SITA | Stránka 624 | Regióny.zoznam.sk

Juncker nechce meniť návrh povinných kvót pre rozdeľovanie migrantov

Brusel 25. júna (SITA) – Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes potvrdil, že nemá v úmysle zmeniť pôvodný návrh EK na prerozdelenie utečencov prostredníctvom povinných kvót medzi členské štáty únie, a to aj napriek výhradám viacerých krajín EÚ. Uviedol to dnes krátko pred otvorením dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa bude riešiť otázka migrantov v Európe.

“Dali sme tento návrh na stôl a chceme ho udržať taký ako je”, uviedol Juncker počas spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Vyjadril pritom presvedčenie, že jeho projekt získa kladné stanovisko aj od ostatných inštitúcií – EP a Rady (členských štátov).

Komisia v apríli predložila plán, ktorý stanovuje povinné kvótový prerozdelenia azylantov z Grécka a Talianska medzi ďalších 23 členských štátov. V prvej fáze by išlo o presídlenie 40.000 utečencov pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Malo by sa tak diať podľa kľúča, ktorý berie do úvahy HDP každej krajiny, počet jej obyvateľov, mieru nezamestnanosti a počet už prijatých utečencov.

Tento návrh bude počas summitu EÚ hlavnou témou rokovania premiérov a prezidentov členských krajín. Už pred summitom bolo jasné, že vznikli dva názorové tábory, keď Junckerovu iniciatívu podporujú krajiny najviac postihnuté prílivom utečencov (Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko), ale asi polovica krajín EÚ vyjadrila voči tomuto návrhu vážne výhrady. Vlády viacerých krajín, vrátane Slovenska a Českej republiky, požadujú namiesto povinných kvót dobrovoľný mechanizmus pre prijímanie utečencov.

Juncker od začiatku bráni návrh EK, pričom argumentuje potrebou európskej solidarity a pracovnej sily pre starnúcu Európu. Odporcovia naopak tvrdia, že navrhnutý plán by len posilnil fenomén nelegálneho prisťahovalectva a tiež protiimigrantské nálady väčšinovej verejnosti.

Podľa údajov EÚ od začiatku tohto roka vstúpilo na európsku pôdu vyše 100.000 ilegálnych prisťahovalcov, najviac z nich – okolo 60.000 – sa ocitlo v Taliansku.

čítať viac

Srbsko odsúdilo rozhodnutie Maďarska vybudovať bariéru proti utečencom

Belehrad 25. júna (SITA) – Srbsko ostro kritizovalo Maďarsko, ktoré trvá na vybudovaní hraničnej bariéry s cieľom zastaviť prílev utečencov. Belehrad preto vyzval Európsku úniu, aby sa vyjadrila, či bude tolerovať na svojom území takéto bariéry, napísala dnes agentúra AP.

“Domnieval som sa, že Berlínsky múr už padol, ale teraz sa tu stavajú nové múry,” povedal dnes srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý tým reagoval na bariéru, ktorá v rokoch 1961-1989 rozdeľovala Berlín. “Európa sa musí rozhodnúť, či doby stavania múrov patria do minulosti, alebo do budúcnosti,” dodal.

Nereagujúc na pohŕdanie a kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva maďarská vláda oznámila, že postaví dočasnú obrannú bariéru na svojej južnej hranici so Srbskom tak rýchlo, ako to len bude možné.

“Sme absolútne a prudko proti ich (Maďarska) rozhodnutiu vybudovať bariéru,” konštatoval Dačič na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym kolegom Nikosom Kotziasom. Podľa neho tu už nejde iba o záležitosť, ktorá sa týka len Srbska a Maďarska alebo Grécka, ale záležitosť, ktorú musí rozriešiť Európa.

Podľa Kotziasa, ktorého krajina je jednou z najviac zasiahnutých prílevom utečencov, musí Európska únia konať skôr, než tento problém dosiahne omnoho dramatickejšiu úroveň.

Od začiatku tohto roka vstúpilo na územie Maďarska nelegálne okolo 60.000 ľudí, prevažne cez hranicu so Srbskom. Utečenci požiadajú v Maďarsku o azyl, na jeho území sa však dlho nezdržia a skôr, než úrady posúdia ich žiadosti, presúvajú sa ďalej do západoeurópskych krajín ako Rakúsko, Nemecko či Švédsko.

