BRATISLAVA – Mestu Bratislava hrozí, že bude musieť vykryť z vlastného rozpočtu časť zdrojov použitých na nedávnu modernizáciu Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály, ktoré čerpalo z prostriedkov Európskej únie. Magistrát momentálne čaká na závery Úradu pre verejné obstarávania, ktorý vyhodnocuje niektoré zistenia auditu ministerstva financií k obnove trate.
“Ak Úrad pre verejné obstarávania potvrdí pochybenia, či už pre verejné obstarávanie predošlého vedenia z roku 2017, alebo pre naše prebratie diela, ministerstvo dopravy rozhodne o stanovení takzvanej korekcie,” uviedol na sociálnej sieti bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že by to pre mesto znamenalo povinnosť pokryť spomenutú časť zdrojov. Audit rezortu financií podľa Valla zistil štyri pochybenia v pôvodnom procese verejného obstarávania u predošlého vedenia mesta z roku 2017. “Údajné pochybenia z minulého obdobia sa týkajú najmä nastavenia podmienok účasti. Je dôležité dodať, že súčasné vedenie dalo túto zákazku ešte pred podpisom zmluvy skontrolovať na Úrad pre verejné obstarávania aj ministerstvo dopravy a tieto kontroly žiadne pochybenie nepreukázali,” poznamenal primátor.
Audit vytkol súčasnému vedeniu mesta termín odovzdania diela, teda dokončenie modernizácie radiály v októbri 2020. Kontrola upozornila, že nezávisle od toho, že samotná trať bola včas dokončená a električka v stanovenom termíne premávala, niektoré vady a nedorobky v okolí trate mali byť tiež dokončené pred prevzatím trate do užívania. “Bez ohľadu na to, že tieto vady a nedorobky nijako nebránili užívaniu trate,” skonštatoval Vallo. Deklaruje, že v súlade so zmluvou o dielo a aj dlhé roky zaužívanými zmluvnými štandardmi FIDIC v Európskej únii sa pri podobne rozsiahlych stavbách takéto nedorobky a vady bežne dokončujú až po prevzatí diela do užívania.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo ale vo svojom príspevku na sociálnej sieti nesúhlasil s výsledkami auditu. “O akých nedorobkoch je reč? Mesto Bratislava 15. októbra 2020 prevzalo od zhotoviteľa dokončenú trať a 26. októbra 2020 po nevyhnutných skúškach začali po novej trati jazdiť električky v celom úseku. Následne sa dokončovali práce na niektorých lávkach, priľahlých komunikáciách alebo na dopravnom značení. Spravidla išlo o práce, ktoré sa dokončovali neskôr, lebo ich realizácia odhalila v teréne inú realitu, než s ktorou rátal pôvodný projekt, príp. projekt pôvodne navrhol nevhodné riešenia, ktoré bolo nutné upraviť. Takto sa napríklad dorábal prístup na lávku Tilgnerova, tzv. slimák. Pôvodná konštrukcia bola totiž v oveľa horšom stave, než predpokladal projekt a celý slimák bolo nutné spevniť novou železobetónovou konštrukciou, čo samozrejme trvalo dlhšie. Úprava cestnej križovatky Molecova x Karloveská sa tiež dokončovala dlhšie, lebo pôvodný projekt uvažoval s radikálnym dopravným obmedzením počas prác, ktoré by znamenalo dopravný kolaps pre Karlovu Ves a nesúhlasil s ním ani Krajský dopravný inšpektorát. Prestavbu križovatky bolo preto nutné rozdeliť na viaceré fázy, aby doprava v tomto úseku neskolabovala a teda realizácia preto tiež trvala dlhšie,” konštatoval Vallo.
“Ďalšie predĺženie spôsobila oprava schodiska na lávke Botanická, keď sa v konštrukcii odhalili nestabilné vrstvy piesku, čo si tiež vyžiadalo komplexnejšiu a časovo náročnejšiu rekonštrukciu. Medzi tieto nedorobky patrí aj trvalé dopravné značenie na Karloveskej ulici. Oprava tejto komunikácie nebola súčasťou projektu, ale trvalé dopravné značenie súčasťou projektu bolo. My sme ho vyznačili až po odovzdaní trate, keďže z pohľadu účelného narábania s finančnými prostriedkami mesta nemalo zmysel, aby sa zrealizovalo nové značenie, ktoré by sa o niekoľko týždňov muselo opäť v rámci rekonštrukcie cesty odstrániť a urobiť znova. Prevádzkyschopnosť zmodernizovanej trate tiež skonštatoval špeciálny stavebný úrad Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý schválil trať na predbežné užívanie. O to viac nás prekvapili závery auditu práve v tejto veci,” uviedol Vallo.
“Audit to vyhodnotil inak. Z nášho pohľadu je podstatné, že tieto práce nijako neobmedzovali fungovanie novej električkovej trate,” skonštatoval primátor s tým, že mesto čaká na závery Úradu pre verejné obstarávania, na základe ktorých ministerstvo dopravy rozhodne o ďalších krokoch. Dlho očakávaná rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej električkovej radiály za 65,1 milióna eur s DPH sa začala 22. júna 2019. Dokončili ju v roku 2020, električky začali do Dúbravky opäť premávať 26. októbra 2020. “Ak Úrad pre verejné obstarávanie potvrdí pochybenia, či už kvôli verejnému obstarávaniu predošlého vedenia z roku 2017 alebo kvôli nášmu prebratiu diela, ministerstvo dopravy rozhodne o stanovení takzvanej korekcie. To by znamenalo, že časť zdrojov na modernizáciu radiály, ktoré sme čerpali z EÚ zdrojov, by muselo mesto pokryť z vlastného rozpočtu,” dodal Vallo.
Ohlasy na súčasnú situáciu a problémy s Dúbravsko-karloveskou električkovou radiálou vyvolali vášnivú a búrlivú diskusiu. “Na konci októbra 2021 bol rok čo sa spustila prevádzka električky na uvedenom úseku. Ako je možné, že stavba ešte nie je právoplatne skolaudovaná? Toto už nesúvisí s predchádzajúcim vedením mesta…” skonštatoval jeden z diskutujúcich a ďalší sa pridal. “Nevyriešený hluk, oblúky z ohýbaných rovných koľajníc, v ktorých hádže, na nábreží už pomaly rozchádzajúca sa trať, hrdzavé “nerezové” výťahy, divné riešenie rozhraní (napríklad šikmé skosenia v miestach vpusti), zničený rozchodník, lebo je pod nim hrubý štrk namiesto štrkodrvy,” skonštatoval jeden z diskutujúcich. “Čo tie digitálne tabule s ukazovateľom príchodu spojov, čo sú skoro všade schované za strieškou zastávky tak, že na ne skoro nikde nie je vidieť? Veď to je úbohé, človek musí vybehnúť na koľajisko, aby sa pozrel, kedy mu to ide…” pridali sa diskutujúci k téme Dúbravsko-karloveská električková radiála.