BRATISLAVA (Petra Hollá/TASR)– Mesto Bratislava vypracovalo a zverejnilo tri možné scenáre vplyvu pandémie nového koronavírusu na hlavné mesto. Mesto na základe nich už pracuje na konkrétnych plánoch a opatreniach, aby dosahy na fungovanie Bratislavy a jej obyvateľov boli čo najmenšie. TASR o tom informoval hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Podľa analýzy v meste býva vyše pol milióna ľudí, pričom takmer 700-tisíc sa ich v meste zdržiava počas bežného dňa. Tím pracoval so štyrmi scenármi – pri vysokej mobilite (100%), strednej mobilite (70%) a dvoch nízkych mobilitách (30 a 35%) ľudí. “Nízka mobilita A – 30 % – pokles o 70 %, kedy sú zatvorené školy, škôlky a takmer všetky firmy. Nízka mobilita B – 35 % – pokles o 65 %, kedy sú zatvorené školy, škôlky a výrazná časť firiem, ale sú otvorené podniky podľa opatrení vlády SR z 27. 03. 2020,” píše sa v dokumente.
Pri vysokej mobilite by nastal “peak” už na 48. deň, pričom by sa nakazilo 21,3% populácie v Bratislave, čo je zhruba 118-tisíc ľudí. “Po 72 dňoch od začiatku nákazy pomer infikovaných osôb klesá pod 10 % populácie,” uvádzajú autori dokumentu. Pri strednej mobilite, teda pri pôvodných opatreniach, by “peak” nastal na 97. deň na úrovni 6,9 %, čo predstavuje zhruba 40-tisíc obyvateľov. Pri nízkej mobilite B sa predpokladá, že “opatrenia zostanú po celú dobu simulácie rovnaké. Aj keď celkový pomer nakazených je stále v maxime 3,4 % (takmer 19 000 osôb), táto situácia nastáva až po 108 dňoch od začiatku simulácie, a tak predstavuje výrazne nižšiu záťaž pre zdravotnícky systém aj systém fungovania mesta”.
Dva pozitívne scenáre
V prípade prvého scenára, kedy by išlo o mierny priebeh pandémie, počíta hlavné mesto k 1. aprílu s pravdepodobnosť na úrovni 50 percent. V tomto scenári sa situáciu podľa magistrátu na Slovensku v priebehu apríla podarí stabilizovať. Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov by bolo možné očakávať od mája. Postupne by boli otvárané aj obchody, reštaurácie či iné prevádzky. “Pre Bratislavu by tento scenár znamenal, že počet nových prípadov nákazy bude do desať denne. To by predstavovalo do 200 simultánne chorých ľudí, z ktorých bude do 15 hospitalizovaných, z toho do štyroch si bude vyžadovať intenzívnu starostlivosť a maximálne jedno úmrtie,” priblížil Bubla. Pohyb obyvateľov, ekonomická a spoločenská aktivita v Bratislave sa bude podľa tohto scenára obnovovať veľmi postupne. Možno očakávať prepad HDP o päť až desať percent na celoročnej báze.
V prípade druhého scenára, kedy by išlo o zvládnutú pandémiu, počíta hlavné mesto k 1. aprílu s pravdepodobnosťou na úrovni 40 percent. Situácia tu bude dlhodobo vážna, pretože sa nepodarí krivku nákazy zvrátiť, ale podarí sa ju zásadne sploštiť. “Počet nakazených dosiahne 25 až 30 percent obyvateľstva v priebehu ôsmich až 12 mesiacov, to znamená dve až päť percent (100.000 – 200.000) mesačne,” uviedol Bubla s tým, že kritické funkcie štátu aj samosprávy budú zachované, no budú fungovať v rámci dlhodobého vysokého stresu. Časť verejných zamestnancov, do 25 percent, bude vyradená na základe choroby, karantény či potreby starostlivosti o blízkych. Obnovenie ekonomickej i spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov bude v tomto prípade podľa mesta veľmi pomalé a možno predpokladať dlhodobé obmedzenia základných spoločenských a ekonomických funkcií, a to minimálne do konca roka 2020.
Nezvládnutá pandémia = zákaz vychádzania
“V prípade Bratislavy znamená tento scenár, že hospitalizovaných mesačne bude 1000 až 1500 obyvateľov, z toho intenzívnu starostlivosť bude potrebovať 300 až 500 ľudí. Zomrie mesačne 150 až 200 jednotlivcov. Pri trvaní takéhoto stavu po dobu osem mesiacov tak zomrie odhadom 1200 až 1600 pacientov,” priblížil Bubla s tým, že prepad HDP sa pri tomto scenári očakáva desať až 20 percent na celoročnej báze. V prípade tretieho scenára – nezvládnutej pandémie – počíta hlavné mesto k 1. aprílu s pravdepodobnosťou na úrovni desať percent. Mesto tvrdí, že pri tomto scenári pandémia bude eskalovať za hranice schopností štátu a spoločnosti ich manažovať a možno očakávať simultánnu vysokú nakazenosť obyvateľstva.
“V prípade Bratislavy by išlo o situáciu, že mesačne bude hospitalizovaných 5000 až 10.000 obyvateľov, z toho s potrebou intenzívnej starostlivosti 1500 až 3000 obyvateľov. V tomto scenári je vzhľadom na preťaženie kapacít ťažko odhadnúť počet mŕtvych, ale bude niekoľkonásobne vyšší ako v prípade scenára číslo dva,” upozornil Bubla. Nezvládnutá pandémia pravdepodobne povedie k drastickým opatreniam, ako je úplný zákaz vychádzania. Obnovenie ekonomickej a spoločenskej aktivity a pohybu obyvateľov tu bude podľa odhadov veľmi pomalé. Prepad HDP sa očakáva o 20 až 40 percent celoročne.