máj 2015 | Stránka 10 | Regióny.zoznam.sk

Pellegrini urobí všetko pre to, aby bol šéf NKÚ zvolený 19. mája

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – Predseda parlamentu Peter Pellegrini urobí všetko pre to, aby sme mali 19. mája nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) a aby ho 20. mája hneď ráno do úradu uviedol. “Voľbu som nevypísal ako krycí manéver. Veľmi by som si želal, aby predseda zvolený bol,” povedal šéf NR SR v relácii V politike na TA3. Ako pokračoval, predseda vlády Robert Fico, ako sľúbil, ponechá rozhodnutie na parlament a poslancov.

Žiadneho z troch kandidátov na post šéfa NKÚ však predseda NR SR favorizovať nechcel. “Nemôžem nikoho favorizovať, ešte to je čerstvé. Budeme o kandidátoch diskutovať, budeme trvať na tom, že voľby majú byť tajné, pretože v personálnych otázkach je slušné hlasovať tajne, a voľba následne ukáže, ktorý z kandidátov bude úspešný,” povedal v relácii. Nerád by tiež hovoril o konkrétnom mene víťaza. “Ani u nás definitívne rozhodnutie nepadlo,” poznamenal. Všetky návrhy na kandidátov budú predmetom rokovania parlamentného výboru pri financie a rozpočet, kde kandidátov podrobia tzv. hearingu.

Kandidátka Henrieta Crkoňová, ktorú navrhli v piatok 8. mája na post predsedu NKÚ poslanci Marián Kvasnička (KDH) a Štefan Kuffa (OĽaNO), je pre Petra Pellegriniho prekvapením. “Aj za našej vlády pracovala v oblasti školstva, takže ja osobne nemôžem byť úplne nezaujatý. Nehodnotím jej odborné kvality, pretože som s ňou pracoval na ministerstve školstva,” povedal na TA3. Každý si však so sebou nosí svoju minulosť, pripomenul, no pri rozhodovaní budú brať do úvahy odborné a morálne zdatnosti, musia to byť osobnosti, pretože NKÚ je vysoko postavený úrad.

Pellegrini by bol rád, keby sa situácia okolo NKÚ konečne po toľkých rokoch uzavrela. Nepáči sa mu však, že aj pri voľbe sa z toho robí politika. “Chce byť z toho súboj opozície a koalície a súboj proti vládnej strane. Má to byť však pragmatické riešenie,” uviedol v relácii V politike. Podľa neho to je príbeh, ktorý sa, ako pevne verí, po 19. máji uzavrie. V prípade opozície však pripomenul, že už boli momenty, keď mohol byť jej kandidát do tejto funkcie zvolený a dnes už mohol pracovať.

Podľa predsedu KDH Jána Figeľa je v prípade doterajšieho nezvolenia šéfa NKÚ chyba na strane premiéra Fica, pretože sľuby treba plniť. Nejde však podľa neho o kreslo a posty, ale o to, že ľudia si zaslúžia účinnú kontrolu peňazí, eurofondov či hospodárenia s majetkom štátu. “Opozícia nie je Národný front, no má predkladať vhodných kandidátov. Takých už predložila, no nebol záujem niektorého z nich zvoliť,” poznamenal v relácii. Slovensko modernú, nezávislú a účinnú kontrolu verejných financií potrebuje, je to nový pilier moci, ktorý je dnes slabučký a krehučký, poznamenal. Kandidát Maroš Žilinka, podporený opozíciou takmer totálne zhodne, je podľa jeho slov dobrý návrh. Šéf KDH si myslí, že ak Smer-SD svoje slovo dodrží, a nebude to teatro alebo zablokovanie, Žilinka má veľkú šancu. “Takého rozhodcu na ihrisku potrebuje aj Smer, pretože, ak sa bude rozvíjať korupcia, poškodí to aj jemu,” dodal.

Smer-SD opozíciu podľa šéfa SDKÚ-DS Pavla Freša už päťkrát podviedol. Je to teda signál, že sa netreba dať šiesty raz oklamať, ale zvoliť inú stratégiu. Strana preto na post šéfa NKÚ navrhla Karola Mitríka, ktorý je podľa Freša iný kaliber ako všetko, čo tu doteraz bolo. “Bude sa to mimoriadne ťažko odmietať,” poznamenal. Mitrík je podľa neho človek, ktorý má veľmi dobré renomé a ako šéf tajnej služby za vlády Ivety Radičovej nemá za sebou žiadny škandál. “Nepovedal som, že Žilinka nie je pre mňa dostatočne zdatný, je to však o tom, že niekto je lepší a niekto ešte lepší,” povedala na záver v relácii na TA3 s tým, že Mitrík má iné kvality ako Žilinka.