Maďarská vláda nariadila 17. júna ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby do týždňa pripravil projekt na vybudovanie štyri metre vysokého dočasného plota na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Plot má vytvoriť prekážku ilegálnym migrantom na 175 kilometrov dlhom hraničnom úseku.

2 20 clu rsc

čítať viac

Fico: Summit bude ťažký, hlavne otázka migrácie

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico očakáva, že summit lídrov Európskej únie bude „veľmi ťažký“. Ako v lietadle cestou do Bruselu uviedol pre novinárov, hlavnými témami summitu budú povinné kvóty migrantov a situácia v Grécku. Myslí si, že otázka migrácie bude náročnejšia, keďže je politická, a nie ekonomická.

Proti kvótam sú aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky a pobaltské krajiny. Krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Poľsko aj Česko už v minulosti avizovali, že spoločne proti kvótam vystúpia. „Ten hlas je tak silný, že Donald Tusk ako šéf Európskej rady požiadal o stretnutie s krajinami V4. Verím, že sa nám podarí odstrániť zo záverov Rady povinné kvóty a že pomoc migrantom bude iba na dobrovoľnej báze,“ uviedol Fico.

Ako premiér pripomenul, na Slovensku sa začína diskutovať aj o téme referenda. To prvýkrát spomenul samotný premiér tento týždeň, keď parlament rokoval o migrácii. „Neviem si predstaviť, že je európske a solidárne nútiť niekoho niečo robiť,“ vyhlásil premiér.

Fico takisto hovoril aj o Grécku. Podľa neho sa blíži hodina, keď sa Slovensko musí začať pripravovať na odchod Grécka z eurozóny. „Nehovorím, že odídu, ale treba byť pripravený,“ myslí si. Dodal, že by bol radšej, ak by došlo k dohode a Gréci si urobili potrebné reformy. „Zatiaľ je to šanca 50 na 50, že dôjde k dohode,“ uviedol predseda vlády. Upozornil tiež, že pre tému Grécka sa summit môže predĺžiť až do nedele.

Na summite sa lídri okrem horúcich tém migrácie a Grécka budú krátko venovať aj bezpečnosti či zamestnanosti.

čítať viac

Pellegrini otvoril v parlamente podujatie Dni vidieka

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Predseda Národnej rady SR (NR SR) Peter Pellegrini dnes v budove parlamentu otvoril Dni vidieka so slovami “Milujeme naše Slovensko”. Už 15. ročník tejto akcie sa nesie v duchu hesla “Plánujme spoločne náš život na vidieku”, agentúru SITA o tom informoval odbor komunikácie s médiami NR SR. Predseda národnej rady prevzal nad podujatím záštitu. “Chcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa podieľajú na príprave tohto podujatia a venujú sa otázkam a problematike rozvoja života na vidieku, a to nielen poľnohospodárom, ale všetkým, ktorí na vidieku žijú a dotvárajú tak našu krásnu krajinu,“ uviedol Pellegrini počas oficiálneho otvorenia.

Jedným z hlavným cieľov dvojdňového stretnutia budú predovšetkým rozhovory so zákonodarcami o tom, čo slovenský vidiek potrebuje najviac. Debaty by sa nemali vyhnúť ani témam o jeho hlavných problémoch, a súčasne o možnostiach ich riešení, a predstavia sa aj aktivity, ktorým sa venujú jednotliví partneri a členovia.

čítať viac

Poliačik upozorňuje: Smer chce zatvárať liečiteľov do basy

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Smer-SD chce podľa poslanca NR SR za SaS Martina Poliačika zatvárať liečiteľov do basy. Ako upozornil dnes pred novinármi, okrem liečiteľov sa poslanci Smeru-SD snažia kriminalizovať poradcov pri advokácii či finančných činnostiach. Jediným kritériom je, že za svoju činnosť poberajú odmenu. Poslanci Smeru-SD predložili k novele Trestného zákona, o ktorom rokuje parlament, pozmeňujúci návrh, ktorým by boli tieto činnosti trestné.

