BRATISLAVA – Dlhé mesiace sa zvádza boj o to, či zbúrať Dom odborov, známy ako Istropolis alebo nie. Niektorí hovoria, že ide o nepeknú pripomienku minulého režimu, iným sa pri pohľade na trosky bývalého zjazdového paláca tlačia slzy do očí. Osud má však už zrátaný. Špeciálne stroje sa nekompromisne zahryzli do budovy, ktorú viacerí ľudia pokladajú za národnú kultúrnu pamiatku. Problém však je, že od roku 2019 sa pamiatkari neposunuli ani o milimeter k tejto vízii. Je možné, že Nový Istropolis bude napokon vyzerať celkom inak a to vzhľadom na to, že štát neprispel sľúbenou čiastkou 60 miliónov? A prečo starosta Nového Mesta hrozil 5 miliónovou sankciou keď následne bez problémov podpísal búracie povolenie?
Developer, ktorý aktuálne búra historickú budovu z 80. rokov zažíva asi najväčšiu nevôľu občanov s akou sme sa za posledné obdobie stretli. Najskôr spoločnosti Immocap bývalá vláda odklepla 60 miliónov, aby postavili nové kultúrno-kongresové centrum. Neskôr nielen, že žiadne peniaze nedostali, na výslnie sa dostali aj iné spoločnosti, ktoré sa predbiehali o to, že by chceli centrum postaviť. Predseda Komisie pre kultúru nad zrátaným osudom Domu odborov iba krúti hlavou. Šéf pamiatkarov priznal, že o tom, či by mal dnešný Istropolis patriť medzi národné kultúrne pamiatky nikdy ani nediskutovali.
„Desné. Ono to veľmi pripomína tie škaredé zábery, ktoré sme mali možnosť vidieť v roku 2016, keď sa búralo PKO. Preto to hovorím lebo odvtedy ubehlo 6 rokov a v podstate doteraz je tam veľká jama. Takéto kultúrne zariadenia v Bratislave proste nemáme,“ myslí si predseda Komisie pre kultúru Matej Vagač o súčasnej podobe Domu odborov. Podľa neho mohol Park kultúry a oddychu slúžiť spoločnosti ešte desať rokov, pretože dodnes na jeho mieste nestojí adekvátna náhrada. Rovnakého scenára sa obáva aj v prípade bývalého zjazdového palácu komunistov na Trnavskom mýte. Predseda Komisie pre kultúru poukazuje najmä na fakt, že developer Immocap nemá v prípade novej stavby všetky potrebné povolenia, vrátanie posudzovania vplyvov na životné prostredia EIA. „Potom sa bude robiť územné konanie, potom stavebné konanie, to je ešte proces na niekoľko rokov,“ argumentuje Vagač. „Prečo tam budeme mať teraz niekoľko rokov nejakú jamu? Prečo to nemohlo slúžiť?“ pýta sa.
Prečo nie je Dom odborov národná kultúrna pamiatka?
Široká verejnosť, najmä jej odborná časť z oblasti architektúry, či histórie apelovala na to, aby bola budova už v roku 2019 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nestalo sa tak. Proces na Pamiatkovom úrade totiž ani nezačali. „Už v roku 2019 to bolo podané na zápis medzi národné kultúrne pamiatky. Teraz sa spýtať pamiatkového úradu prečo nekonal? Prečo to nevyhlásil? Nepovedal, že tak alebo onak,“ myslí si predseda komisie. Podľa jeho slov dva roky nebolo málo času na posúdenie jednej stavby. Opačný názor má dočasný riaditeľ Pamiatkového úradu Rastislav Ragač, ktorý otvorene priznáva, že tento proces ani nespustili. „To rozhodnutie vlastne je také, aké bolo prijate, že nakoniec sme ten proces formálne ani nezačali,“ prezradil v rozhovore pre sme.sk. Na otázku redaktorky prečo, odpovedal šéf pamiatkarov takto: „Je to ťažká otázka, ale v podstate už keď som nastúpil do tej stoličky, tak tie procesy boli tak rozbehnuté, že už bolo v podstate neskoro,“ povedal Ragač s tým, že možno keby mal proces na starosti od začiatku možno by to dopadlo inak.
VEĽKÝ SPOR o ISTROPOLIS: Výstavba skončila na mŕtvom bode pre miliónovú pokutu!
Predseda Komisie pre kultúru spochybňuje efektivitu Pamiatkového úradu. Tvrdí, že popisy pamiatkovej hodnoty ležali dočasnému šéfovi úradu na stole viac ako dva roky. „To je totálne zlyhanie Pamiatkového úradu, buď sa mal vyjadriť, že to nemá hodnoty alebo mal vyjadriť, že to má hodnoty a vyhlásiť,“ argumentuje Vagač. Otázky v súvislosti s tým prečo Pamiatkový úrad dva roky vo veci nekonal, ale aj koľko trvá celý administratívny proces ohľadom takéhoto úkonu sme poslali Pamiatkovému úradu na odpoveď stále čakáme. Každopádne, či by sa Dom odborov aktuálne vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku alebo nie, už nie je dnes relevantné. Jeho sutinám to totiž pôvodný stav už nenavráti.
Istropolis nakoniec môže vyzerať inak ako na vizualizáciách
„Každá architektúra má dobovú pečať. Samozrejme tú technickú pečať stráca, lebo tie technológie boli iné. Architektonická pečať niesla významné míľniky rokov sedemdesiatych, osemdesiatych. To znamená, že to bolo to vzácne, čo sme si mali zachovať,“ povedal Vagač s tým, že budova podľa neho potrebovala štandardnú obnovu, ale s citlivým prístupom k architektonickým hodnotám. „Tie priestory boli veľkoryso poňaté aj z materiálového hľadiska,“ poukazuje na hodnotu budovy predseda komisie s apelom napríklad na vzácny kubánsky mramor, ktorý sa v jej priestoroch nachádzal. Garancie developera, že Nový Istropolis bude skutočne slúžiť tomu kultúrno-spoločenskému účelu sú podľa neho rovnako relevantné ako v prípade PKO. Na to, že vizualizácia nového kongresového centra sa môže meniť poukázal aj dočasný šéf pamiatkarov. „Uvidíme vlastne ako to developer uchopí nanovo, pretože podľa našich informácií tých 60 miliónov, ktoré malo ísť na nové kongresové centrum už nie je. Ale je zrejmé, že ak ten projekt bude realizovaný, tak možno bude realizovaný trošku inak,“ vyjadril sa Ragač v rozhovore pre sme.sk