SITA | Stránka 627 | Regióny.zoznam.sk

Ruská Duma dala v prvom čítaní zelenú predčasným parlamentným voľbám

Moskva 19. júna (SITA) – Poslanci dolnej komory ruského parlamentu schválili dnes v prvom čítaní návrh zákona, ktorý presúva budúcoročné parlamentné voľby o tri mesiace skôr. Kritici túto taktiku považujú za pokus oslabiť opozíciu, informovala tlačová agentúra AP.

Poslanci Štátnej dumy hlasovali za návrh pomerom hlasov 339-101 (jeden poslanec sa zdržal) v prvom z troch čítaní. Návrh musí potom ešte schváliť horná komora parlamentu a podpísať prezident Vladimir Putin.

Zákon predpokladá, že by sa parlamentné voľby namiesto decembra uskutočnili v septembri 2016. Pravdepodobne to prinesie menší záujem verejnosti o predvolebnú kampaň, keďže mnohí voliči budú počas leta dovolenkovať a tým pádom venovať menej pozornosti politike.

Vo štvrtok navrhol vplyvný ruský ekonóm a bývalý minister financií (2000-2011) Alexej Kudrin, že by ruský prezident mohol vypísať predčasné prezidentské voľby, aby získal mandát pre veľmi potrebné hospodárske reformy. Povedal to v Petrohrade na investičnom ekonomickom fóre. Putinovi končí prezidentský mandát v roku 2018.

2 žab dod

Grécko si musí domácu úlohu urobiť samo, tvrdí Fico

BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu. Vyhlásil to predseda vlády Robert Fico na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015. Tam sa stretol so zástupcami krajín Visegrádskej štvorky (V4). „Sme ochotní podať pomocnú ruku, ale domácu úlohu si musí Grécko urobiť samo,“ povedal.

Tvrdí, že grécky premiér Alexis Tsipras nemôže tvrdiť niečo v Bruseli a robiť doma niečo iné. Ako Fico skonštatoval, ak si Grécko nebude plniť povinnosti, po diskusii so slovenskou verejnosťou je ochotný znášať dôsledky odchodu Grécka z eurozóny.

Robert Fico, maďarský premiér Viktor Orbán, český premiér Bohuslav Sobotka, poľský minister obrany Tomasz Siemoniak a generálny riaditeľ OECD Ángel Gurriá sa venovali aj energetickej bezpečnosti a dodávkam plynu do strednej Európy z Turecka tzv. južným prúdom. Na dodávky plynu sa išiel Fico začiatkom júla pýtať aj do Moskvy. „V Rusku na túto tému neexistuje jednotný názor. Niektorí členovia vlády hovoria, že v roku 2020 prestane byť Ukrajina tranzitnou krajinou, najvyšší predstavitelia hovoria, že ešte nepadlo rozhodnutie,“ vysvetlil Fico.

Ako uviedol Siemoniak, energetická bezpečnosť má čoraz bližšie k obrane. „Nedá sa oddeliť vnútorná bezpečnosť od energetickej. Treba hľadať riešenia, aby nás nikto energeticky nevydieral,“ povedal poľský minister obrany. To, že rozdelenie dodávok plynu je pre krajiny V4 dôležité, skonštatoval aj Sobotka. Podľa jeho slov sú Slovensko a Maďarsko v najcitlivejšej situácii.

Sobotka sa vyjadril aj k tzv. Slavkovskému formátu. Ide o spoluprácu Českej republiky, Slovenska a Rakúska. „V žiadnom prípade to nie je konkurencia V4,“ povedal český premiér. Ako dodal, zoskupenie V4 by malo byť významnou skupinou v rámci Európskej únie. Slavkovská trojka by podľa neho mohla byť akýmsi projektom cezhraničnej spolupráce. „Rakúsko je naším susedom, chceme s ním hovoriť o rôznych témach,“ uzavrel tému ohrozenie V4 Sobotka.

Podľa Orbána musia mať členské krajiny EÚ v otázkach migrácie, konkurencieschopnosti a ďalších naliehavých tém silné vodcovské osobnosti, ktoré budú tieto výzvy pripravené riešiť. Na margo migrácie povedal, že treba chrániť hranice. Stotožnil sa s ním aj Fico. „Musíme chrániť schengenskú hranicu,“ povedal slovenský premiér. Ako uviedol, V4 prijala spoločné stanovisko, že Európska komisia nemôže prijímať také predpisy, ktoré nerešpektujú rozhodnutia národných lídrov. „Odmietame politiku kvót. Je to spoločné stanovisko krajín V4, s tým pôjdeme aj na zasadnutie Rady,“ uzavrel Fico.