Liečiteľstvo doteraz nemáme podľa Poliačika na Slovensku upravené v legislatíve. Mnohí však využívajú služby liečiteľov, mnohí zas tvrdia, že sú šarlatáni. „Nemáme systém akreditácií liečiteľov, vyhodnocovanie systému ich práce. Štát nevie povedať, ktorý liečiteľ je v poriadku, ktorý nie,“ upozornil Poliačik. Podľa neho však aj dnes má štát páky na to, aby tých, ktorí spôsobia svojím konaním ujmu, potrestal. SaS je podľa Poliačika za to, aby sme postavenie liečiteľov vyriešili ako v zahraničí, kde existujú cechy liečiteľov, ktoré vydávajú certifikáty pre prax.

Poslanci Smeru-SD chceli pozmeňujúcim návrhom upraviť neoprávnený výkon regulovanej činnosti. Podľa návrhu kto za odmenu vykonáva činnosť, ktorej obsahom sú úkony, na ktorých vykonávanie osobitný predpis vyžaduje predpísané kvalifikačné predpoklady a ktorej výkon inak podlieha dohľadu podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že nemá oprávnenie vyžadované osobitným predpisom, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Poslanci Smeru-SD tiež navrhujú, aby sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky páchateľ potrestal, ak spácha takýto čin a získa ním väčší prospech. Ak získa značný prospech, hrozí mu trest odňatiam slobody na jeden rok až päť rokov. Ak by však získal prospech veľkého rozsahu, potrestá sa páchateľ odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.

čítať viac

Gréci rokujú ďalej, možno odmietnu návrh veriteľov

ATÉNY 25. júna (SITA, Reuters) – Rozhovory medzi Gréckom a veriteľmi budú ďalej pokračovať, môže sa však stať, že Grécko neakceptuje nové návrhy veriteľov. “Inštitúcie predložili nový návrh, ktorý vrhá zaťaženie na pracovníkov a dôchodcov sociálne nespravodlivým spôsobom a zároveň sa vyhýba zvýšeniu zaťaženia pre tých, ktorí si to môžu dovoliť,“ povedal grécky vládny predstaviteľ. “Grécka strana považuje za nemožné, aby súhlasila s takýmto prístupom. Rokovania pokračujú na všetkých úrovniach,“ povedal.

Výsledok rokovaní medzi Gréckom a jeho veriteľmi je stále veľmi neistý, povedal zdroj z prostredia veriteľov po stredajšej schôdzke šéfov inštitúcií predstavujúcich veriteľov a šéfa skupiny ministrov financií eurozóny. “Je to stále veľmi neisté. Ešte nemáme dohodu,” odpovedal predstaviteľ na otázku, či sa na stredajších popoludňajších rozhovoroch dosiahol pokrok. Grécky minister hospodárstva George Stathakis povedal, že sporné sú už len tri z 50 návrhov Atén, ale niekoľko zdrojov oboznámených s rokovaniami uviedlo, že ich je oveľa viac. K otvoreným otázkam patria pracovné zákony, kolektívne vyjednávanie, reforma penzijného systému, mzdy vo verejnom sektore a daň z pridanej hodnoty a korporátna daň.

Štefanec podporil Junckerov investičný balík, ktorý oživí ekonomiku EÚ

Brusel 25. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.

“Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila,” skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.

Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti.

Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.

“Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané,” upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.

Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.

Spojené štáty nevykonávajú špionáž voči francúzskemu prezidentovi

Washington 25. júna (SITA) – Spojené štáty nevykonávajú špionáž voči francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi ani iným činiteľom francúzskej vlády. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol šéf diplomacie USA John Kerry.

“Nezameriavame sa na prezidenta Hollanda; naším cieľom nie sú priatelia ako prezident Hollande, a nevykonávame žiadne sledovacie aktivity v zahraničí, pokiaľ na to nie je veľmi špecifický a potvrdený dôvod ohľadom národnej bezpečnosti, o čom v tomto prípade neviem,” uviedol Kerry na tlačovej konferencii.

Kerry tak reagoval na utorkové vyhlásenie webovej stránky WikiLeaks, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) špehovala troch ostatných francúzskych prezidentov od Jacqua Chiraca, Nicolasa Sarkozyho až po Francoisa Hollanda.

