OSRBLIE – Biatlon bol roky výstavným produktom slovenského športu. Skvelú reklamu mu robila najmä trojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová. Po tom, ako ukončila kariéru, mali Kuzminovej štafetu prevziať sestry Fialkové, no najmä aktuálna sezóna tieto predpoklady vôbec nepotvrdzuje.
Dôvodov je viac, najvážnejším je pandémia koronavírusu, keďže Ivona aj Paulína boli pred začiatkom sezóny vo fínskom Kontiolahti pozitívne testovanie na COVID-19. Absolvovali iba tri kolá Svetového pohára, aj to s veľmi slabými výsledkami. Paulína nebodovala ani raz, Ivona nazbierala iba 13 bodov za jedno 28. miesto. Už 10. februára sa v slovinskej Pokljuke začínajú majstrovstvá sveta a Glob.sk rozprával s členom exekutívy Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU) Ivorom Lehoťanom o ambíciách slovenského tímu, sestrách Fialkových a o Národnom biatlonovom centre (NBC) v Osrblí.
Ako hodnotíte aktuálnu biatlonovú sezónu? Nie je to príjemný pohľad na výsledky Svetového pohára…
– Je to naozaj tak. Všetko bolo závislé na tom, ako sa bude dariť sestrám Fialkovým, ktoré si prešli v novembri COVID-om, čo poznačilo doterajšiu celú sezónu pre ženský biatlon. Jediným zábleskom bolo, že sa konečne podarilo zabodovať Michalovi Šímovi a že sa nám začalo dariť aj v mužských štafetách – na pomery slovenského biatlonu – to po Novom roku vyvažuje celkové nezdary, ale z celkového pohľadu je to to veľmi rozpačitá sezóna. Povedzme si pravdu, keby aj iné tímy, ktoré sú na rovnakej úrovni ako my, mali podobné problémy so svojimi líderkami, tak by to aj u nich vyzeralo takisto ako v slovenskom tíme.
Z mužov bodoval iba Michal Šíma, zo žien Ivona Fialková. To je oproti minulým rokom poriadny prepad. Čo je za tým? Malá členská základňa a konkurencia, chýbajúce financie, spory z minulosti okolo funkcie prezidenta zväzu alebo iba negatívna súhra okolností?
– Z každého niečo. Lebo ak by boli Fialkové zdravé, boli by iné aj výsledky. Lebo po ich predsezónnych testoch boli pripravené dobre, ale koronavírus im jednoducho zobral celú energiu a aj keď si nechceli spočiatku priznať, že sú práve kvôli chorobe bez energie. Tomu sa práve dalo vyhnúť, ak by lepšie odkomunikovali celú situáciu hneď po testoch a možno by sa potom menej psychicky aj fyzicky trápili. Bol to žalostný pohľad na to, ako chcú a nemôžu. Pľúca ich nepustili do kopcov a do rýchlosti. Celou situáciou okolo Fialkových trpia všetci – celý ženský tím. Štafeta sa nevie dostať poriadne do cieľa, keďže ju vždy predbehnú o jeden okruh. Mladé pretekárky, ktoré suplujú sestry Fialkové, na to bežecky nemajú, aj keď strelecky to nie je najhoršie. Slovenský biatlon trpí aj tým, že nebola kontinuálne vychovávaná mladá generácia v dobrých podmienkach a s dobrými trénermi. Aj neustále boje na najvyšších úrovniach, ktoré tu sú v posledných rokoch, mu nepridali na pohode.
Ukazuje sa, že odchod Kuzminovej je pre slovenský biatlon väčším problémom ako sa na prvý pohľad zdalo. Neuvažuje sa nad jej návratom do popredných funkcionárskych pozícií?
– Samozrejme, že po odchode takej silnej osobnosti ako bola Anastasia Kuzminová sa očakávalo, že Paulína Fialková bude kontinuálne pokračovať v jej úspechoch vo Svetových pohároch. Ale keď nie je prítomná jej výkonnosť, tak je to pre slovenskú ženskú reprezentáciu naozaj veľmi zložité. Či by sa chcela Kuzminová presadiť v slovenskom biatlone na funkcionárskom poste, je otázka pre iných. Oni vedia, aké má plány. Anastasia sa ešte pred opatreniami venovala mladým pretekárkam u nich doma v Selciach. Ja ako člen exekutívy IBU, ktorému sa končí mandát v roku 2022, by som si prial, aby Anastasia kandidovala na miesto vo svetovej exekutíve. Je na nej. ako sa rozhodne, ale myslím si, že by mala šancu zapojiť sa do služieb slovenského biatlonu na medzinárodnej úrovni.
