných študentov každoročne pripomínal. Spomienkové akcie sa konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku.
Perzekúcie proti českým študentom sa začali 28. októbra, keď bol na protinemeckej a protinacistickej demonštrácii pri príležitosti výročia vzniku Československa postrelený študent Jan Opletal, ktorý 11. novembra zomrel a na jeho pohrebe 15. novembra sa konali tiché demonštrácie.
Novodobé dejiny
Pred 29 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939.
Brutálny policajný zákrok proti účastníkom spomienkovej slávnosti v roku 1989 na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.
Demonštrácie sa konali aj v Bratislave. Prvú masovú demonštráciu zorganizovali v našom hlavnom meste 22.novembra na námestí SNP. Moderovali ju Milan Kňažko a Ján Budaj. Herečka Magda Vášáryová predniesla vyhlásenie hercov SND. Svoj odkaz Slovákom poslal aj Václav Havel. Študenti rozdávali a vylepovali svoje požiadavky, ktoré sa stali základom programu nových politických síl.
Vzniklo Občianske fórum (OF) v Čechách a Verejnosť proti násiliu (VPN) na Slovensku , 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Takto sa začali písať nové dejiny Čechov a Slovákov, ktoré vyústili v roku 1993 až k rozdeleniu našich krajín.