Glváč ponúkol Macedónsku a Čiernej Hore možnosť výcviku vojakov

BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Minister obrany Martin Glváč ponúkol na dnešných stretnutiach s ministrom obrany Macedónska Zoranom Jolevskim a ministerkou obrany Čiernej Hory Milicou Pejanović – Đjurišić možnosť využitia Centra výcviku Lešť a Výcvikového a testovacieho centra RCHBO v Zemianskych Kostoľanoch. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková, ministri diskutovali aj o možnostiach rozvíjať spoluprácu v oblasti vojenského školstva. Akadémia Ozbrojených síl SR má pre oba štáty v ponuke Medzinárodný kurz pre štábnych dôstojníkov.

“Môžeme poskytnúť napríklad naše skúsenosti z oblasti domáceho krízového manažmentu, ale aj výcvik špeciálnych jednotiek v našich výcvikových zariadeniach,” uviedol na stretnutí s macedónskym ministrom obrany Glváč. Zároveň zdôraznil, že je potrebné, aby aj náčelníci generálnych štábov zadefinovali oblasti ďalšej spolupráce. Počas stretnutia s macedónskym partnerom hovoril Glváč aj o aktuálnej téme prílevu utečencov do Európy. “Je potrebné vypočuť si každý názor a krajiny by si mali určiť spoločný postup, pretože ide o celoeurópsky problém,” povedal. Minister Jolevski na stretnutí potvrdil záujem o výmenu skúseností so Slovenskom, a to aj v oblasti bezpilotných lietadiel, s ktorými má Macedónsko skúsenosti.

Na stretnutí s ministerkou obrany Čiernej Hory sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva obrany Miloš Koterec, ktorý sa chystá na oficiálnu návštevu tejto krajiny. “Vaše skúsenosti budú pre nás prínosom, pretože dnes sme v podobnej situácii, ako ste boli vy pred niekoľkými rokmi,” uviedla na stretnutí ministerka obrany Pejanović – Đjurišić v súvislosti so snahami Čiernej Hory o členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Podľa Fica sme pripravení na odchod Grécka z eurozóny

BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Slovensko je pripravené mentálne aj technicky na krízový scenár, ak by Grécko vystúpilo z eurozóny. Vyhlásil to v piatok premiér Robert Fico. “Želáme si, aby Grécko zostalo v eurozóne, ale nie za každú cenu,“ povedal Fico po rokovaní s britským premiérom Davidom Cameronom. Zároveň slovenský premiér zdôraznil, že Slovensko “bude dôsledne trvať na tom, aby si Grécko plnilo domáce úlohy“.

Lídri štátov eurozóny sa v pondelok stretnú na krízovom summite v snahe odvrátiť štátny bankrot Grécka. Štvrtkové rokovania ministrov financií eurozóny skončili bez dohody o uvoľnení finančnej pomoci pre Grécko výmenou za ekonomické reformy.

Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila “haváriu”. Varoufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy. Poznamenal však, že dohoda Grécka s veriteľmi je stále možná, hoci čas beží. “Nebezpečne sme sa priblížili k stavu mysle, v ktorom akceptujeme haváriu. Naliehal som na svojich kolegov, aby sme sa nestali obeťou tohto duševného rozpoloženia,“ povedal Varoufakis.

Podľa jeho slov ministri financií nechceli diskutovať o “radikálnych návrhoch“ na vytvorenie nezávislej rozpočtovej rady, ktorá by monitorovala plnenie rozpočtu, spolu s rozpočtovou brzdou. Varoufakis odmietol uvažovať o možnosti odchodu Grécka z eurozóny s tým, že všetky zúčastnené strany musia prevziať zodpovednosť za dosiahnutie dohody.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Kiska sa rozprával s Hollandom, témami Grécko aj migranti

BRATISLAVA 19. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska dnes prijal svojho francúzskeho kolegu prezidenta Francoisa Hollanda, hovorili spolu o migrácii, ekonomických problémoch v Grécku aj o situácii na Ukrajine. Holland dnes prišiel na summit premiérov krajín V4, pri tejto príležitosti ho prijal aj slovenský prezident Kiska.