O odhaleniach informovali ako prví francúzsky denník Libération a spravodajský web Mediapart, ktorí s WikiLeaks spolupracovali. NSA podľa nich tajne sledovala prezidentov, francúzskych ministrov a francúzskeho veľvyslanca v USA najmenej od roku 2006 do mája 2012, keď Hollande prevzal funkciu hlavy štátu od Sarkozyho.

Francúzsky premiér Manuel Valls v stredu uviedol, že Spojené štáty musia čo najrýchlejšie urobiť všetko, čo je v ich silách, aby napravili škody, ktoré na americko-francúzskych vzťahoch napáchala NSA. Valls pred poslancami francúzskeho parlamentu vyhlásil, že odpočúvanie je medzi spojencami “neprípustné”.

1 20 tth

Jednostranný krok Budapešti vyvolal zväčša kritické reakcie partnerov v EÚ

Ľubľana/Viedeň/Berlín/Rím/Brusel/Bratislava 24. júna (SITA) – Slovinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Maďarsko za jednostranný krok v oblasti transferov utečencov, ich opätovného prijímania z iných členských krajín únie.

V stanovisku Ľubľane, ktoré sprostredkovala agentúra STA, sa zdôrazňuje, že zmeny v komplexnej úprave, akou je Dublin III., sa môžu zrodiť iba na základe spoločného rozhodnutia členských štátov.

Jednostranné rozhodnutia jednotlivých krajín neprispievajú k adekvátnemu riešeniu pálčivého problému migrácie, konštatuje sa v dokumente slovinského rezortu diplomacie.

Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz už skôr, pri utorkovom večernom telefonáte s maďarským rezortným partnerom Péterom Szijjártóom označil postup Budapešti za neprijateľný a naznačil, že môže mať nepriaznivé dôsledky. Obaja ministri sa zhodli na nutnosti urýchlene riešiť problematiku utečencov.

Tak vo Viedni, ako aj v Berlíne si podľa dostupných informácií predvolali maďarských veľvyslancov s cieľom získať vysvetlenie o postupe Budapešti.

Rakúski vládni sociálni demokrati reagovali na rozhodnutie z maďarského hlavného mesta s pobúrením a slovami úradujúceho šéfa strany Norberta Darabosa ho označili za neprijateľné porušenie unijného práva. Opoziční populisti z radov Slobodných či euroskeptickej strany Team Stronach dnes dokonca požadovali neodkladné obnovenie hraničných kontrol na rakúsko-maďarskej štátnej hranici.

Kriticky sa o zámeroch Budapešti vyjadril aj taliansky premiér Matteo Renzi.

Európska únia už v utorok vyzvala Maďarsko, aby neodkladne objasnilo jednostranné vypovedanie úpravy o migrantoch známej pod označením Dublin III.

Hovorkyňa Európskej komisie v Bruseli pripomenula, že dublinský systém neumožňuje dočasné zastavenie transferov utečencov signatárskymi štátmi.

EK súčasne požiadala Budapešť, aby neodkladne poskytla informácie o tom, čo robí pre vyriešenie problému s utečencami, ako aj špecifikovala charakter a rozsah v zdôvodnení uvedených “technických dôvodov”.

Maďarsko informovalo o opatrení prijatom na dobu neurčitú, ktoré v praxi znamená, že krajina neprijme viac na svoje územie ani utečencov, ktorí sa cez jej územie dostali do iných štátov únie, prostredníctvom systému DubliNet kompetentné úrady SR, ako aj Belgicka, ČR, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie.

Slovensko pripravuje opatrenia, aby bolo schopné zvládať situáciu po rozhodnutí Maďarska prerušiť prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z členských štátov EÚ. Po skončení výjazdového rokovania vlády to dnes v Ružomberku uviedol minister vnútra Robert Kaliňák. Šéf slovenského rezortu vnútra vyjadril počudovanie nad rozhodnutím, readmisné dohody a ďalšie pravidlá také niečo podľa jeho slov neumožňujú.

