ANKARA – Turecko hľadá zemný plyn pri pobreží Cypru. Pod morským dnom sa nachádzajú zásoby v objeme až 3,5 bilióna metrov kubických. Pre porovnanie o aké obrovské zásoby ide, si stačí uvedomiť, že cez Slovensko od roku 1972 do roku 2016 prostredníctvom tranzitného plynovodu prešlo približne 2,3 bilióna metrov kubických plynu. Turecký prezident Recep Erdogan má v oblasti už dve prieskumné plavidlá a nechal sa počuť, že vyšle aj ďalšie. To sa nepáči predstaviteľom Európskej únie (EÚ) a okolitým štátom.
Keď turecký minister energetiky Fatih Dönmez vyslal do oblasti s predpokladanými obrovskými zásobami zemného plynu vrtnú loď Yavuz, krajiny v regióne protestovali. Prieskumné plavidlo sprevádzala aj vojenská fregata, ktorá ho mala chrániť. Loď sa tak dostala do priameho konfliktu o nerastné bohatstvo, transport energií a o politický vplyv vo východnej časti Stredozemného mora.
Obrovské zásoby sa nachádzajú v blízkosti Cypru, Egypta, Izraela a Libanonu. Podľa odhadov USA sa pod morom ukrýva až 3,5 bilióna kubických metrov plynu. Okrem toho sa tam nachádza aj 1,7 miliardy barelov ropy.
Štáty sa spojili
Niekoľko štátov sa spojilo, aby vyťažili nerastné zdroje a potom ich exportovali do Európy. Medzi krajinami však Turecko nefiguruje. Egypt, Grécko, Izrael, Taliansko, Jordánsko, Palestína a Cyprus vytvorili v Káhire spoločné Gasforum Ost-Mittelmeer. Pritom tieto spolupracujúce krajiny sa nemajú príliš v láske. Nález zemného plynu sa preto oslavoval, ako prostriedok na prekonanie politických konfliktov na Blízkom východe. V strednodobom horizonte by plyn z Levante mohol znížiť energetickú závislosť Európy na Rusku. Plyn by mal na starý kontinent dopravovať cez Cyprus a Krétu ropovod s dĺžkou 2000 kilometrov.
Plány na ťažbu plynu však vyvolávajú v regióne významné politické napätie. Turecko pociťuje ohrozenie svojich záujmov. Krajina sa považuje za dôležitú čo sa týka transportu energií z Iraku, strednej Ázie a Ruska na Západ, ale aj za regionálnu mocnosť. Zo spolku nových plynových barónov v Levante bola však Ankara vylúčená.
Ankara má problém aj s Aténami a Nikóziou. Spor o plyn preto zhoršuje konflikt o Cyprus, ktorý bol tureckou inváziou v roku 1974 rozdelený. Prezident tureckej časti Cypru Mustafa Akinci kritizoval skutočnosť, že sa štáty “plynového fóra” snažia Turecko odsunúť bokom od objavených zásob plynu.
Preto Turecko zahájilo protiútok. V oblasti je už druhá prieskumná loď Yavuz, ktorá hľadá nerastné suroviny. Už pred ňou vyslala Ankara na miesto plavidlo Fatih. Aj názvy lodí sú veľavravné. Vládca Yavuz Sultan Selim v 15. storočí získal pre Osmanskú ríšu veľké časti Blízkeho východu. Faith zas v preklade znamená “Dobyvateľ”.
Ankara si robí starosti o tureckú časť Cypru
S hľadaním plynu neďaleko Cypru práve v tomto čase nezačalo Turecko náhodou. Vláda medzinárodne uznávanej gréckej časti na rozdelenom ostrove zintenzívnila spoluprácu s koncernami Tortal z Francúzska, Eni z Talianska a ExxonMobil z USA a to pri odhaľovaní zásob nerastov pri cyperskom pobreží. Turecko si ale robí nárok na niektoré tieto oblasti a obviňuje grécky Cyprus z toho, že chce obrať o zisky z ťažby tureckú časť ostrova.
Cyprus má tak na dosah prvý vývoz vlastného plynu cez Egypt, tvrdí Tareq Baconi z think-tanku International Crisis Group. Tento vývoj zvýšil v Ankare obavy, že Turecko a jeho časť Cypru by sa tak mohli ocitnúť na okraji. Spor sa preto môže rýchlo stupňovať. Už minulý rok zahnali turecké vojenské plavidlá z oblasti prieskumnú loď talianskej spoločnosti Eni. Aj posledné informácie médií, že Ankara presunula potajomky 42 tankov k hraniciam gréckej časti Cypru, neveštia nič dobré.
Vydieranie EÚ migrantmi
Členský štát EÚ Cyprus zareagoval na prieskumné vrty tureckých lodí právnymi krokmi. Vydal zatykač na posádku Fatih a rovnako pohrozila posádke Yavuz. Pred niekoľkými dňami zahájil Cyprus konanie proti netureckým spoločnostiam, ktoré sa na prieskume podieľajú. Brusel nedávno pohrozil Ankare sankciami a USA tiež vyzvali Turecko, aby prehodnotilo svoje aktivity v regióne.
Erdogana to však nijako neovplyvnilo. Minulý štvrtok sa vyjadril v tom zmysle, že jeho krajina postupuje v súlade s právom a bude v tom pokračovať. Denník Daily Sabat sa snažil vysvetliť, prečo je turecký líder taký pokojný. Podľa neho nebude EÚ ďalej tlačiť na ukončenie prieskumných vrtov, pretože Turecko potrebuje k zvládaniu migračnej krízy. A v prípade ďalšej eskalácie konfliktu sa Ankara môže spoľahnúť na svoj silný vojenský potenciál.
