BRATISLAVA – V ôsmych slovenských a dvoch zahraničných mestách sa znova konajú pochody volajúce Za slušné Slovensko. Organizátori ich ohlásili iba tento týždeň krátko potom, ako boli medializované informácie o ich vypočúvaní Národnou kriminálnou agentúrou. Tento fakt v kombinácii s výrokmi Roberta Fica, ktorý znova nahlas vyslovil, že organizátori protestov sú platení z peňazí amerického finančníka Georga Sorosa vyvolal v časti spoločnosti pobúrenie. Pochod sa rozhodli podporiť nielen svojou prítomnosťou, ale aj finančnými príspevkami.
Ľudia sa rozhodli ísť do ulíc v predvečer výročia Nežnej revolúcie v ôsmych slovenských mestách. Zhromaždenia sa uskutočnia okrem Bratislavy aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Žiline, Leviciach a Kežmarku. Okrem toho sa pod hlavičkou hesla Za slušné Slovensko zídu ľudia aj za hranicami, v Londýne a Dubline. “V novembri 1989, presne pred 29 rokmi, sa ľudia odvážne postavili režimu, v ktorom sa cítili neslobodne. Tajná služba a štát vtedy neváhali sledovať občianskych aktivistov, aby ubránili svoju pozíciu. Za vlády SMERu sa to evidentne deje znovu” uviedli organizátori. “V marci 2018 sme spoločne stáli na námestiach, volajúc po zmene politickej kultúry. Tí, čo stáli na pódiách vo viac ako stovke miest, ale aj tí, čo stáli pod nimi, sú odvtedy neustále atakovaní, označovaní za zahraničných agentov či užitočných hlupákov,” dodali.
Vyzbierali desaťtisíce eur
Potom, ako boli medializované informácie o tom, že organizátori protestných zhromaždení sú vypočúvaní Národnou kriminálnou agentúrou, v časti spoločnosti to vyvolalo nevôľu. Reakciou bol nárast finančných príspevkov, ktoré začali pribúdať na transparetný účet iniciatívy Za slušné Slovensko. Do dnešného popoludnia sa vyzbieralo takmer 56 tisíc eur.
K nárastu finančných príspevkov prispeli tiež slová expremiéra Roberat Fica, ktorý vyhlásil, že organizátori protestov boli platení organizáciami, ktoré sú financované americkým finančníkom židovského pôvodu Georgeom Sorosom. “My dobre vieme, kto sa s kým schádzal a akú úlohu v tej dobe zohrával. Všetko to pôjde von, až bude jasné, kto si objednal vraždu,” povedal Fico v nedávnom rozhovore pre český portál Echo 24.
Veľké množstvo ľudí, ktorí prispeli organizácii Za slušné Slovensko na ich transparentný účet tak urobilo s dovetkom, že nie sú Soros. Niektorí zasa reagovali s ironickou poznámkou, že peniaze pochádzajú práve od amerického finančníka.
SIS: Nesledovali sme organizátorov protestov
Slovenská informačná služba podľa jej riaditeľa Antona Šafárika nesledovala a nemonitorovala organizátorov protestov Za slušné Slovensko. Dnes o tom informoval členov parlamentného výboru na kontrolu SIS. „SIS za môjho vedenia sa nikdy nezúčastnila na veciach, ktoré boli medializované, že boli sledovaní a monitorovaní organizátori protestov po mítingoch, ktoré začali po strašnej udalosti, vražde Janka Kuciaka a jeho snúbenice. Ako riaditeľ i všetci príslušníci SIS sa od toho dištancujeme. Pokiaľ budem riaditeľ, k takýmto stupídnym záležitostiam by SIS neprikročila,“ citovala Šafárika agentúra sita. To odkiaľ mal Robert Fico informácie, keď povedal, že vie, s kým sa organizátori stretávali však komentovať odmietol. Taktiež nevedel povedať, či mohol organizátorov monitorovať policajný zbor.
Aktualizované/SITA:
Bratislava
Odkaz Novembra ’89 dominoval dnešnému zhromaždeniu Za slušné Slovensko v Bratislave. Na Námestí SNP vystúpili tváre spojené s Novembrom ’89, konkrétne Zuzana Mistríková, Filip Vagač, Fedor Gál, Martin Bútora alebo Peter Zajac. Takisto vystúpil maďarský aktivista Miklós Haraszti, ktorý spolupracoval už s Chartou 77. Podľa neho nie je dobrou správou, že aj skoro 30 rokov po roku 1989 sa Stredoeurópania musia opäť zasadzovať za demokraciu. “Mocní vo všetkých štátoch V4 sa snažia sfalšovať demokraciu,” vyhlásil. Súčasní politici si podľa neho berú za vzor nie politikov zo západu, ale “autokratov a kleptokratov od Putina po Erdogana”. Zároveň upozornil, že sloboda sa dá stratiť aj demokratickou cestou.