Ako na brífingu po rokovaní uviedol Kiska, na problém migrácie má s Hollandom podobný názor. „Kvóty nie sú žiadnym riešením. Zdôraznil som však postoj našej krajiny, že nemôžeme odmietať pomoc tým, ktorým ide skutočne o život,“ povedal Kiska. Ako uviedol francúzsky prezident, „treba prijať utečencov, ktorých život sa nachádza v nebezpečí“. Skonštatoval, že to je súčasťou našich európskych hodnôt.

Prezidenti pripomenuli, že pokiaľ ide o Grécko, na štvrtkovom stretnutí ministrov financií nedošlo k dohode. „Myslím si, že v minulosti sme prejavili dostatočné pochopenie pre problémy, ktorým Grécko čelí. Očakáme ale, aby si grécka vláda uvedomila, že čas sa naplnil a musia pristúpiť k ťažkým, ale nevyhnutným opatreniam pre svoju budúcnosť,“ povedal Kiska. Podľa Hollanda riešením gréckej situácie musí byť „kompromis, ktorý bude na báze európskych pravidiel“.

Prezident Kiska sa Hollandovi počas ich stretnutia poďakoval aj za pomoc pri riešení konfliktu na Ukrajine. Holland bol spolu s európskymi predstaviteľmi, ako napríklad nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, pri rokovaní o mierových dohodách v Minsku. Prezidenti sa zhodli, že v prípade riešenia rusko-ukrajinského konfliktu musí zostať Európska únia jednotná. Podľa nich konflikt možno vyriešiť len dodržiavaním mierových dohôd.

„Myslím si, že na svete neexistuje taká téma, pri ktorej by nezavážil hlas Francúzska,“ povedala slovenská hlava štátu a dodala, že Európska únia potrebuje politicky a ekonomicky úspešné Francúzsko. „Veľmi vítame záujem Francúzska o spoluprácu s krajinami Visegradskej štvorky,“ povedal Kiska. Podľa Hollanda sa summit premiérov V4 koná v situácii, ktorá je ťažká a vyžaduje si riešenia.

Konkurencieschopnosť EÚ treba zvýšiť, zhodli sa Fico a Cameron

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Slovensko plne súhlasí so snahou Veľkej Británie zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie (EÚ). Po rokovaní s britským premiérom Davidom Cameronom to vyhlásil jeho slovenský partner Robert Fico. Diskusiu o reformách Slovensko víta a považuje ju za veľmi správnu. „Nemáme kategorické vyjadrenia, že toto nie je možné, toto sa nedá,“ konštatoval Fico. Pripomenul ale, že dôležitá je dohoda 28 členských štátov únie a nie, aby došlo k bilaterálnym dohodám špičiek únie a Veľkej Británie. Britský premiér David Cameron využil spoločné rokovanie so slovenským premiérom na prezentovanie britského postoja v súvislosti s reformami EÚ a privítal podporu Slovenska pri reforme únie a zvlášť v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti.

Premiéri spolu hovorili aj o ďalších aktuálnych témach – problémoch migrácie a situácii na Ukrajine. V súvislosti so situáciu na severe Afriky sa zhodli, že je potrebné upokojiť situáciu. Pričom podľa slovenskej a britskej vlády povinné kvóty nie sú riešením. „Mali by to byť predovšetkým dobrovoľné schémy, ktoré členské krajiny na riešenie problému ponúknu,“ dodal slovenský premiér.

Slovensko Ukrajine pomáha a chce pomáhať, potvrdil ďalej premiér Fico. Odprezentoval predovšetkým našu pomoc pri tranzite plynu, ale zdôraznil, že chceme pomáhať aj skúsenosťami a sme naďalej pripravení pomáhať humanitárne. „Jediné riešenie situácie na Ukrajine je vecný dialóg,“ zdôraznil slovenský premiér. Zároveň uviedol, že Slovensko môže mať na niektoré veci vlastný, originálny názor, ale na konci dňa nám vždy bude záležať na jednote postojov členských štátov Európskej únie. Britský premiér zdôraznil v súvislosti s Ukrajinou dôležitosť dodržiavania minských dohôd.

