BRATISLAVA – Po dlhých mesiacoch súd rozhodol. Trojčlenný senát Okresného súdu Bratislava III prerušil v piatok na svojom neverejnom zasadnutí trestné konanie voči bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivanovi Lexovi a iným. Ide o kauzu zavlečenia syna prvého prezidenta samostantnej Slovenskej republiky Michala Kováča mladšieho do cudziny. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, rozhodujúce bude vyjadrenie Súdneho dvoru Európskej únie.
“Trojčlenný senát Okresného súdu Bratislava III (OS Bratislava III) rozhodol dňa 21. júna 2019 na neverejnom zasadnutí o návrhu obhajoby na prerušenie trestného konania tak, že v trestnej veci obž. Ing. Ivana Lexu a spol. pre trestný čin zavlečenia do cudziny spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2 k § 233 ods. 1. ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku trestné konanie prerušuje a predloží Súdnemu Dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky,” uviedol hovorca súdu Pavol Adamčiak.
Dodal, že rozhodnutie Európskeho súdu v predbežnej otázke považujú za nevyhnutné pre ďalší procesný postup v danej veci. “Okresný súd Bratislava III zároveň požiada Súdny Dvor EÚ o prejednanie prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania, pretože sa jedná o vec súvisiacu so zatýkacím rozkazom. Uznesenie nie je právoplatné, voči rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,” dodal.
Ivan Lexa je pre zavlečenie Michala Kováča mladšieho trestne stíhaný spolu s ďalšími dvanástimi údajnými aktérmi. Hlavné pojednávanie v prípade obžalovaného exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu a spol. na OS BA III nebolo dlhšie vytýčené z dôvodu, že dvaja členovia senátu ako sudcovia – prísediaci po uskutočnení ich previerky Národným bezpečnostným úradom SR sa začali len na jeseň minulého roka oboznamovať s rozsiahlym spisovým materiálom v predmetnej trestnej veci.
Konflikty s prezidentom
Syn prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč mladší bol v lete 1995 násilne zavlačený do rakúskeho Hainburgu. To sa udialo pár mesiacov po tom, ako si vláda Vladimíra Mečiara presadila zmenu zákona. Po nej stratil právomoc vymenovať šéfa tajných prezident a získala ju vláda. Mečiarova HZDS tak presadila do funkcie Ivana Lexu. Mnohí zo skutku podozrievali Lexovu SIS. Dôvodom mali údajne byť konflikty medzi vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom.
Tie sa vyostrili po tom, ako prezident odmietol Mečiarov návrh na vymenovanie Lexu za šéfa ministerstva pre privatizáciu. Rok na to prebehlo po správe prezidenta o stave republiky hlasovanie o nedôvere vláde Vladimíra Mečiara. Tým vláda padla. Vo veci únosu prezidentovho syna otvorene hovoril vtedajší pracovník tajnej služby Oskar Fegyveres. Ten po výpovedi odišiel zo Slovenska v obave o svoj život. Spojku mu robil Róbert Remiáš, ktorý 29. apríla 1996 zahynul pri výbuchu vlastného auta.
Viaceré pokusy na zrušenie Mečiarových amnestií
Mečiar začiatkom marca 1998 vyhlásil amnestie na činy, spojené s zavlečením Michala Kováča mladšieho. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Kováča totiž prešli niektoré právomoci hlavy štátu na neho ako premiéra. V nich nariadil, aby sa “nezačínalo a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča mladšieho do cudziny”. Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.
Znepokojenie nad vyhlásenými amnestiami vyjadrila v tej dobe aj Európska únia, avšak slovenská vláda kritiku odmietla. Od chvíle, čo Vladimír Mečiar nebol pri kormidle, trvala snaha o zrušenie týchto amnestií. Prvýkrát sa o to pokúsila u vláda Mikuláša Dzurindu koncom roku 1998 no nepodarilo sa im to. Odvtedy bolo zrušenie amnestií témou v každom parlamentnom období, no ich úspešné zrušenie sa podarilo až na ôsmy návrh v pléne Národnej rady SR.
28. marca 2017 začalo posledné rokovanie o zrušení amnestií na návrh poslanca Jána Budaja. Ten následne v apríli toho istého roku schválilo celkovo 129 zo 144 prítomných poslancov. Za zrušenie amnestií hlasovali všetci poslanci vládnej koalície (Smer-SD, SNS, Most-Híd) a niektorí z opozície (SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina). Zrušením “Mečiarových amnestií” sa tak otvorila cesta pre vyšetrovanie únosu prezidentovho syna, ale aj vraždy Róberta Remiáša.
