BRATISLAVA – Americkí podnikatelia si podmienky, aké sa im núkajú na našom pracovnom trhu, pochvaľujú. Aspoň tak to vyplýva z brožúry, ktorú na svojej stránke zverejnila Americká obchodná komora v Slovenskej republike, ktorá združuje amerických zamestnávateľov na Slovensku. Podľa nej patríme v porovnaní s inými štátmi eurozóny rozhodne k tomu lepšiemu, čo sa týka nákladov na pracovnú silu, či flexibilitu na pracovnom trhu. Podmienky, ktoré u nás panujú, však nie každý vidí tak ružovo.
Podľa Americkej obchodnej komory na Slovensku máme jednu z najnižších cien práce v eurozóne. “Pracovné právo dáva väčšiu flexibilitu zamestnávateľom, ako je to v iných krajinách eurozóny,” vyzdvihli v zverejnenom dokumente.
Podmienky, ako všade inde
Náš Zákonník práce bol v minulosti častokrát predmetom ostrej kritiky, pretože je vraj málo flexibilný. S tým však nesúhlasí občianske združenie Pracujúca chudoba, ktoré na svojej stránke na sociálnej sieti upozornilo aj na spomínaný dokument zo strany amerických podnikateľov. “Čo už je len na našom Zákonníku práce také neflexibilné? Máme jeden z najdlhších týždenných pracovných časov v Európe (40 hodín + 2,5 hodiny prestávka), máme vysoký limit na nadčasy (400 hodín), naši zamestnanci pracujú v noci najviac zo všetkých štátov Európskej únie,” uviedol pre Glob.sk zakladateľ združenia Milan Kuruc. “Náš Zákonník práce úplne štandardným spôsobom, ako aj v iných krajinách, chráni zamestnanca ako slabšiu stranu pred svojvôľou zamestnávateľa,” tvrdí Kuruc.
Podľa neho, o tom, že je Zákonník neflexibilný, hovoria dookola iba zamestnávatelia, aby vzbudili dojem, ako ťažko sa im podniká. “Pritom oni hovoria len o niektorých pasážach, zrušením ktorých by zamestnanec stratil zásadnú ochranu. Chceli by, napríklad, znížiť odstupné alebo môcť vyhodiť zamestnanca z hociakého dôvodu v podstate z hodiny na hodinu. To je všetko, čo ich z hľadiska flexibility trápi. Prípadne by chceli znížiť náhradu škody z neplatne skončeného pracovného pomeru z 36 na 6 mesiacov, obmedziť zamestnancovi možnosti v návšteve lekára, či ošetrovania člena rodiny. To je v preklade to ich zvýšenie flexibility,” posťažoval sa Kuruc.
Pritom podľa neho ide iba o štandardné obranné mechanizmy, ktoré sú v ktoromkoľvek Zákonníku práce v Európe. Ako uviedol, máme tiež nízke náklady práce. “Zoberte si, že kým na Slovensku boli v roku 2018 priemerné náklady pre zamestnávateľa na hodinu práce zamestnanca vo výške 11,6 eura, v Čechách je to 12,6 eura, v Rakúsku na zamestnanca minú 34 eur za hodinu a v Dánsku 43,5 eur. Pri tejto ufňukanej rétorike zamestnávateľov mi to už niekedy pripadá, že ak by mali podnikať v Dánsku, tak sa už kvôli tamojším mzdovým nákladom dávno obesia,” dodal.
Nie všetci vidia situáciu ružovo
Inak sa však na veci pozerá Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). “V súčasnosti je možné nájsť si prácu jednoduchšie, ako pred piatimi rokmi, lebo je po nej zo strany zamestnávateľov absolútny dopyt,” uviedla hovorkyňa združenia Miriam Filová Špániková. Podľa nej nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily tiež spôsobuje prirodzený tlak na rast miezd.
Jedným dychom však asociácia dodáva, že pre zamestnávateľov to už také ružové nie je. Kvôli neustále sa zvyšujúcim nákladom a povinnostiam, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, majú obavy, že “ak to bude takto pokračovať ďalej, firmy to skutočne nemusia ustáť a môžu napríkald svoju výrobu alokovať do inej krajiny.” Ako príklady takýchto opatrení uvádzajú napríklad historicky najvyšší nárast minimálnej mzdy, rekreačné poukazy či príplatky za prácu cez sviatky a víkendy. “A to ešte nevieme, čo prinesie predvolebný rok,” dvíha asociácia varovný prst.
Zamestnávatelia môžu odísť
Podľa asociácie sa v poslednom období prijalo množstvo zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady. Nevylučujú preto, že tí začnú hľadať alternatívne riešenia. “Výsledok zvýšeného tlaku na zamestnávateľov sa ukáže najmä v časoch, keď ekonomická situácia nebude tak priaznivá ako dnes, keď firmy prídu o svoje zákazky,” upozorňujú. “Výrazný dosah to však bude mať predovšetkým na malé a stredné podniky, ako aj firmy, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, predovšetkým v ekonomicky slabých regiónoch s vyššou nezamestnanosťou,” dodali.