Harabin zažaloval Slovensko: V kauze nastal pat!

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – V kauze Harabin nastal pat. Ústavný súd odmietol obnoviť jeho disciplinárku a Štrasburg napriek tomu mlčí, informovala o tom televízia TA3 v Hlavných správach. Riešením mala byť podľa televízie novela ústavy. Kým Harabin tvrdí, že na jeho prípad nefunguje, poslanci aj Ústavný súd SR tvrdia opak. Bývalý šéf justície o svojom víťazstve nepochybuje. “Som dostal absolútnu prioritu, samozrejme,” povedal pre TA3 predseda trestnoprávneho kolégia NR SR Štefan Harabin. “Takto optimisticky videl Štefan Harabin ešte pred rokom svoju druhú sťažnosť v Štrasburgu,” uviedla televízia.

Podľa TA3 Slovensko zažaloval, pretože Ústavný súd SR napriek jasnému verdiktu európskeho súdu odmietol nanovo rozhodovať o jeho disciplinárke. Podľa TA3 sa ale zdá, že jeho radosť bola predčasná. “Ešte oficiálne nebola Vláde SR oznámená,” uviedla v reportáži zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Akú satisfakciu si Harabin žiada, stále jasné nie je. Keď sa sťažoval na disciplinárny trest, chcel naspäť 50-tisíc eur, o ktoré prišiel krátením platu a ako odškodné ďalších 100-tisíc eur. Ako informovala televízia, koľko je to teraz, si vraj už nepamätá. “Viete, toho je toľko, že ja už ako…ale ako všetko, čo treba, buďte si istý,” povedal. Faktom je, že nesplnenie štrasburského rozsudku Slovensku na kredite nepridalo, tvrdí TA3. Blamáž mala odvrátiť jednoduchá novela ústavy. Keď Štrasburg nariadi obnovu procesu, Ústavný súd SR musí konať. Okrem Harabina sú podľa televízie v hre aj ďalšie dva prípady. Ten ale tvrdí, že novelu poslanci napísali zle. “Nie je úplne jasné, že by sa táto novela vzťahovala aj na môj prípad, pretože ja som jednu obnovu už podal a bola mi zamietnutá,” uviedol. Ako pre TA3 povedala poslankyňa za Smer-SD Anna Vitteková, “je účinná aj na tie prebiehajúce konania.” Ústavný súd cez hovorkyňu odkázal, že návrh na obnovu možno podať do šiestich mesiacov od verdiktu Štrasburgu, resp. od platnosti novely, teda od 1. januára 2015. “Čím sa ošetrili aj prípady prerokúvané ústavným súdom pred prijatím novely,” vysvetlila Martina Demčáková z tlačového odboru ústavného súdu.

Ako odznelo v príspevku, na podanie novej žiadosti o obnovu podania má tak Štefan Harabin ešte necelé dva mesiace. Ten sa ale nikam neponáhľa, zatiaľ mu vraj z 50-tisícov eur, ktoré by mal po verdikte Štrasburgu dostať späť, bežia parádne úroky. “Ja verím v spravodlivosť. Harabin nikdy neprehral. Ako, ja som trpezlivý, čas hrá pre mňa,” povedal pre televíziu.

Putin rokoval s Merkelovou, diskutovali o Ukrajine

MOSKVA 10. mája (SITA/Reuters) – Ruský prezident Vladimir Putin po nedeľnom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadril presvedčenie, že mierový proces na východe Ukrajiny napriek viacerým ťažkostiam pokračuje. Merkelová mierovému procesu opätovne vyjadrila svoju podporu, pričom Putina opakovane vyzvala k využitiu svojho vplyvu na rokovania s proruskými povstalcami v oblasti, čo by podľa nej mohlo viesť k ukončeniu konfliktu, ktorý si od apríla 2014 vyžiadal už viac ako 6 000 životov.