Predseda vlády SR Robert Fico kritizoval Európsku úniu. Podľa jeho slov nereagovala na problém malej krajiny, akou Maďarsko je, tak adekvátne ako v prípade veľkých krajín. “Fakt je ten, že dnes hovoríme o Grécku a hovoríme o Taliansku, väčší počet migrantov a utečencov ale došiel na územie Maďarska,” upozornil. Premiér povedal, že treba rešpektovať Maďarsko, “pokiaľ ide o obrovský tlak, ktorému je vystavené z hľadiska migračných vĺn”. Najnovšie rozhodnutie krajiny by podľa Fica malo byť predmetom bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní. “Ja by som teraz v žiadnom prípade nevyvolával emócie. Sadneme si a vyriešime to, ako sa nám podarilo vyriešiť všetko ostatné,” doplnil.

8 6 5 12 20 le rsc

Rusko predĺžilo zákaz dovozu potravín zo Západu o rok

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Ruský zákaz dovozu potravín zo Západu prezident Vladimir Putin predĺžil o jeden rok, čiže na dlhšie obdobie, ako sa očakávalo. Predpokladalo sa, že Rusko zákaz dovozu západných potravín predĺži o šesť mesiacov od začiatku augusta po tom, ako Európska únia tento týždeň predĺžila platnosť svojich sankcií voči Moskve.

“Predlžujeme naše odvetné opatrenia o jeden rok so začiatkom od dnes,” povedal Putin v stredu na stretnutí členov vlády v Moskve. K tovarom, ktoré Rusko nepovoľuje zo Západu dovážať, patrí ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva však v stredu uviedlo, že uvažuje zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, rozšíriť o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Nie je známe, či Putin schválil takto rozšírený zoznam tovarov.

Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu tovarov zo Západu

MOSKVA 24. júna (SITA, Reuters) – Rusko uvažuje o rozšírení zákazu dovozu západných tovarov o cukrárske výrobky, konzervované produkty z rýb a kvety. Ide o odpoveď Moskvy na západné sankcie voči Rusku. Povedal to v stredu ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev. Pôvodný zákaz dovozu západných potravín po skončení jeho platnosti v auguste chce Rusko predĺžiť o šesť mesiacov. Ide o reakciu na to, že svoje sankcie predlžuje Európska únia.

“Naozaj uvažujeme o ďalších návrhoch na zozname sankcií,” povedal Tkačev pre televíznu stanicu Rossija 24. Dodal, že ruské odvetvia cukrárenstva a produkcie kvetov sú dobre rozvinuté a na dobrú úroveň sa dostáva aj rybný priemysel. Ešte v úvode tohto týždňa ruský vládny predstaviteľ uviedol, že zoznam tovarov, ktorých dovoz je zakázaný, “zostáva v podstate nezmenený.”

Zákaz dovozu potravín z USA, EÚ, Austrálie, Kanady a Nórska Rusko prijalo s platnosťou na jeden rok v reakcii na západné sankcie. Opatrenia voči Moskve Západ zaviedol pre ruskú anexiu Krymu a pre to, že Rusko podľa západných krajín podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Na doterajšom ruskom zozname zakázaného importu je ovocie, zelenina, mäso, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky.

Harabin: Inšpekcia je nezákonná, odôvodnenie bude čoskoro zverejnené

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá je priamo podriadená ministrovi vnútra, je nezákonná a nemá oporu v Trestnom poriadku, v zákone o policajnom zbore ani v zákone o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy. Vyhlásil to dnes pre médiá predseda trestného kolégia a predseda jedného zo senátov Štefan Harabin. Reagoval tak na kritiku rozhodnutia svojho senátu, ktorý oslobodil policajta odsúdeného za korupciu. Dôvodom je, že prípad riešila inšpekcia ministerstva vnútra. „My nie sme schopní v senáte ju akceptovať,“ vyhlásil Harabin. Tento orgán je nezákonný a píšeme to aj v odôvodnení, ktoré bude v krátkom čase zverejnené.

Zároveň dodal, že nemôžu vynášať rozhodnutia podľa želaní politikov. „Čo si oni želajú, to ma vôbec nezaujíma a ani nesmie. Nás môže zaujímať iba zákon,“ zdôraznil. Politici rozhodnutia súdov musia akceptovať. Sudcovia rozhodujú, čo je zákonné, dodal. Za vrchol všetkého označil Harabin vyjadrenia ministra vnútra Roberta Kaliňáka o tom, že rozhodnutie senátu je svojvoľné. „Veď si ho ešte neprečítal,“ doplnil.