Lídrami slovenského biatlonu mali byť sestry Fialkové, no realita je po ich problémoch s ochorením COVID-19 iná. Ako sa pozeráte na celú situáciu okolo Paulíny a Ivony? Je reálny ich návrat do pretekov Svetového pohára ešte do začiatku MS v Pokljuke, respektíve bude to mať požadovaný efekt, aby z toho nebola iba povinná účasť?
– V tomto smere je ochorenie, ktoré prekonali v novembri, vážnym zásahom do ich celosezónnej prípravy. Nielen na pľúcach, ale aj na psychike. Ťažko sa preto odhaduje, či bude Paulína dobrá už na majstrovstvách sveta od 10. februára. U Ivany veľa napovedia jej štarty na Majstrovstvách Európy v Poľsku, kde si potrebuje otestovať formu. Lekárske správy hovoria, že Ivonu COVID-19 zasiahol menej, že nemá také následky na pľúcach ako Paulína. Takže uvidíme. Myslím, že sa to časom zlomí, možno už na svetovom šampionáte. Ale aj nemusí. Je to nevyspytateľné, stále nevieme ako sa to prejavuje vo všeobecnosti na športovcoch. Niektorí, čo prekonali COVID-19 v októbri, začali mať výsledky až v polovici januára. Iným biatlonistom, naopak, vírus vôbec nič nespôsobil. Takže je to veľmi individuálne. Najmä u Paulíny sa ukáže, či naskočí do sezóny ešte pred jej koncom.
Kedy sa môže dostať slovenský biatlon aspoň na úroveň spred dvoch rokov?
– No to je ťažká otázka, kedy bude slovenský biatlon tam, kde bol za éry Anastasie Kuzminovej. Ale určite to nebude v najbližšom čase, pretože dve silné pretekárky nevedia dať súčasný slovenský biatlon dokopy. Samozrejme, sú tu nejaké talenty, tie však potrebujú poriadne zázemie a trénerské vedenie. Je tu Eva Kapustová, sú to sestry Remeňové, takže najmä v tej ženskej zložke by sa postupne mohli dostať niektoré dievčatá na úroveň sestier Fialkových. Ale chce to iný prístup, tréning, trénerov, podmienky, snažiť sa stále cestovať za snehom, čo je absolútne prioritné.
Aká je situácia okolo Osrblia? NBC je momentálne pre COVID-19 uzavreté, čo je pravdepodobne veľkým problémom pre našich biatlonistov v rámci tréningu aj pri organizácii pretekov.
– Samozrejme, tam je veľký problém s tým, že biatlonisti nemôžu trénovať tak, ako boli po minulé roky zvyknutí. Či už sú to juniorské tímy alebo béčková reprezentácia. Nemôžu trénovať vo veľkých skupinách, individuálny tréning to nenahradí. Chodia si iba zastrieľať do Osrblia, ale to nie je ono, keď sú tam sami a nemôžu trénovať spolu. Tie obmedzenia výrazne vplývajú na slovenskú reprezentačnú zálohu. A reprezentácia je na tom lepšie, keďže môžu trénovať aj súťažiť v dejiskách Svetových pohárov, aj v pohároch IBU, čo je druhá liga v biatlone. Verím preto, že to pomôže najmä našim juniorským tímom.
Ako celkovo hodnotíte biatlonovú sezónu v súčasných neštandardných podmienkach? Okrem chýbajúcich divákov všetko bezproblémovo funguje.
– Čísla sú v tomto smere viac ako dobré, veď z viac ako 8-tisíc testov vo Svetovom pohári bolo iba 42 pozitívnych prípadov. Nastavená bublina funguje, veď už máme za sebou sedem kôl Svetového pohára a každé na inom mieste, všetky plánované preteky sa uskutočnili bez problémov a to už je čo povedať. Bezpečnostné opatrenia, ktoré boli nastavené už v lete s viacerými lekárskymi expertami v oblasti epidemiológie fungujú a verím, že to tak bude až do konca sezóny. Aj počas Majstrovstiev sveta, čo by bolo skvelé vysvedčenie pre celý biatlon. Nemuseli by sa krátiť sponzorské a televízne zmluvy, čo je takisto veľké finančné plus.
Plánujete kandidovať do exekutívy IBU aj po roku 2022?
Nie. Moje pôsobenie sa končí v roku 2022. Ďalšie volebné obdobie už nemôžem kandidovať, tak je nastavená nová ústava IBU, takže moja funkcionárska éra vo svetovom biatlone sa po dvadsiatich rokoch skončí. Snažím sa, aby Slovensko malo nástupcu vo svetovej exekutíve. Bolo by dobré, aby niekto po mne prebral štafetu a mal priamy dosah na všetky procesy, ktoré sa dejú vo svetovom biatlone.