“Máme všetky dôvody na to aby sme verili, že (mierový) proces naštartovaný v Minsku sa hýbe vpred aj napriek problémom,” uviedol Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou, pričom odkazoval na mierovú dohodu, podpísanú v bieloruskej metropole vo februári tohto roku. Ruský líder dodal, že v procese bol podľa neho kľúčový práve priamy dialóg medzi povstalcami a kyjevskou vládou. Vzťahy Ruska s Nemeckom v poslednom období značne ochladli v dôsledku ruskej anexie Krymu ako aj údajnej podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nemecko zároveň výrazne podporilo ekonomické sankcie, ktoré na Rusko v súvislosti s týmito udalosťami uvalili Západné krajiny. Merkelová dnes na margo ukrajinskej krízy uviedla, že “poučenie z histórie tkvie v tom, že konflikty treba za každú cenu riešiť pokojne a dialógmi a teda diplomaticky”.

Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Ako väčšina Západných lídrov sa však ani ona nezúčastnila na sobotňajšej vojenskej prehliadke na Červenom námestí. S ruským prezidentom ale v nedeľu, ešte pred spoločným rokovaním, položila pamätný veniec k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.

Atény provokujú EÚ informáciou o telefonáte Putina s Tsíprasom

ATÉNY 7. mája (SITA/Reuters) – Grécky premiér Aléxis Tsípras sa vo štvrtok telefonicky spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to úrad vlády v Aténach, no ďalšie detaily neponúkol. Stalo sa tak dva dni pred Tsíprasovým príchodom do Moskvy na očakávané oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Tsípras, ktorého krajina bojuje s vážnymi hospodárskymi i finančnými problémami, pritom v Moskve bol už v apríli. Žiadne konkrétne výsledky jeho rokovaní s Putinom známe dodnes nie sú. Obe strany však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc. Na pokračovaní programu finančnej záchrany sa Tsíprasova vláda stále nedohodla ani s EÚ a MMF. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom.

Fico: Urobil by som chybu, ak by som nešiel na oslavy do Moskvy

BRATISLAVA 7. mája (SITA) – Predseda vlády Robert Fico by urobil obrovskú chybu, ak by sa nezúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii. „Táto chyba by spochybnila zásadu, ktorá tvorí pilier našej štátnosti. Tou je náš postoj k fašizmu, protifašistickému odboju a úcta k obetiam,“ povedal Fico.

Podľa premiéra je zvláštne a „nedôstojné“, že sa z osláv stala politická téma. Pripomenul, že hoci sa lídri členských krajín Európskej únie dohodli, že na vojenskej prehliadke sa nezúčastnia, objavujú sa ďalšie mená, ktorí si padlých v Moskve uctia, napríklad generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.

Fico tvrdí, že ak by nešiel na oslavy, poprel by historický fakt, že najväčší podiel na páde fašizmu mala sovietska armáda. „Poprel by som fakt, že pri oslobodzovaní Slovenska zomrelo viac ako 60-tisíc vojakov tejto armády,“ uviedol.

Ako Fico potvrdil, od začiatku bol pevne rozhodnutý ísť do Moskvy. „Nič by ma nebolo bývalo zastavilo,“ vyhlásil. Ako dodal, je to jeho stratégia, kedy svoje rozhodnutie oznámil. O Ficovej účasti informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a hovorca Miloša Zemana Jiří Ovčáček skôr ako samotný Fico.

Predseda vlády SR Robert Fico dnes oslávi 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v poľskom Gdansku. Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor úradu vlády, v Poľsku sa zúčastní na oficiálnej večeri, ktorú podáva poľský prezident Bronislaw Komorowski a na spomienkovom podujatí pri Pamätníku na Westerplatte. Westerplatte je malý polostrov pri prístavnom meste Gdansk. Nacistickým útokom na Westerplatte sa začala 1. septembra 1939 nemecká invázia do Poľska, a tým aj druhá svetová vojna.

V piatok sa premiér Fico zúčastní na celonárodných oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši. V sobotu 9. mája ráno sa Fico v Moskve stretne s českým prezidentom Milošom Zemanom a položí veniec k pamätníku neznámeho vojaka v Alexandrovskej záhrade. Zúčastní sa aj na slávnostnom obede, ktorý bude ruská strana podávať pre účastníkov osláv vo Veľkom kremeľskom paláci. Na vojenskej prehliadke sa nezúčastní.

