BRATISLAVA – Po obštrukciách zo strany parlamentu v súvislosti s novými sudcami Ústavného súdu a premýšlaní prezidenta Andreja Kisku sa Ústavný súd konečne dočká troch nových sudcov. Prezident Andrej Kiska dnes popoludní, takmer dva týždne odvtedy, ako mu parlament navolil ôsmich kandidátov, oznámil, že do funkcie už zajtra vymenuje Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára.
Ako dnes uviedla prezidentská kancelária, Kiska “ich vymenovanie považuje za výnimočne núdzové opatrenie na zabezpečenie riadneho chodu ústavného súdu, vďaka ktorému bude môcť zasadnúť plénum a rozhodovať napríklad o volebných sťažnostiach.” Zároveň uviedli, že prezident vymenuje aj predsedu a podpredsedu Ústavného súdu. “Novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová tak zloží sľub do rúk riadne vymenovaného predsedu Ústavného súdu,” informovali.
Prezident Andrej Kiska dostal od poslancov na výber z ôsmich kandidátov: Ivana Fiačana, Petra Molnára, Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho, Danielu Švecovú, Michala Trubana, Miloša Maďara a Pavla Malicha. Tí boli zvolení 3. apríla, respektíve 4. apríla. Kiska si na vyjadrenie zobral takmer dva týždne. Argumentoval tým, že sa radí s odborníkmi, či vôbec môže vybrať aj z menšieho počtu kandidátov. V ideálnom prípade mal totiž parlament zvoliť až 18 mien na 9 voľných stoličiek.
Provizórium
Ústavný súd funguje od 16. februára, kedy zanikol mandát deviatim z trinástich sudcov, iba v obmedzenom režime. Vedie ho Jana Baricová. Ďalšími sudcami sú Mojmír Mamojka, Jana Laššáková a Miroslav Duriš. Tí sa preskupili tak, aby vytvorili jeden senát a súd tak mohol prijímať aspoň senátne rozhodnutia. Na tie plenárne potrebuje mať aspoň sedem členov, momentálne o nich tak rozhodovať nevie vôbec. Súd už pritom niekoľkokrát informoval, že kvôli neúplnému stavu nestíha vybavovať podania tak, ako je štandardom. Na zlý stav poukázal aj sám Kiska. “Obeťou politických hier vládnej väčšiny a jej neschopnosti dohodnúť sa na kandidátoch sú konkrétni ľudia, ktorých základné práva a slobody dnes Slovenská republika nedokáže účinne chrániť,” zdôraznil dnes prezident.
Na Kisku sme už raz čakali
To, že menovanie sudcov Ústavného súdu nebude pre Andreja Kisku jednoduchou záležitosťou sa ukázalo krátko po jeho menovaní do funkcie prezidenta. V roku 2014 totiž na Ústavnom súde skončil mandát trom sudcom z trinástich. Dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič nechal menovanie ich nasledovníkov už na Kiskovi. Ten však spomedzi šiestich parlamentom navolených kandidátov vymenoval iba Janu Baricovu. Zvyšné dve miesta nechal neobsadené, čo vyvolalo debaty o tom, či prezident môže takto konať.
Hlava štátu sa obrátila na samotný Ústavný súd aj Benátsku komisiu. Medzičasom sa v Košiciach uvoľnilo ďalšie miesto, na ktoré parlament opäť vybral dvojnásobok, čiže dvoch kandidátov, no Kiska s menovaním opäť vyčkával. Potom, ako Benátska komisia aj Ústavný súd skonštatovali, že hlava štátu z kandidátov musí vybrať, Kiska začal konať. Nakoniec po zdĺhavých obštrukciách v decembri 2017 vymenoval Janu Laššákovu, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša. Trvalo mu to však tri roky.
Parlament čaká v poradí už tretia voľba
Poslanci Národnej rady majú na májovej schôdzi naplánovanú už tretiu voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Prvýkrát vyberali adeptov na sudcovský talár do Košíc vo februári. Rozhádaná koalícia sa však nevedela dohodnúť nielen na konkrétnych osobách, ale ani na spôsobe voľby. Zvolený tak nebol nikto. Karty v tom čase miešala najmä kandidatúra expremiéra a šéfa strany Smer-SD Roberta Fica.
Ďalšia voľba prebehla v marci, už však s menším počtom záujemcov. Mnohí z nich sa pritom do voľby zapojili opätovne. Napriek tomu, že dohoda sa v tomto prípade rodila až na poslednú chvílu, poslanci nakoniec na dvakrát vybrali osem mien. Nebola to však ani polovica z toho, čo mali. Na deväť voľných miest bolo totižto potrebné zvoliť dvojnásobok, čiže 18 kandidátov.
Ďalšia voľba ich preto čaká v máji. Či bude posledná, je zatiaľ otázne. Možnosť prihlásiť sa do nej využilo 25 záujemcov. Väčšina z nich sa už zúčastnila aj predošlých výberov.