BRATISLAVA – Niekoľkomesačná sága je na konci. Ústavný súd bude konečne fungovať tak, ako má. Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok vymenovala zvyšných šiestich ústavných sudcov. Inštitúcia bude môcť opäť naplno rozhodovať, chrániť a zlepšovať stav našej justície. Už budúci týždeň zasadne plénum, ktoré odobrí rozvrh a hor sa do práce.
Ústavný súd nefungoval úž od polovice februára. Vtedy sa skončilo funkčné obdobie deviatim sudcom. Na súde tak istý čas pôsobili len štyria sudcovia z 13 – Jana Baricová, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš. Funkčné obdobie sa skončilo predsedníčke a sudkyni Ivette Macejkovej, podpredsedovi Milanovi Ľalíkovi, Petrovi Brňákovi, predsedníčke senátu Ľudmile Gajdošíkovej, Sergejovi Kohutovi, predsedovi senátu Lajosovi Mészárosovi, predsedníčke senátu Marianne Mochnáčovej, Ladislavovi Oroszovi a predsedovi senátu Rudolfovi Tkáčikovi.
Konečne funkčné plénum
Po tom, čo na súde zostali štyria sudcovia, bol na rade parlament. Ten mal podľa ideálneho scenára vybrať 18 kandidátov na ústavných sudcov. Z nich mala potom hlava štátu vymenovať deviatich sudcov, aby bol súd zase kompletný. To sa za čias prezidenta Andreja Kisku nepodarilo. Zákonodarcovia nevedeli zvoliť potrebný počet uchádzačov. Na situáciu sa Kiska nedokázal pozerať a rozhodol sa vymenovať aspoň troch ústavných sudcov – Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára. Aby mal súd funkčné sedemčlenné plénum. Zároveň z nich vymenoval ako predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana a podpredsedu Ľuboša Szigetiho. Viac o zvolených sudcoch si prečítate TU.
Istý čas tak Ústavný súd fungoval so siedmimi sudcami. Poslancom sa podarilo dovoliť potrebný počet kandidátov až v piatej voľbe 25. septembra. Medzi tým miesto v prezidentskom paláci zaujala Zuzana Čaputová, ktorá mala za úlohu vybrať a vymenovať zvyšných šiestich uchádzačov na posty ústavných sudcov. Stalo sa tak tento štvrtok, kedy vymenovala – Ladislava Duditša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Straku a Martina Vernarského. ,,Plénum Ústavného súdu je tak po viac ako siedmich mesiacoch opäť úplné a môže vykonávať rozhodovaciu činnosť v plnom rozsahu,‘‘ uviedol vo svojom stanovisku Ústavný súd.
Neúspešné mená
Počas volieb pútali pozornosť bývalí či súčasní politici. Vo voľbách sa objavil expremiér a šéf Smeru-SD Robert Fico. Ten to ešte počas prvej voľby vzdal, napriek tomu, že si robil chuť na post predsedu Ústavného súdu. Obštrukcie počas ďalších volieb ale robil tak, či tak. Medzi kandidátmi bola aj teraz už bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Po prvej voľbe to tiež vzdala. V súčasnosti čelí mnohým problémom, ktoré vyplávali na povrch cez aplikáciu Threema. V hre ale stále boli ďalší horúci kandidáti – štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner, exšéf strany Sieť Radoslav Procházka, či bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Tí sa do výberu prezidentky Čaputovej ale nakoniec nedostali.
Sudcovia na Ústavnom súde
- Jana Baricová (65)
- Ladislav Duditš (51)
- Libor Duľa (53)
- Miroslav Duriš (53)
- Ivan Fiačan (50) predseda ÚS
- Rastislav Kaššák (42)
- Jana Laššáková (67)
- Miloš Maďar (41)
- Mojmír Mamojka (69)
- Peter Molnár (45)
- Peter Straka (51)
- Ľuboš Szigeti (60) – podpredseda ÚS
- Martin Vernarský (42)
Majú čo robiť
Ústavný súd konečne môže fungovať v plnom režime. V dôsledku neúplného pléna sa na súde nakopilo už takmer 1500 podaní. Z tohto počtu je v 30 prípadoch príslušné na rozhodovanie plénum Ústavného súdu. Nepriradených spisov je takmer tisíc, teda nemajú prideleného sudcu spravodajcu. Nových ústavných sudcov tak čakajú mesiace a mesiace tvrdej driny. Ako reagovali na svoje zvolenie, sa dočítate TU.
Spomínaná situácia okolo voľby kandidátov na ústavných sudcov nebola ani zďaleka jediná. Už v roku 2007 bol Ústavný súd ochromený. Glob.sk o tomto probléme informoval.