Borec podá odvolanie v prípade sudcov v kauze Szabó

BRATISLAVA 7. mája (SITA) – Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec nesúhlasí s rozhodnutím disciplinárneho senátu o zastavení konania voči sudcom Najvyššieho súdu SR v kauze prepustenia vraha Štefana Szabóa. Borec sa podľa hovorkyne Ministerstva spravodlivosti SR Alexandry Donevovej, ktorá agentúre SITA tieto informácie poskytla, chystá proti rozhodnutiu podať odvolanie. Donevová uviedla, že jedným z dôvodov podania odvolania ministrom je fakt, že disciplinárny senát návrh zastavil na neverejnom zasadnutí s odôvodnením, že návrh bol údajne podaný oneskorene.

„Odmietam tolerovať pokus zbaviť sudcov najvyššieho súdu zodpovednosti pomocou formalistického a faktami nepodloženého rozhodnutia disciplinárneho senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný včas a preto voči zastaveniu stíhania podám odvolanie,“ povedal Borec. Donevová uviedla, že ministrovi zatiaľ rozhodnutie o zastavení konania doručené nebolo.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich možno návrh na začatie disciplinárneho konania podať na disciplinárnom senáte do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení. ,,V apríli minulého roka vyjadril v médiách minister Borec znepokojenie nad tým, že z väzby bola prepustená osoba, ktorá sa podľa názoru tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, bez pochyby dopustila minimálne jednej úkladnej vraždy,” uviedla Donevová. Podľa jej slov ministerstvo spravodlivosti v tom čase ešte nedisponovalo podrobnými informáciami o konaní a v tom čase minister len oznámil, že sa prípadom ministerstvo spravodlivosti bude v rámci svojich kompetencií zaoberať.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré znamenalo prepustenie vtedy obžalovaného Szabóa z väzby na slobodu, bolo ministerstvu doručené až 9. mája 2014. Až následne mohlo dôjsť k podrobnému preskúmaniu celého priebehu konania, v rámci ktorého došlo k identifikovaniu pochybenia konkrétneho senátu, ktorého chyba neskôr viedla k ďalšiemu prepusteniu Szabóa. ,,Návrh na začatie konania bol preto jednoznačne podaný včas, teda v šesťmesačnej lehote, odkedy sa oprávnený orgán dozvedel o disciplinárnom previnení,” povedala Donevová.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku prvýkrát odsúdil Štefana Szabóa v októbri 2013 za dve úkladné vraždy na doživotie, voči verdiktu sa odvolal na najvyšší súd. Trojčlenný senát najvyššieho súdu vinu za jednu vraždu uznal, pri druhej mal výhrady, a preto prvostupňový rozsudok zrušil a prípad vrátil späť na Špecializovaný trestný súd. Szabó v priebehu odvolacieho konania podal aj žiadosť o prepustenie z väzby. O tejto žiadosti však senát na najvyššom súde nerozhodol. Špecializovaný trestný súd sa to potom snažil napraviť, ale bolo neskoro, keďže približne dva mesiace nebolo o väzbe rozhodnuté, čím boli porušené práva obvineného. Po Szabóovej sťažnosti na najvyšší súd ho musel iný senát z väzby prepustiť. Od apríla 2014 bol teda Szabó na slobode. Špecializovaný trestný súd ho 13. mája druhý raz odsúdil na doživotie, pričom pri rozsudku bol Szabó osobne. Znova sa odvolal na najvyšší súd, ktorý mu napokon vlani 29. októbra potvrdil vinu aj za druhú vraždu a tiež aj doživotný trest. Na definitívne rozhodnutie na najvyšší súd však už Szabó neprišiel. Keďže do väzenia sám nenastúpil, policajti po ňom začali pátrať.

Doživotný trest vo väzení s maximálnym stupňom stráženia dostal Szabó za vraždy dvoch mužov, ktorým dlhoval peniaze. Mŕtvolu Andreja Wolfa našli v jeho garáži pri záhradnej chate po tom, ako Szabóa prvýkrát zadržali. Zatkli ho krátko po vražde Tibora Kováča z Holiar z okresu Komárno. Kováč prišiel o život v júni 2012 a Wolf je mŕtvy od novembra 2009. Szabóa odsúdili aj za to, že mal nelegálne zbrane.

