ALŽÍR/BRATISLAVA – Na severoafrickom stredomorskom pobreží tiká časovaná bomba. V Alžírsku sa zrútil štátny socialistický režim. Už niekoľko dní tam prebiehajú masové protesty prevažne mládeže, ktorá je bez práce a stratila perspektívu života. V krajine už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zúrila krvavá občianska vojna. V prípade, že sa situácia zopakuje, budú mať Alžírčania právo na azyl v Európe. Navyše má asi milión tamojších obyvateľov dvojaké francúzsko-alžírske občianstvo, a tým právo aj legálne pricestovať do Schengenského priestoru.
Nový konflikt v krajine sa rozhorel kvôli piatej kandidatúre prezidenta Abdelaziza Azíz Boutefliku, ktorý už je neschopný zastávať svoj úrad. Už od osamostatnenia sa krajiny od Francúzska v roku 1962 je veteránom alžírskej politiky. Dnes je však len nastrčenou figúrkou kliky tvorenej zväčš armádnymi predstaviteľmi v pozadí – dedičmi bývalého oslobodzovacieho hnutia. Armáda je navyše rozdelená na dve kliky.
Hospodárska situácia v krajine je katastrofálna. Alžírsko je papierovo jednou z najväčších ropných a plynových veľmocí, ale kvôli skorumpovanému socialistickému režimu z toho bežní obyvatelia nič nemajú. Spráchnivelý priemysel nie je schopný vytvoriť potrebné pracovné miesta s ohľadom na populačnú explóziu v krajine.
Armádni predstavitelia ovládajú chorého prezidenta
Abdelaziz Azíz Bouteflika má už 82 rokov a verejne už takmer nevystupuje. Po mozgovej príhode v roku 2013 je pripútaný na invalidný vozík a má veľké problémy s rečou. Butefliku do úradu zvolili v roku 1999, bol kandidátom alžírskej armády. Večer pred voľbami stiahli na protest jeho šiesti politickí protivníci svoju kandidatúru.
Buteflika odštartoval svoju politickú kariéru po vyhlásení nezávislosti Alžírska v roku 1962. Stal sa ministrom zahraničia a tiež zastával dôležité funkcie v politbyre oslobodzovacieho hnutia FLN. V osemdesiatych rokoch sa načas stiahol do úzadia, pretože sa objavili proti nemu obvinenia z korupcie. V tom čase sa tiež začal liečiť v zahraničí.
Hospodárska reforma stroskotala
Po občianskej vojne, ktorá si v deväťdesiatych rokoch vyžiadala 150-tisíc životov, videla armáda v Buteflikovi vhodného kandidáta na zjednotenie národa, čo sa mu na začiatku aj darilo. V hospodárskych reformách však úplne zlyhal.