Regióny Trnava

Archeológovia skompletizovali fajansový tanier: Trvalo to desať rokov

Ilustračná foto. ZDROJ: trnava.sk

TRNAVA – Až po desiatich rokoch od nálezu sa podarilo skompletizovať fajansový tanier z polovice 19. storočia, ktorého črepy našli počas výkopov pri výstavbe rodinného domu v obci Košolná pri Trnave. Po dlhšom čase sa dostali k synovi nálezcu, ktorý správne vyhodnotil, že by mohlo ísť o archeologický nález a spolu s ďalšími predmetmi ho odovzdal na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava. Informoval o tom archeológ KPÚ Matúš Sládok.

 

“Bol to presný postup,” konštatoval Sládok. Uviedol, že ak má občan domnienku, že narazil na archeologický nález, či už počas prechádzky so psom na poli alebo na výlete v prírode, pri okopávaní záhrady alebo pri stavbe na pozemku, je najdôležitejšie to čo najskôr konzultovať s pracovníkmi KPÚ. “Ak je pracovný čas, sú k dispozícii hneď, ak je to mimo neho, je ideálne práce pozastaviť, nález nechať na mieste a vyhotoviť fotodokumentáciu. Iba ak by išlo o jeho ohrozenie, napríklad v koryte potoka, možno predmet vyzdvihnúť a dočasne uschovať, kým neprídu na jeho obhliadku pamiatkari,” informoval Sládok. Vlastníkom archeologických nálezov totiž môže byť len štát, samosprávne kraje a obce (prostredníctvom nimi zriadených múzeí) alebo Národná banka Slovenska.

Tanier ešte čaká rekonštrukcia v múzeu

Črepy taniera z Košolnej boli očistené a zlepené. Nález pôjde do múzea, kde zrekonštruujú drobné odbité časti. Patrí k typu reprezentatívnej keramiky zvanej fajansa alebo majolika, ktorá predstavuje jeden z charakteristických prvkov tradičnej hmotnej kultúry západného Slovenska. Znalosť jej výroby v 16. storočí priniesli habáni.

Sládok doplnil, že nie všetky zdedené keramické nádoby či staré mince spĺňajú kritérium archeologického nálezu. “Aby sa nejaký predmet mohol stať takýmto nálezom, musí prejsť tzv. archeologizáciou. Ide o proces, kedy sa predmet dostane z bežného života človeka tým, že sa vyhodí, dôjde k jeho strate, opusteniu či ukrytiu, a zväčša sa dostane do pôdy. Tam zvyčajne degraduje, napríklad rozpadom či korodovaním. Majitelia predmetov, ktoré neprešli archeologizáciou, teda nemusia mať obavu, že by sa ich vlastnením dopúšťali protiprávneho konania,” uviedol Sládok.