Brusel navrhol pokutu pre Španielsko vo výške 18,93 mil. eur

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 7. mája (SITA, Reuters) – Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla udeliť Španielsku pokutu vo výške 18,93 mil. eur. Dôvodom sú chybné údaje o rozpočtovom deficite španielskeho regiónu Valencia. EK totiž zistila, že predstavitelia regionálneho audítorského úradu z nedbanlivosti zlyhali pri vykazovaní výdavkov na zdravotníctvo a rešpektovaní akruálnych princípov. Tieto chyby viedli k nesprávnemu vykazovaniu údajov o deficite verejných financií Španielska v marci 2012 štatistickému úradu Európskej únie Eurostatu.

“Na základe zistení odporúča komisia Rade, aby uložila Španielskemu kráľovstvu pokutu vo výške 18,93 mil. eur,” uviedla EK vo svojom vyhlásení. “Dnešné rozhodnutie vysiela jasný signál: komisia je pripravená využiť svoje nové právomoci, aby zabezpečila, že štatistická základňa pre naše rozhodovanie v ekonomických otázkach je spoľahlivá,” konštatovala Marianne Thyssen, eurokomisárka zodpovedná za štatistický úrad Eurostat.

Putin ponúkol Grécku spoluprácu pri projekte Turecký prúd

Vyšlo aj v EKO

ATÉNY 7. mája (SITA, Reuters) – Rusko je ochotné poskytnúť financovanie gréckym spoločnostiam, ktoré sa zapoja do prác na novom plynovode z Ruska do Turecka. Uviedol to podľa tlačovej služby Kremľa vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Podobný návrh mal Putin podľa Kremľa prezentovať už v apríli počas Tsiprasovej návštevy Moskvy. O telefonáte Putina s Tsiprasom predtým informoval úrad gréckeho premiéra, podrobnosti však neposkytol.

Rusko sa v decembri minulého roka vzdalo projektu Južný prúd. Plynovod mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska. Moskva teraz presadzuje plány na výstavbu tzv. Tureckého prúdu. Plynovod by mal prepravovať zemný plyn z Ruska cez Čierne more a odtiaľ ďalej do Grécka. Zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.

Netanjahuovi sa na poslednú chvíľu podarilo vytvoriť vládu

JERUZALEM 6. mája (SITA/AP) – Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa v stredu podarilo zavŕšiť rokovania o vytvorení koaličnej vlády, na ktoré mu prezident Reuven Rivlin po prvotnom neúspechu stanovil novú dvojtýždňovú lehotu. Podľa vyhlásenia Rivlinovej kancelárie líder pravicovej strany Likud (Zjednotenie) necelú hodinu pred vypršaním telefonicky oznámil dosiahnutie dohody, čo následne potvrdil jeden z Netanjahuových spolupracovníkov. Výsledkom náročných rokovaní je spojenie Likudu s viacerými stranami, s ktorými bude mať v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu v podobe 61 kresiel. Netanjahuova strana zvíťazila v marcových predčasných voľbách so ziskom 30 kresiel. Vytvorenie novej vlády znamená, že premiér úradujúci od roku 2009 zostane vo funkcii dlhšie, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Počas celej takmer 67-ročnej existencie Izraela ešte nikdy nemala niektorá zo strán v Knesete absolútnu väčšinu.

Kaník na šéfa NKÚ podporil Žilinku, nie Frešovho kandidáta

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník nepodporí na post predsedu NKÚ Karola Mitríka, čo je kandidát straníckeho predsedu Pavla Freša, ale kandidáta troch opozičných klubov KDH, Most-Híd a OĽaNO Maroša Žilinku. Kaník sa dnes už podpísal pod Žilinkovu kandidatúru. „Pokiaľ chceme predložiť kandidáta, ktorý skutočne reprezentuje časť opozície, tak musíme predložiť kandidáta, ktorý má podporu. Žilinka získal podporu troch klubov i viacerých nezaradených poslancov. Odmietam podporiť aj ten najlepšíí návrh, ktorý nemá podporu opozície, pretože potom to nie je návrh opozície, ale Smeru,“ povedal Kaník dnes pre agentúru SITA. Podľa neho totiž kandidát, ktorý nemá podporu opozície, je len kandidát, ktorého predloží síce opozičný poslanec, ale ten len pomôže obsadiť post vládnemu kandidátovi. „Na takejto hre sa nemôžem a nebudem podieľať,“ dodal. Okrem Kaníka z nezaradených poslancov podporili kandidatúru Žilinku aj Martin Fedor a Miroslav Beblavý, ktorí sú dnes členmi Siete.

