LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Zjazdové lyžovanie má novú snehovú kráľovnú. Je ňou 25-ročná rodáčka z Liptovského Mikuláša Petra Vlhová, ktorá ako prvá Slovenka získala veľký krištáľový glóbus za celkové víťazstvo vo Svetovom pohári. Korunovácia Vlhovej mala štýlový priebeh, na domácej pôde jej najväčšej konkurentky Švajčiarky Lary Gutovej-Behramiovej v Lenzerheide.
Slovenský cyklista Peter Sagan už nie jedinou slovenskou celosvetovou globálnou hviezdou. Do vybranej spoločnosti sa definitívne zaradila aj zjazdárka Petra Vlhová. Víťazstvom v celkovom hodnotení Svetového pohára pokorila všetky hranice a dokázala nemožné, športové sci-fi. Zaradila sa tak k legendám lyžovania ako boli, a sú Lindsay Vonnová, Mikaela Shiffrinová, Annemarie Moserová-Pröllová, Vreni Sneiderová, Petra Kronbergerová, Anja Pärsonová alebo Janica Kosteličová. Ale úspech 25-ročnej Liptáčky je v mnohých smeroch výnimočný a nenapodobiteľný. Podmienkami, zázemím, financiami, tradíciou. Možno iba Slovinka Tina Mazeová má za sebou podobný životný príbeh.
Vlhová sa narodila 13. júna 1995 v Liptovskom Mikuláši a už od malička sa venovala lyžovaniu, čo bolo vzhľadom na jej rodisko pochopiteľné. Do Jasnej a Demänovskej doliny to mala iba 15 minút autom a navyše jej otec Igor mal v blízkosti lyžiarskych svahov dva bufety s občerstvením. Talent dostala Vlhová do vienka a všetko ostatné už bolo iba výsledkom disciplíny, tréningu, tvrdohlavosti, odriekania a veľkých osobných predsavzatí. Na lyžiach stála Petra už ako trojročná a už veľmi skoro jej rodičia, tréneri, učitelia aj kamaráti zistili, že Petra je buldog, ktorý nerád prehráva. Mala a má nezlomnú povahu, vrodený perfekcionizmus, víťaznú povahu a rodina bola pre Vlhovú všetkým. “Chodila do školy, na krúžky a lyžiarsky tréning. Chceli sme, aby to mala vyvážené a nechceli sme aby sedela pred panelákom,” spomínal na jej začiatky otec Igor Vlha.
Nečudo, že už ako osemročná sa zúčastnila svojich prvých pretekoch a úspechy začala postupne zbierať ako na bežiacom páse. V jednej sezóne dokonca neprehrala ani jedny preteky, pričom na svahu zdolávala aj chlapcov, a to rozdielom aj dvoch-troch sekúnd. Ale pri (ne) podmienkach, aké malo zjazdové lyžovanie na Slovensku, nebolo pre Vlhovú nič samozrejmé a zadarmo. Rodičia boli nielen jej trénermi, mentormi, psychológmi, kamarátmi, ale aj sponzormi. Ak by totiž nebol Igor Vlha neskrotný fanatik, nebola by dnes Petra víťazkou Svetového pohára, ale iba jeden ďalší odpísaný talent. Preslávená je v tomto kontexte veta, ktorú svojho času povedala o svojej rodine.
„Keby som si to neuvedomovala, tak by som bola trošku blbá. Uvedomujem si, čo robí rodina, ale aj to, čo robia ľudia okolo mňa. Všetci makajú na 100 percent a všetci dávajú do toho, čo môžu, aby som mohla byť najlepšia na svete,“ povedala Vlhová. Ak sa totiž chcela Petra porovnávať s najlepšími, musela cestovať do zahraničia, čo extrémne zaťažovalo rodinný rozpočet. Sponzoring a podpora lyžovania na Slovensku bola, a je totiž takmer nulová, materiálne a technické podmienky pripomínali stredovek. Ak by sa neobetovali rodičia, Vlhová by s lyžovaním skončila. „Najťažšie bolo, keď prechádzala od žiakov k juniorom. Zrazu som zistil, že potrebujeme na sezónu 50-tisíc eur,“ dodal Vlha.
Potom, ako začala Vlhová cestovať po Svetových pohároch, investovali Vlhovci do lyžovania 90 až 110 tisíc eur ročne. Pre mnohých nepredstaviteľné peniaze, a to bol iba začiatok. Angažovaním jedného z najlepších trénerov súčasnosti Livia Magoniho išli Vlhovci do veľkého rizika. Ak chceli mať Taliana vo svojom tíme, museli ho zaplatiť a zároveň sa zadlžiť. „Málo ľudí si vie predstaviť, aké to je, keď nemôžete spať. Chcete sa s ním dohodnúť, ale nemáte peniaze. Vlastná asociácia vám nepomôže. Zobral som si vyše stotisícový úver, aby mala Petra toho najlepšieho kouča,“ povedal Vlha na Magoniho adresu. Oplatilo sa. Petra sa stala superhviezdou zjazdového lyžovania. Vlhovci však vedeli, že jej úspechy majú iba rodinnú pečať.
