Zahraničné Politika

Ankara rozohráva v Líbyi nebezpečnú hru, tvrdí Macron

Zdroj: Bertrand Guay / Pool via / AP

PARÍŽ – Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje najnovšiu eskaláciu napätia medzi Francúzskom s Tureckom za ďalší dôkaz toho, že sa Severoatlantická aliancia nachádza v stave mozgovej smrti. Macron súčasne odsúdil Ankaru, že v Líbyi “rozohráva nebezpečnú hru”. Informoval o tom v utorok spravodajský portál France Info.

 

Macron sa tak vyjadril v spojitosti s incidentom, ktorý sa odohral 10. júna v Stredozemnom mori.

Francúzska hliadkovacia fregata Courbet chcela vtedy skontrolovať nákladnú loď plaviacu sa pod vlajkou Tanzánie pre podozrenie, že vezie zbrane do Líbye. Loď sprevádzali tri turecké fregaty, ktoré trikrát vykonali radarové zameriavanie francúzskeho plavidla, naznačujúce bezprostrednú hrozbu raketového útoku, tvrdí francúzske ministerstvo obrany.

Vláda v Paríži deklarovala, že podľa pravidiel NATO možno konanie posádok tureckých fregát označiť za nepriateľský akt. Ankara takéto obvinenia odmieta s tým, že turecké plavidlá francúzsku fregatu nijakým spôsobom neohrozovali.

Námorným incidentom sa minulý týždeň zaoberali aj ministri obrany členských krajín NATO, ktorej orgány ho začali prešetrovať.

Francúzsko tvrdí, že Turecko masívne dodáva zbrane vláde národnej jednoty (GNA), čím porušuje embargo OSN. Ankaru pritom označuje za “hlavnú prekážku dosiahnutia prímeria” v konflikte, v ktorom sa Líbya zmieta od pádu režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011.

Turecko naopak obviňuje Paríž z podpory maršala Chalífu Haftara bojujúceho proti medzinárodne uznanej vláde. Francúzsko je podľa Ankary aj “subdodávateľom určitých krajín v regióne” zapletených do líbyjskej krízy – ide o narážku na Spojené arabské emiráty a Egypt.

Macron v pondelok vyhlásil, že Turecko hrá v Líbyi nebezpečnú hru a porušuje všetky svoje záväzky o nezasahovaní, ktoré prijal v januári tohto roku na konferencii v Berlíne.

Paríži počas rokovania s tuniským prezidentom Kajsom Saídom Macron v Paríži ďalej zdôraznil, že “je v záujme Líbye, jej susedov, celého regiónu, ale aj Európy”, aby sa v Líbyi skoncovalo so zasahovaním zo zahraničia a s jednostranným konaním tých, ktorí si chcú vojnou v Líbyi vydobyť nové pozície.

Macron dodal, že rovnaké stanovisko svojej krajiny prezentoval aj v telefonickom rozhovore s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Ich rozhovor sa uskutočnil v pondelok popoludní.

Tuniský prezident na margo vývoja v Líbyi uviedol, že “takto to už ďalej nemôže ísť”. Dodal, že “Tunisko je jednou z krajín, ktoré (konfliktom v Líbyi) trpia najviac.” Poukázal na riziká destabilizácie pri hraniciach svojej krajiny.

Kajs Saíd, ktorého návšteva vo Francúzsku bola od jeho zvolenia do funkcie vlani v decembri druhou zahraničnou cestou, varoval pred “rozdelením Líbye”, lebo by to bolo “nebezpečenstvo pre celý región”.

Macron na rokovaní označil za legitímne obavy egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího, keďže boje v Líbyi sa približujú k hraniciam Egypta. Jednotky GNA sa totiž teraz zameriavajú na pobrežné mesto Syrta, ležiace 450 kilometrov východne od Tripolisu. Syrtu, ktorá je strategicky významným bojom v Líbyi, ovláda maršal Haftar.

Egyptský prezident Sísí počas víkendu varoval, že akýkoľvek útok síl podporovaných Tureckom na Syrtu alebo na vnútrozemskú leteckú základňu Džufra by znamenal prekročenie červenej línie. Turecko v Líbyi podporuje medzinárodne uznanú vládu v Tripolise.

Uviedol, že Egypt môže vojensky zasiahnuť s cieľom chrániť západné hranice s touto na ropu bohatou krajinou a priniesť stabilitu vrátane vytvorenia podmienok pre prímerie.