KDH dnes získalo pre kandidatúru Maroša Žilinku na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) po podpore od strany Most-Híd aj podporu klubu poslancov OĽaNO. Žilinka pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Nebude však jediný opozičný kandidát na predsedu NKÚ. Prezídium SDKÚ-DS v pondelok na návrh predsedu Pavla Freša schválilo kandidatúru Karola Mitríka. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom, teraz chce navrhnúť starostu Terchovej a bývalého poslanca NR SR Milana Laurenčíka.

Voľby predsedu NKÚ vypísal nový predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Nominácie možno predkladať do 8. mája do 16:00. Vládna strana Smer-SD už oznámila, že na tento post nikoho nenavrhne.

Merkelová bude v Moskve rokovať s Putinom: Hlavnou témou opäť Ukrajina

MOSKVA 6. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová bude počas nedeľňajšej návštevy Moskvy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to v stredu Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov. Podľa jeho slov bude hlavným predmetom ich rokovaní situácia na Ukrajine. Práve tá je dôvodom odmietnutia ruského pozvania zo strany západných lídrov na sobotňajšie oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Merkelová si však obete niekdajšieho Sovietskeho zväzu príde uctiť v nedeľu položením venca k hrobu neznámeho vojaka.

Účasť na sobotňajších moskovských oslavách, ktorým bude dominovať veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 spomedzi takmer 70 pozvaných medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Kuby, Egypta, Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, lídri členských krajín EÚ pozvanie na sobotný program odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny. Výnimku spomedzi lídrov krajín EÚ tvorí grécky premiér Aléxis Tsípras, český prezident Miloš Zeman, slovenský premiér Robert Fico a za francúzsku vládu príde minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Poslední traja menovaní sa však prehliadke vyhnú.

Nemáme záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, tvrdí Európska únia

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Nikto nemá záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, pričom sankcie zostávajú v platnosti len preto, lebo minské dohody o mieri na východe Ukrajiny nie sú plne implementované. V stredu počas návštevy Pekingu to študentom tamojšej univerzity povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Zároveň zdôraznila, že porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany Ruska vyvoláva obavy na celom svete. “Prioritou Európy je zastavenie násilia na východe Ukrajiny,” vyhlásila s tým, že EÚ sa v tejto súvislosti sústredí na dodržiavanie minských dohôd, ktoré považuje za najlepší spôsob ukončenia ukrajinského konfliktu. Sankčná politika voči Rusku je podľa nej jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tento cieľ. “Neskončíme s ňou, kým nebudú minské dohody plne uvedené do praxe,” povedala Mogheriniová.

Moskva popiera obvinenia Kyjeva a Západu, že na pomoc proruským povstalcom posiela vojakov aj zbrane. EÚ aj USA zaviedli voči Rusku diplomatické aj ekonomické sankcie za anexiu Krymu a jeho aktivity na východe Ukrajiny. Ruský minister Sergej Lavrov naposledy včera označil sankcie za nelegitímne a kontraproduktívne. Vyhlásil tiež, že “niekto v EÚ” sa snaží zaistiť, aby prímerie na Ukrajine nebolo dodržiavané v záujme uchovania sankcií. “Destabilizované a izolované Rusko nie je v záujme EÚ, no musia sa rozhodnúť sami,” odpovedala mu Mogheriniová.

Mogheriniová chce prehlbovať bezpečnostnú spoluprácu s Čínou

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Európska únia si kladie za cieľ zlepšiť bezpečnostnú a obrannú spoluprácu s Čínou, obzvlášť v súvislosti so situáciou na Blízkom východe a bojom proti obchodovaniu s ľuďmi. Vysoká predstaviteľka dvadsaťosmičky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Federica Mogheriniová to vyhlásila po utorňajších rokovaniach na vysokej úrovni v Pekingu ako súčasti takzvaného Strategického dialógu EÚ-Čína. Jej dvojdňová návšteva sa uskutočnila v období, keď Čína začína diplomatickú ofenzívu so zameraním na rozšírenie vzťahov s Európou, ktorých jadrom je v súčasnosti obchod, a zviditeľnenie sa na medzinárodnej scéne.