Študentskí lídri roku 1989 pri príležitosti zhromaždenia vydali vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že pred rokmi ich do ulíc vyhnala arogancia štátnej moci, nevymožiteľnosť práva a násilie na mladých ľuďoch. “Dnes sme tu opäť a stojíme tu v mene obrany slobody a ústavou garantovaných práv nás a našich detí,” uviedli. Rovnako ako iniciatíva Za slušné Slovensko sa podľa vlastných slov hlásia k členstvu Slovenska v civilizačnom priestore Európskej únie, k hodnotám vymožiteľnosti práva, demokracie, ľudských a občianskych práv. “Chceme žiť v štáte, kde sa nemanipuluje s pravdou a nezneužíva štátna moc na osobný prospech. Chceme žiť v štáte, kde sa oceňuje iniciatíva občanov a kde sa hľadajú riešenia prinášajúce úžitok pre spoločnosť,” uviedli
Česká novinárka Pavla Holcová zhromaždeným povedala, že po vražde Jána Kuciaka to mnohí novinári chceli vzdať. Práve zhromaždenia občanov im podľa jej slov pomohli čeliť enormnému tlaku. Tomu vo forme vyhrážok a hrozieb podľa Zuzany Števulovej čelia aj zástupcovia mimovládnych organizácií, v mene ktorých na zhromaždení prehovorila. V súčasnosti je podľa nej na Slovensku spoločnosť rozdelená, čo vyhovuje tým, “ktorí majú krajinu riadiť dobre ale nerobia to”. Preto je podľa nej potrebné spoločne sa brániť proti konšpiráciám a nepravdám.
Účastníci zhromaždenia Za slušné Slovensko v Bratislave nechcú prevrat, ale obrat. Vyhlásil to na zhromaždení sociológ Martin Bútora. “Ide o návrat k spravodlivej a solidárnej spoločnosti,” povedal. Podľa neho sa už v minulosti stávalo, že vládna moc označovala svojich kritikov za podvratných alebo kontrarevolucionárov, napríklad v päťdesiatych rokoch alebo keď sovietska tlač kritizovala Pražskú jar, prípadne komunisti v osemdesiatych rokoch ochranárov. “To všetko poznáme z minulosti,” povedal s tým, že je smutné, že podobná rétorika sa vrátila. Požiadavka slušného Slovenska je podľa neho prirodzenou reakciou na kradnutie a vraždy.
Podľa aktivistky Zuzany Mistríkovej je potrebné povedať, že korupcia a nenávisť nepatrí do spoločnosti, ktorú chceli osobnosti roku 1989 a do spoločnosti nepatria ani dnes. “Slovensko potrebuje odbornosť, spoluprácu, demokratické hodnoty a spravodlivosť,” vyhlásila. Ďalšia z tvárí roku 1989 Filip Vagač skonštatoval, že rok, keď padol komunistický režim, nechal v životoch účastníkov hlbokú stopu, ale po ňom nemali potrebu vracať sa na námestia. Tá prišla až tento rok. “Prišli sme podporiť ľudí, ktorí svojou odvahou prispeli k politickým zmenám,” uviedol.
“Stojím tu dnes hrdo slušne a zadarmo,” vyhlásila herečka Táňa Pauhofová s tým, že nemôže byť inde, pretože ľudí, ktorí sa postavili za spravodlivosť, vyšetrujú štátne orgány. “Bojíte sa a tak konšpirujete a snažíte sa rozpútať ešte väčšiu nenávisť,” uviedla s tým, že táto taktika sa nepodarí, keďže ľudia na námestiach sú zjednotení.
Prejavy na bratislavskom námestí SNP počúvajú tisícky zúčastnených, pričom občasne skandujú “Hanba”, “Odstúpiť” alebo napríklad “Som tu zadarmo”.
Banská Bystrica
Stovky Banskobystričanov sa dnes po 17. hodine zhromaždili na Námestí slobody s transparentmi „Banská Bystrica je za slušné Slovensko“, „Som tu zadarmo“ alebo „Plagiátor odstúp“. Štrnganie kľúčov a skandovanie hesiel „Skutok sa stal“, „Podozriví ste tu vy“, „Už je koniec zlodeji“ a ďalších sprevádzalo ináč pokojný pochod popri Pamätníku SNP až na Námestie SNP, pričom počas neho sa pridávali ďalší protestujúci. Na námestí SNP sa nakoniec zišlo približne tisíc ľudí, ktorí sa takto pridali k výzve iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá zorganizovala protestné zhromaždenia na celom Slovensku ako reakciu na ich vypočúvanie zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Protestujúci prišli na námestie vyjadriť to, že nechcú žiť v štáte, kde sa vraždia novinári, kde sa kradne, kde sa tituly získavajú za opísané práce, tam kde sa po prehre vo voľbách menia volebné systémy. „Potrebujeme ukázať, že vláda stále nie je dôveryhodná. Súčasná situácia s vypočúvaním aktivistov je veľkým výkričníkom pre celé Slovensko obzvlášť preto, že je predvečer 17. novembra, keď sme si vybojovali nejakú slobodu a slobodu prejavu,“ uviedla za organizátorov protestu v Banskej Bystrici pre agentúru SITA koordinátorka platformy Nie v našom meste Martina Strmeňová.
„Je 29 rokov po Nežnej revolúcii a politici zastrašujú občanov, ktorí sú aktívni, len za to, že nesúhlasia so spôsobmi, akými sa na Slovensku často vládne. Nezabudnime, že demokracia neznamená, že štyri roky po vhodení lístkov do urny musíme mlčať a čakať do ďalších volieb,“ povedala Strmeňová. „Volení zástupcovia sú platení z našich daní, sú našimi zamestnancami. Tak, ako vás kontroluje váš šéf, tak my máme právo a povinnosť kontrolovať politikov vo verejných funkciách. Toto musí rezonovať v celej verejnej a štátnej správe, a nie len počas kritických období, ako bol tento rok, táto jar,“ doplnila s tým, že banskobystrických organizátorov nikto nezneužil a slobodne sa rozhodli pridať k iniciatíve Za slušné Slovensko, a byť aktívnou časťou zmeny, ktorú protesty požadovali, „pretože to je naše vnútorné presvedčenie“.