Robert Kaliňák v roku 2007 zobral inšpekciu z policajného zboru na ministerstvo vnútra, Daniel Lipšic ju potom priamo podriadil pod svoje velenie. Harabin tvrdí, že ako minister spravodlivosti nevedel o tomto rozhodnutí svojho kolegu z vlády, ministra vnútra Kaliňáka. Urobil to interným nariadením, vysvetlil Harabin. V tom čase som to nevedel, až teraz, keď som dostal tento spis. Harabin tvrdí, že ak chceme ísť cestou právneho štátu, mali by sme si zvoliť český model. V Čechách je inšpekcia úplne nezávislá na ministrovi, je tam Generálna inšpekčná agentúra a jej prezidenta vymenováva na návrh ministra vnútra a po súhlase poslaneckej snemovne vláda. Má aj samostatnú rozpočtovú kapitolu, je to teda ekonomicky a aj politicky nezávislý orgán, uviedol.

Podľa Lipšica by sme utečencom mali podať pomocnú ruku

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to dnes v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.

Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov. Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. “Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy. Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by “tlačila” opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.

Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave. Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.

V rozprave dnes vystúpil aj poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Ten je rovnako presvedčený, že systém kvót je zlý “a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.

Galko sa bráni: Kaviarenskí intelektuáli nevidia na východ

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslancovi NR SR Ľubomírovi Galkovi (SaS) prekáža, že kaviarenskí intelektuáli ho označujú za „nácka“ a nedovidia z Bratislavy na východ Slovenska. V rozprave k migrantom v parlamente sa Galko vyjadril, že keď povie, že migrantov treba vrátiť späť do Afriky, tak „dostane medzi oči“. Prekáža mu, že takzvaní kaviarenskí intelektuáli nevedia argumentovať a odsudzujú každého, kto má iný názor.

Liberál tvrdí, že jeho strana podporuje operáciu EUNAVFOR MED, ktorú schválili ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok. Tá je prvou fázou boja proti nelegálnej migrácii. Zároveň dúfa, že Európska únia čoskoro dostane mandát Organizácie Spojených národov na ďalšiu fázu ochrany južnej hranice. Operácia je však podľa Galka potvrdením toho, že hranica bola strážená zle.

Opätovne vyzval na to, aby EÚ v Afrike postavila tábor, v ktorom by migranti čakali na azyl. Myslí si, že ak by Európa migrantov vracala späť do Afriky, masívna vlna migrantov do Európy by sa zastavila.

Galko takisto skritizoval europoslancov za Smer, ktorí koncom apríla v Európskom parlamente za kvóty zahlasovali. Ako vo svojom vystúpení v parlamente uviedol, europoslanci tak vypovedali strane Smer poslušnosť. Podľa Antona Martvoňa (Smer) to však je prejavom demokracie v ich vládnej strane.

Vystúpenie Galka však skritizoval poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Myslí si, že je problémom, ak liberál nie je liberálom, socialista socialistom a konzervatívec konzervatívcom. Uviedol, že keď v televízii videl diskusiu predsedu SaS Richarda Sulíka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ich slovník mu pripomínal slovník pravicových extrémistov. Galko sa po Hlinovom vystúpení označil za „konzervatívneho liberála“.

Diskusia o migrantoch bude pokračovať aj popoludní. Do rozpravy je písomne prihlásených ešte päť poslancov, po jej skončení sa môžu zákonodarcovia nahlásiť do diskusie ústne.

Poslanci schválili novelu o rozpočtových pravidlách

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Poslanci v stredu schválili novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír, návrh reaguje na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy. “Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy,” povedal Kažimír.

Podľa odsúhlasenej novely sa v rozpočtovom procese nebudú východiská rozpočtu verejnej správy predkladať ako samostatný materiál na rokovanie vlády, ale pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z programu stability schváleného vládou SR. V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude predkladať Národnej rade SR informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtovaného roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy.

Novela reaguje aj na zmenu metodiky štatistického vykazovania. Podľa novej metodiky ESA 2010 sa totiž do okruhu verejných financií zaradili aj viaceré inštitúcie, ktoré v ňom predtým nefigurovali. Po novom tak bude musieť napríklad rezort zdravotníctva vypracúvať súhrnný rozpočet za zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy, takisto bude potrebné zabezpečiť vypracúvanie rozpočtov ďalších subjektov, zaradených do okruhu verejnej správy, ktoré spadajú pod ostatné rezorty.