Mogheriniová na spoločnej tlačovej konferencii s členom čínskej štátnej rady Jangom Ťie-čchim povedala, že s ním hovorila o “konkrétnych možnostiach” posilnenia bezpečnostných a obranných väzieb, pričom uviedla ako príklad úspešnej spolupráce protipirátsku misiu v Adenskom zálive. “Prediskutovali sme aj situáciu v Iraku a Sýrii a stručne v Líbyi, kde EÚ a Čína zdieľajú spoločné záujmy a kde naše spoločné úsilie môže priniesť skutočnú zmenu.” Podľa Mogheriniovej obe strany zároveň potvrdili postoj, že konflikt na Ukrajine môže byť vyriešený jedine diplomaticky pri “úplnom rešpektovaní ukrajinskej zvrchovanosti”. Šéfka európskej diplomacie ďalej ocenila zásluhy Pekingu vo vyjednávaní o jadrovom programe Iránu ako i jeho “dôležitú rolu” v boji proti obchodovaniu s ľuďmi ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Stretnutie predchádza summitu EÚ-Čína, ktorý je naplánovaný v júni v Bruseli.

SDKÚ: Účasť predstaviteľov EÚ v Moskve bude slúžiť ruskej propagande

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Účasť vrcholových predstaviteľov členských krajín EÚ na moskovských oslavách ukončenia II. svetovej vojny bude podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša slúžiť len politickej propagande ako dôkazový materiál, že ruská agresívna politika má podporu aj na Západe. Ako povedal Frešo dnes pre agentúru SITA, je mnoho dobrých príležitostí a mnoho spôsobov, ako si uctiť pamiatku obetí II. sv. vojny. Medzi tými horšími však bude účasť slovenského predsedu vlády na oficiálnych oslavách v Moskve. “Zásluhy a účasť sovietskej armády na porážke nacizmu a ukončení II. svetovej vojny sú nespochybniteľné, no v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie u nášho východného suseda je toto gesto nezrozumiteľné,” uviedol Frešo.

Na Slovensku je podľa Freša viac ako 9 100 vojnových hrobov a viac ako 2 800 pietnych miest a symbolov, ktoré sa viažu na II. sv. vojnu. “Toto sú miesta, kde si všetci doma môžeme a verím, že aj pripomenieme obete ničivej vojny, podobne ako náš prezident,” uviedol Frešo. SDKÚ-DS vyzýva všetkých občanov, pre ktorých nie je ôsmy máj len dňom pracovného voľna, ale sviatkom konca vojny, aby vzdali úctu našim predkom, vďaka ktorým dnes žijeme, položením kvetov pri ktoromkoľvek pamätníku venovanému obetiam druhej svetovej vojny. „Koniec vojny je oslavou slobody pre všetkých a náš vzťah k tejto udalosti je diametrálne iný ako má predseda vlády,” povedal poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Premiér Robert Fico už ohlásil, že 9. mája pôjde na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy. Predtým sa zúčastní na oslavách v poľskom Gdansku, na Slovensku v Liptovskom Mikuláši a ukrajinskom Kyjeve.

Európska komisia prijala stratégiu k jednotnému digitálnemu trhu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Európska komisia (EK) urobila ďalší krok k naplneniu jednej zo svojich priorít. V stredu prijala stratégiu na vybudovanie jednotného digitálneho trhu v Európe, ktorý má odstrániť regulačné obmedzenia a suplovať 28 vnútroštátnych trhov.

Ako uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia EK na Slovensku, plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Zjednodušiť sa má online nakupovanie či prístup k digitálnemu obsahu. “Chcem vidieť celokontinentálne telekomunikačné siete, digitálne služby, ktoré prekračujú hranice štátov, a vlnu európskych inovatívnych začínajúcich podnikov. Chcem, aby kdekoľvek v Európe všetci spotrebitelia využívali najlepšie ponuky a každý podnik mal prístup na čo najväčší trh,” uviedol predseda komisie Jean-Claude Juncker.

Stratégia je postavená na troch pilieroch, a to lepšom prístupe spotrebiteľov a podnikov k digitálnym tovarom a službám v EÚ, vytváraní vhodných a rovnakých podmienok pre digitálne siete a rozvoj inovačných služieb a maximalizácii rastového potenciálu digitálneho hospodárstva. Obsahuje celkovo 16 opatrení, ktoré majú byť predložené do konca roka 2016.