Zásluhy bolo nedeliteľné a Igor Vlha to aj nahlas zdôrazňoval najmä po majstrovstvách sveta v Aare, kde získala Petra tri medaily. “Neviem, či to môžem nazvať míľnik v slovenskom lyžovaní, pretože toto nie je slovenské lyžovanie. Toto je súkromný tím Vlha. Keby som mal ísť v líniách slovenského lyžovania, tak sme niekde dolu.” No nielen Magoni má zásluhu na jej aktuálnych úspechoch. Vlhová začínala v v klube LK Liptovský Mikuláš, pričom jej prvým trénerom bol Ján Garaj. Neskôr sa stala členkou klubu Ski Club Javorica Liptovský Ján, kde ju trénoval Tomáš Hudec. Vtedy dosiahla aj prvé veľké úspechy. Ako šestnásťročná vyhrala slalom na Zimných olympijských hrách mládeže v Innsbrucku a bola tretia na juniorskom svetovom šampionáte v talianskom stredisku Roccaraso. Tréningové a tímové zázemie sa však Vlhovej podstatne zmenilo v roku 2013, kedy začala jazdiť za športový klub Ski team Vlha Liptovský Mikuláš a jej osobným trénerom bol tri roky Ivan Iľanovský.
Zásadný zlom v jej kariére však prišiel práve po angažovaní Livia Magoniho. Taliansky tréner si urobil meno pri Tine Mazeovej, s ktorou takisto vyhral Svetový pohár. Bolo to osudové stretnutie pre obe strany. Vlhovci získali čistokrvného profesionála, fanatika na tréning a prípravu. Magoni je ako neobrúsený diamant a jeden z najväčších talentov zjazdového lyžovania poslednej dekády. O tom, že to boli úspešné zásnuby niet pochýb. Päť individuálnych medailí zo svetových šampionátov, triumf v hodnotení slalomu, prvé, druhé a tretie miesto v celkovom hodnotení Svetového pohára, 19 triumfov a 41 pódiových umiestnení vo Svetovom pohári sú ich spoločnou vizitkou. Pritom Vlhová si premiéru v pretekoch Svetového pohára zapísala už v roku 2012, kedy ako sedemnásťročná obsadila v slalome v rakúskom Semmeringu 11. miesto.
Veľký medzinárodný úspech oslavovala o dva roky neskôr, kedy získala titul juniorskej majsterky sveta. S extra sladkou príchuťou – bolo to doma, v Jasnej. Odvtedy nabrala Vlhovej kariéra raketové tempo. Na olympijských hrách 2014 v Soči skončila 18-ročná Petra Vlhová v slalome devätnásta a v obrovskom slalome obsadila 24. priečku. Potom už prichádzali iba úspechy, aj keď na prvé víťazstvo vo Svetom pohári čakala Petra do roku 2015, kedy v decembri triumfovala vo švédskom Aare. Totálnym zlomom bola pre Vlhovú sezóna 2018/2019, kedy vo Svetovom pohári štyri krát vyhrala a pridala sedem druhých a päť tretích miest. Vrchol prišiel na majstrovstvách sveta vo Švédsku, kde Vlhová získala titul v obrovskom slalome, striebro v kombinácii a bronz v slalome.
Osudovými v kariére Petry Vlhovej sú jej muži. Nielen otec Igor, tréner Magoni, ale aj brat Boris, ktorý je jej pravou rukou, najlepším kamarátom, poradcom, aj kritikom. Boris je pre Petru extrémne dôležitý najmä po psychickej stránke. Je s ňou do posledných momentov na štarte, rieši technické detaily, ale keď bolo treba, pomáhal aj ako kuchár alebo šofér. „Robím všetko intuitívne a hlavne mám Peťu prečítanú, čiže viem, ako na ňu, čo na ňu platí. S druhými ľuďmi by som to nevedel. Som s ňou odmalička a možno, keď sa na všetko pozerám z odstupu, tak Peťa má ku mne dôveru. Keď sú preteky, snažím sa s ňou rozprávať a niečo konzultujem aj s trénerom, ktorý mi následne povie, že jej to mám povedať ja, lebo odo mňa to zoberie inak. Či to je už zlé, alebo dobré. A vtedy vidím, že ma vníma na 120 percent,“ povedal o ich vzájomnom vzťahu Boris.
Vlhová je jednoducho výnimočná, úspešná, populárna a najmä ostala sama sebou. Aj napriek úspechom, sláve, peniazom a mediálnemu šialenstvu. Čo je takisto mimoriadne vzácna vlastnosť. Aj preto je mimoriadne obľúbená nielen medzi fanúšikmi, ale aj medzi súperkami, novinármi a organizátormi pretekov Svetového pohára. Pre svoju priamosť, bezprostrednosť, skromnosť. Tak ako to povedala na začiatku svojej dnes už úchvatnej kariéry. “Som alpská lyžiarka zo Slovenska. Dievča s veľkými snami.”