Slovenský premiér poďakoval Davidovi Cameronovi za bilaterálnu spoluprácu v oblasti boji proti daňovým únikom. Britský systém, ktorý používame, je podľa neho veľmi efektívny a chceme ho naďalej implementovať.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Nemci o záchrane Grékov: Budeme rokovať do poslednej minúty

BERLÍN 19. júna (SITA, Reuters) – Nemecko je odhodlané rokovať s Gréckom o riešení jeho dlhovej krízy “do poslednej minúty”. Vyhlásil to v piatok Peter Altmaier, šéf úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Dohodu medzi Gréckom a jeho veriteľmi označil za stále možnú, Atény však musia predložiť rozumný návrh reforiem. Blízky spolupracovník nemeckej kancelárky zároveň vyjadril presvedčenie, že Grécko bude svoju krízovú situáciu nakoniec riešiť podobným spôsobom, ako to v nedávnej minulosti robili Španielsko, Portugalsko alebo Írsko.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur.

Fico o Kiskovi: Potvrdil dobrú ekonomickú kondíciu štátu

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave krajiny podľa premiéra Roberta Fica potvrdil veľmi dobrú ekonomickú kondíciu Slovenska prejavujúcu sa najmä v zrýchľujúcom sa raste HDP a poklese miery nezamestnanosti, ale takisto v dobrom stave verejných financií. “Rovnako pozitívne možno vnímať, že prezident SR ocenil šancu, keď práve súčasný stav ekonomiky a verejných financií Slovenska vytvára predpoklady, aby ľudia po dlhých rokoch uťahovania opaskov reálne pocítili dobrú kondíciu našej krajiny na zlepšení svojej životnej úrovne,” uviedol Robert Fico vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Vláda SR v tomto smere podľa premiéra koná, a to nielen prostredníctvom balíkov opatrení na zlepšenie životnej úrovne ľudí, ale aj ďalšími rozhodnutiami, či už v oblasti výstavby infraštruktúry, podpory investícií a ďalších.

Podľa Fica svetlo na konci tunela, ktoré prezident vníma pri súdnictve, je vidieť vo výraznej miere vďaka krokom slovenskej vlády v tejto problematike. “Rovnako pri dlhodobých problémoch slovenského školstva a zdravotníctva, ktoré prezident SR pomenoval, možno uviesť konkrétne rozhodnutia a kroky, ktorými vláda SR tieto oblasti posúva dopredu,” uviedol Fico s tým, že o týchto aj ďalších opatreniach sú členovia vlády pripravení s prezidentom hovoriť s cieľom, aby medzi vládou a prezidentom pokračovala konštruktívna spolupráca.

Správu o stave republiky predniesol prezident Kiska v parlamente dnes o 10:00. Venoval sa v nej zdravotníctvu, regionálnym rozdielom, školstvu, spravodlivosti, súdnictvu a zahraničnej politike.

Slovensko je stále v hre o významnú investíciu, tvrdí minister Hudák

vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Minister hospodárstva Vazil Hudák potvrdil počas rokovania parlamentu o zmene zákona o významných investíciách, že Slovensko je stále v hre o veľkú investíciu zahraničnej automobilky. “Sme vo finálnom kole. Máme šancu túto investíciu získať. Investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,“ povedal Hudák počas svojho vystúpenia k novele zákona.

Meno zahraničného investora nechcel minister konkretizovať, ani výšku investície. Malo by však podľa neho ísť o niekoľkomiliardovú investíciu. “Je tu obrovská šanca pre Slovensko získať obrovskú investíciu, ktorá by priniesla tisícky pracovných miest. Na túto investíciu by sa ešte nabalili dodávatelia,“ konštatoval Hudák. Podľa neho aj preto je potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o významných investíciách ako aj novelu stavebného zákona. Tieto novely schválila vláda v stredu. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR (MH) zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Sme v nevýhode oproti našim konkurentom, čiže voči krajinám v tomto regióne. Potrebujeme mať priemyselný park pre tohto investora vybudovaný veľmi rýchlo, pretože tento investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,” zdôvodnil zrýchlené legislatívne konanie Hudák.

Ak bude novela zákona schválená, budú sa po novom vydávať osvedčenia o významnej investícii aj podnikom so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu za účelom efektívneho využitia rozľahlých, doteraz nevyužitých území na budovanie strategických parkov určených na umiestnenie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a výskumu a vývoja. “V súvislosti s nedostatočnou pripravenosťou územia, opakujúcim a zvyšujúcim sa dopytom po existencii komplexne vybudovanej infraštruktúry, vrátane pozemných komunikácií a inžinierskych sietí na ploche o výmere nad 250 hektárov na území Slovenskej republiky neboli v uplynulých rokoch umiestnené niektoré zahraničné investície v oblasti priemyselnej výroby,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.