Vo výboroch Národnej rady SR prešli aj pozmeňujúce návrhy. Pre zmenu legislatívy a postavenia predsedu Súdnej rady SR sa Kancelária Súdnej rady SR ustanovuje samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje aj spôsob predkladania návrhu rozpočtu a návrhu štátneho záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR. Ďalší pozmeňujúci návrh rieši v rozpočtových pravidlách územné samosprávy. Ide o spresnenie spôsobu ukladania pokút obciam a vyšším územným celkom podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Vláda neprezradí, s akým postojom pôjde do Ríma

BRATISLAVA 24. júna (SITA) – Slovenská verejnosť sa o postoji vlády k predaju 66-percentného podielu Slovenských elektrární, ktorý bude presadzovať na rokovaní s talianskym Enelom, zatiaľ veľa nedozvie. Vláda totiž nechce pred samotným stretnutím s najvyššími predstaviteľmi Enelu prezradiť svoju taktiku. “S postojmi a návrhmi slovenskej strany najskôr oboznámime druhú stranu, a až následne budeme ochotne informovať o výsledku rokovaní a našich postojoch médiá. Bolo by z našej strany nekorektné a najmä neprofesionálne informovať druhú stranu prostredníctvom médií,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková.

Nateraz je tak isté iba to, že slovenskí vládni predstavitelia budú od talianskych manažérov žiadať splnenie sľubu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Nie je však jasné, či vládni predstavitelia budú na rokovaní presadzovať kúpu predávaných akcií štátom. V hre tak zostáva aj možnosť, že štát kúpi len 17-percentný podiel z celkového predávaného podielu Slovenských elektrární, čím navýši svoj podiel v slovenskom dominantnom výrobcovi elektriny na 51 %. Nikto z vládnych predstaviteľov však zatiaľ nevylúčil ani možnosť, že štát kúpi celý 66-percentný predávaný podiel, o ktorom sa minister financií Peter Kažimír, ako aj premiér Fico vyjadrili, že jeho hodnota sa blíži k nule.

Podľa ministra hospodárstva Hudáka by sa malo rokovanie s Enelom uskutočniť do konca júna. Či to tak aj naozaj bude, je zatiaľ otázne. „Termín stretnutia zatiaľ dohodnutý nebol,“ uzavrela Žiaková. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom tak zrejme pôjdu do Ríma bez toho, aby o ich postupe rozhodoval vládny kabinet. Aj keď ešte prednedávnom vyzýval predseda vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, aby v spolupráci s ministerstvom financií predložili vládnemu kabinetu analýzu výhodnosti či nevýhodnosti navýšenia štátneho podielu v Slovenských elektrárňach.

Šéf talianskeho Enelu Francesco Starace sa minulý týždeň nechal počuť, že do konca roka predajú len menšinový podiel Slovenských elektrární. Zostávajúce podiely chce Enel podľa jeho slov predať následne zhruba za dva roky po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Enel predáva svoj 66-percentný podiel v SE v rámci stratégie predaja aktív v celkovom objeme 5 miliárd eur.

Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

USA už nebudú stíhať príbuzných zajatcov, Obama predstavil novú politiku

Washington 24. júna (SITA) – Americká vláda sa už nebude vyhrážať stíhaním rodín, ktoré sa snažia zaplatiť výkupné za svojich príbuzných zajatých teroristickými organizáciami v zámorí. Spojené štáty budú priamo vyjednávať s militantmi držiacimi zajatcov, ale nebudú platiť výkupné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov USA.

Novú politiku dnes oficiálne oznámi prezident Barack Obama. Vláda zmení spôsob, akým zaobchádza s prípadmi, keď sú Američania zajatí skupinami, ako je Islamský štát či al-Káida.

K zmene došlo po šesťmesačnom skúmaní problému, ktorý bol vyvolaný ostrou kritikou Obamovej vlády niektorými príbuznými obetí, Tí tvrdia, že sa im vláda vyhrážala stíhaním, keby sa pokúsili získať peniaze na výkupné.

1 izi dem