BRATISLAVA – Dlhé mesiace developer s aktivistami zvádzal boj o to, či zbúrať Dom odborov, známy ako Istropolis alebo nie. Niektorí hovoria, že ide o nepeknú pripomienku minulého režimu, iným sa pri pohľade na trosky bývalého zjazdového paláca tlačia slzy do očí. Osud má už zrátaný. Stroje sa nekompromisne zahryzli do základov budovy, ktorú viacerí ľudia pokladali za národnú kultúrnu pamiatku. Problém však je, že od roku 2019 sa pamiatkari neposunuli ani o milimeter k tejto vízii. Oslovili sme preto Pamiatkový úrad s tým, prečo Istropolis napokon nezachránili. Inštitúcia zdôrazňuje, že búracie povolenie vydala práve mestská časť, ktorá Istropolis zaradila medzi svoje pamätihodnosti.
Široká verejnosť, najmä jej odborná časť z oblasti architektúry či histórie apelovala, aby bola budova Domu odborov už v roku 2019 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nestalo sa tak. Proces na Pamiatkovom úrade totiž ani nezačali. „Už v roku 2019 to bolo podané na zápis medzi národné kultúrne pamiatky. Teraz sa pýtať pamiatkového úradu, prečo nekonal? Prečo to nevyhlásil? Nepovedal, že tak alebo onak,“ povedal pre zregiony.sk v marci predseda Komisie pre kultúru Matej Vagač. Podľa jeho slov boli dva roky dostatočne dlhý čas na posúdenie jednej stavby.
Opačný názor má dočasný riaditeľ Pamiatkového úradu Rastislav Ragač, ktorý otvorene priznal, že tento proces na úrade ani nezačali. „To rozhodnutie vlastne je také, že sme nakoniec ten proces formálne ani nezačali,“ prezradil v rozhovore pre sme.sk. Na otázku redaktorky prečo, odpovedal šéf pamiatkarov takto: „Je to ťažká otázka, ale v podstate už keď som nastúpil na tento post, tak tie procesy boli tak rozbehnuté, že už bolo v podstate neskoro,“ povedal Ragač s tým, že možno keby mal proces na starosti od začiatku, dopadlo by to inak. S jeho stanoviskom v relácii ZHK sme konfrontovali Pamiatkový úrad. Mali možnosť Dom odborov zachrániť?
Vyjadrenia bývalého šéfa nekomentovali
Radoslav Ragač sa do pozície dočasne vymenovaného riaditeľa Pamiatkového úradu dostal 1. januára 2020. V súčasnosti už na jeho stoličke sedí nový riaditeľ – Pavol Ižvolt. „V súvislosti s výkladom a interpretovaním výrokov pána Ragača sa prosím obráťte priamo na jeho osobu. K objasneniu postupu Pamiatkového úradu SR uvádzame nižšie sumarizáciu krokov, ktoré Pamiatkový úrad SR vykonal,“ reagoval na otázky týkajúce sa výrokov bývalého šéfa odborný radca Radomír Sabol.
Istropolis v troskách! Nakoniec môže vyzerať úplne inak ako na vizualizáciách
Istropolis predávali s tým, že nie je pamiatkou
To, že návrhy boli podané ešte v roku 2019, úrad priznáva. „Možnosti inštitucionálnej ochrany Istropolisu posudzoval Pamiatkový úrad SR na základe podnetu, ktorý podalo združenie DOCOMOMO Slovensko v roku 2019, krátko po tom, ako toto združenie zapísalo stavbu Istropolisu do národného registra modernej architektúry,“ priblížil Sabol. Architektonické hodnoty budovy Istropolisu podľa neho identifikoval Pamiatkový úrad už pri jeho predaji v roku 2017. „Vyjadrenie Pamiatkového úradu SR bolo poskytnuté pôvodnému vlastníkovi – Jednotnému majetkovému fondu ako aj kupujúcemu – spoločnosti Immocap,“ píše ďalej odborný radca. V tomto vyjadrení bolo podľa jeho slov uvedené, že budova nie je pamiatkou, nenachádza sa v chránenom pamiatkovom území a ani sa nevedie konanie o jej vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku.
Radomír Sabol ďalej tvrdí, že od roku 2020 Pamiatkový úrad priebežne podrobne monitoroval názory odborných inštitúcií, odbornej verejnosti ako aj širšej architektonickej obce, ktoré sa ohľadne zachovania a obnovy budovy značne rozchádzali. „Nemenný názor pamiatkarov na architektonické hodnoty Istropolisu, reprezentujúceho kvalitnú architektúru socialistickej moderny, však bolo potrebné konfrontovať s nevyhnutnosťou integrácie jeho areálu do širšieho územia Trnavského mýta (čo vo svojich vyjadreniach uvádza aj Docomomo a ďalší špecialisti mestského urbanizmu),“ vysvetľuje v mene Pamiatkového úradu. Táto skutočnosť podľa Sabola vyžadovala posúdenie v súvislosti s možnou mierou zachovania pamiatkových hodnôt v rámci ďalšieho uplatnenia tejto budovy, čo vyžadovalo odbornú diskusiu nielen s verejnosťou, ale najmä s vlastníkom a orgánmi miestnej samosprávy, ktorí rozhodujú v územnom a stavebnom konaní.
Pamätihodnosť áno, národná kultúrna pamiatka nie
Areál Domu odborov mestská časť Nové Mesto ešte v roku 2009, a teda pred predajom komplexu, pripísala na zoznam pamätihodností mestskej časti a najnovšie v roku 2021 tak urobilo aj samotné hlavné mesto. „To príslušnú samosprávu zaväzuje v rámci svojich kompetencií konať v súlade s ich základnou ochranou,“ objasňuje Sabol z odboru štátneho informačného systému.
Na to, že Istropolis má status pamätihodnosti, musel Pamiatkový úrad prihliadať. Rovnako tento status získala aj železnica Filiálka či Tržnica, ktoré sa nachádzajú v jeho bezprostrednej blízkosti. Podľa Sabola musel úrad zvažovať mieru verejného záujmu vo všetkých smeroch, s prihliadnutím na všetky konania vo veci už od roku 2017. „Pamiatkový úrad SR považoval spôsob revitalizácie priestoru Trnavského mýta s istou mierou zachovania hodnotných časti pôvodného areálu ako ´pamätihodnosti mesta´ za optimálne riešenie,“ argumentuje.
JE ROZHODNUTÉ Dom odborov známy ako ISTROPOLIS ZBÚRAJÚ
Právny rámec ochrany objektu ako pamätihodnosti sa podľa úradu vzhľadom na stavebno-technický stav areálu Istropolis a s prihliadnutím k potrebe väčšieho rozsahu potrebných stavebných zásahov, vyvolaných dlhodobou absenciou užívania a účinnej údržby, ako aj v dôsledku zastaralého technického a technologického vybavenia budov, použitých nevhodných stavebných materiálov ako je azbest a ďalších nevyhnutných sanačných zásahov pre zabezpečenie ďalšej funkčnosti, javil ako jediný možný spôsob revitalizácie areálu a zachovania časti pamiatkových hodnôt objektov.
Článok pokračuje na ďalšej strane..