Aktuálna situácia týkajúca sa majetkovo-právnych vzťahov k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky a ich evidencie je podľa rezortu hospodárstva mimoriadne komplikovaná. “Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii a ďalšie aspekty predstavujú právnu neistotu ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii veľkoplošných národohospodárskych aktivít, ktoré majú celospoločenský prínos,“ konštatovalo ministerstvo.

Kiska odcestuje v pondelok do Londýna, čaká ho vzácne stretnutie

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska odcestuje na pracovnú návštevu Londýna v pondelok 22. júna. Ako agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta, Kiska v pondelok na Brookwoodskom cintoríne položí vence k pamätníku slovenských a českých vojakov, ktorí padli v boji proti fašizmu. Vojenský cintorín Brookwood je najväčší v Spojenom kráľovstve, v jeho hroboch sú desiatky českých a slovenských vojakov, ktorí slúžili v britskom Kráľovskom letectve. Následne sa stretne na hrade Windsor s princom Charlesom z Walesu. V pondelok večer sa na pôde slovenského veľvyslanectva uskutoční stretnutie s osobnosťami britského politického, kultúrneho či podnikateľského prostredia. Prezident sa tam stretne aj s krajanmi, slovenskými mladými profesionálmi a študentmi, ktorí pôsobia vo Veľkej Británii. Súčasne predstavia slovenský aeromobil a jeden z jeho prototypov bude vystavený pred zastupiteľským úradom SR v Londýne.

V utorok sa prezident Kiska stretne so starostom City of London Aldermanom Alanom Yarrowom. Stretnutie bude zamerané na rozvoj ekonomiky a britské investície na Slovensku. City of London sa rozhodlo udeliť prezidentovi ocenenie Freedom of City of London, čo bude sprevádzať slávnostná ceremónia.

Na záver pracovnej cesty prezidenta sa v utorok uskutoční panelová diskusia zameraná na prezentáciu Slovenska ako krajiny s potenciálom pre inovatívne firmy, rozvoj podnikateľských ekosystémov a vytváranie nových firiem. V sprievode prezidenta v Londýne budú zástupcovia slovenskej podnikateľskej sféry.

Gréci na pokraji katastrofy: Už 1. júla môžu čeliť bankrotu

LUXEMBURG 18. júna (SITA, Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) utlmil akúkoľvek nádej, že Grécko by sa mohlo vyhnúť bankrotu, ak fondu do konca júna neuhradí splátku dlhu v sume 1,6 mld. eur. “Bude v bankrote, ale dúfam, že sa to nestane,” povedala šéfka MMF Christine Lagardeová novinárom v Luxemburgu a dodala, že neexistuje možnosť odkladu splátky.

Ministri financií eurozóny sa vo štvrtok v Luxemburgu stretli na rokovaní, ktoré sa pôvodne považovalo za poslednú šancu na dosiahnutie dohody. Akékoľvek očakávania, že v rokovaniach nastane prelom, však takmer úplne vymizli, keďže Atény vylúčili, že stretnutie bude fórom na diskusiu o nových návrhoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že stále je možná dohoda na poskytnutie dodatočných financií Grécku, ak Atény prejavia nevyhnutnú vôľu. Šéf skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) Jeroen Dijsselbloem však dal jasne najavo, že vyhliadky na rýchlu dohodu sú malé. “Príliš nedúfam,” konštatoval.

Podobný názor vyjadril slovenský minister financií Peter Kažimír. “Na stole nemáme žiadnu dohodu. Je jasný plán, ktorý bol pomenovaný inštitúciami začiatkom tohto mesiaca, a toto je pre nás základ pre rokovanie. Stratili sme veľa času…Máme pár dní, aby sme dosiahli nejakú dohodu,” povedal. Kažimír predpokladá, že ministri financií sa budú musieť opäť stretnúť.

Kiska vyzval na zmeny v školstve, zdravotníctve a justícii

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Podporu zmenám v školstve, zdravotníctve a justícii dnes vyslovil v správe o stave republiky prezident SR Andrej Kiska. Viac pozornosti by sa podľa hlavy štátu malo venovať najmä základnému školstvu. „Prechádzajú ním všetky naše deti. Základné školstvo potrebuje silný impulz vo veľmi krátkom čase,“ povedal Kiska.