Do poslaneckého klubu strany Most vstupuje Edit Pfundtner

BRATISLAVA 5. mája (SITA) – Nezaradená poslankyňa NR SR Edit Pfundtner vstúpila do poslaneckého klubu Most-Híd. Dnes to oznámila na tlačovej besede. Pfundtner je v parlamente od minulého roku, keď nastúpila v júni ako náhradníčka za poslanca a martinského primátora Andreja Hrnčiara, ktorý sa vzdal funkcie poslanca. Pfundtner kandidovala v roku 2012 za stranu Most-Híd, rovnako ako Hrnčiar. Do parlamentu sa však nedostala. Zo strany v roku 2012 odišla. Hrnčiar z parlamentu odišiel, aby sa spolu s Radoslavom Procházkom spoločne mohli venovať získavaniu podpory pre novovzniknutú stranu Sieť a budovaniu regionálnych štruktúr strany.

Poslanecký klub Most-Híd bude mať s Pfundtner 14 členov. To je o jedného viac ako po voľbách v roku 2012. Do klubu vstúpila minulý rok aj Lucia Žitňanská, ktorá sa do NR SR dostala na kandidátke SDKÚ-DS. Dnes už je podpredsedníčkou Mosta-Híd. Najsilnejší klub má v parlamente vládny Smer-SD, ktorý disponuje 83 poslancami. Najsilnejším opozičným poslaneckým klubom je klub KDH, ktorý má v súčasnosti 17 členov. Most-Híd bude mať oddnes 14 členov a najmenším poslaneckým klubom je klub OĽaNO, v ktorom je združených 13 zákonodarcov. Od začiatku volebného obdobia zanikli poslanecké kluby SDKÚ-DS a SaS. Strana SaS síce opäť chcela založiť vlastný klub, pretože sa k nemu hlási osem poslancov, Smer-SD však vznik takéhoto klubu odmietol podporiť.

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Ak sa počas volebného obdobia rozdelia volebné koalície alebo zlúčia politické strany či hnutia, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Kancelária Národnej rady SR vyčleňuje prostriedky na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Ich výšku určuje predseda parlamentu.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Španielsky premiér varuje voličov pred nezodpovednou voľbou

MADRID 5. mája (SITA/AP) – Úradujúci španielsky premiér Mariano Rajoy v utorok varoval Španielov pred zahrávaním sa s ohňom. Urobil tak vo veci blížiacich sa parlamentných volieb, ktoré rozhodnú o prípadných ďalších štyroch rokoch pri moci pre jeho konzervatívnu Ľudovú stranu. Rajoy v tejto súvislosti uviedol, že jeho vláda vyviedla krajinu z hospodárskej krízy a Španielsko je na ceste obnovy. Voliči by preto podľa neho nemali riskovať a voliť neoverené strany. Odkazoval tým na stále populárnejšie mimoparlamentné hnutie Podemos odmietajúce ďalšie úsporné opatrenia. Ako Rajoy povedal svojim priaznivcom vo Valencii, “dostali sme sa z najhoršieho a teraz potrebujeme zachovať súčasné smerovanie, čokoľvek iné je zahrávanie sa s ohňom”.

Podemos je podľa prieskumov druhou najpopulárnejšou stranou v krajine, tesne za Rajoyovou Ľudovou stranou. V jesenných voľbách chce vyťažiť z januárového historického volebného úspechu gréckej strany SYRIZA, ktorá protiúspornými sľubmi hlasovanie vyhrala a dostala sa k moci. Podemos pritom vznikol iba pred rokom, no hneď získal päť kresiel v májových voľbách do Európskeho parlamentu.

Štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny sa prepadla do recesie po prasknutí bubliny na realitnom trhu v roku 2008. V záujme záchrany bankového systému Madrid prijal medzinárodnú finančnú pomoc a vláda premiéra Rajoya nastolila tvrdé úsporné opatrenia. Krajina aktuálne čelí rekordne vysokej miere nezamestnanosti, ktorá je na úrovni 26 percent a je tak druhou najvyššou v Európskej únii po Grécku, v najbližších rokoch jej však predpovedajú hospodársky rast.