Prezident zdôraznil, že postaveniu učiteľa sa musí vrátiť spoločenské uznanie, ktoré tejto profesii prináleží. „Celé školstvo, základné zvlášť, stojí na osobnosti učiteľa,“ dodala hlava štátu. Za učiteľov by sa podľa Kisku mali hlásiť tí najlepší a štát musí urobiť učiteľské povolanie atraktívnym, aby nebolo druhou voľbou. „Musíme byť pripravení viac investovať,“ konštatoval prezident na margo základného školstva. Učitelia by podľa neho mali dostať viac slobody a podpory, aby sa mohli venovať deťom podľa potrieb. Kiska sa zároveň prihovoril za povinnú školskú prípravu detí zo sociálne slabších rodín, aby nevstupovali hendikepované do 1. ročníka základných škôl.

Ak sa slovenskí občania podľa hlavy štátu bez ohľadu na politické presvedčenia na niečom zhodnú, tak ide o skutočnosť, že Slovensko nedokáže zabezpečiť spravodlivosť a vynútiť právo pre všetkých rovnako. „Prečo jedna firma, Váhostav, nesie väčšiu ochranu ako iní?“ pýtal sa. Súdnictvo podľa Kisku naďalej vykazuje znaky uzavretého systému. Pocit nedotknuteľnosti a snaha chrániť svoje pozície sú u niektorých sudcov silnejšie ako pokora k postaveniu, ktoré majú, vysvetlil prezident. Justícia podľa hlavy štátu potrebuje systémové zmeny, bez ktorých sa nepohne dopredu. Na všetkých sudcov sa prezident obrátil s tým, aby pomáhali formovať novú éru. Parlament prezident vyzval, aby za ďalších kandidátov na sudcov ústavného súdu zvolil osobnosti s nespochybniteľnou autoritou. „Byť sudcom ústavného súdu je poslanie vyhradené pre najlepších z najlepších,“ uviedol Kiska.

Hlava štátu poukázala aj na dlhoročný politický spor, ktorý sa vedie o systém zdravotného poistenia. Tento spor sa podľa Kisku nedá jednoznačne rozsúdiť, keďže v európskych krajinách fungujú úspešne rôzne systémy. „Existujú dosiahnuteľné ciele bez politických sporov, poriadok a transparentnosť. Bez toho nebude fungovať lepšie žiadny systém,“ vyslovil sa prezident.

Poriadok a transparentnosť môže v zdravotníctve zaviesť ktorákoľvek vláda, ľavicová rovnako ako pravicová, otázkou podľa prezidenta je, či má na to aj vôľu. Tak, ako sa dajú presne zadefinovať a stanoviť poplatky, v ktorých sú stále nejasnosti a ich výška je enormná, dajú sa zaviesť a definovať štandardné zdravotné postupy, porovnávanie cien nákupov zdravotnej techniky a ďalšie veci. „Stali sme sa európskymi rekordérmi v zavádzaní DRG systému (platba za diagnózu – pozn. agentúry SITA),“ konštatoval Kiska s tým, že zavedenie tohto systému, ktorý by priniesol poriadok a prehľad do zdravotníctva, sa odkladá roky a nestihne ho uviesť do života ani druhá vláda Roberta Fica. „Je to len na Slovensku technicky náročné alebo ho nezavedieme len preto, lebo lobistickým skupinám to nevyhovuje?“ spýtal sa prezident. Podobne sa odkladá zavedenie elektronizácie zdravotníctva, ktorá by rovnako zvýšila prehľad a transparentnosť pri nakladaní s peniazmi v zdravotníctve.

Prezident vyzval aj na podporu rozvoja regiónov, aby ľudia žijúci mimo väčších miest nemali pocit „zabudnutej generácie v zabudnutých regiónoch“.

Na začiatku vystúpenia si Kiska podal ruku s premiérom Ficom.

Poslancov čaká prezidentova správa o stave republiky

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Správa o stave republiky prednesená prezidentom Andrejom Kiskom čaká poslancov vo štvrtok od 10:00 počas tretieho dňa 53. schôdze parlamentu. O vystúpenie Kiska požiadal listom predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Prezident naposledy vystupoval v parlamente koncom novembra 2014. Hlava štátu sa vtedy pred poslancami vyjadrila k zmenám vo vedení parlamentu, keď Pavla Pašku vystriedal vo funkcii predsedu NR SR Peter Pellegrini.

Kiska hovoril aj o demonštráciách, ktoré organizovali Alojz Hlina, Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a Daniel Lipšic (NOVA). Podľa prezidenta je veľká časť ľudí na Slovensku presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní – až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotníckeho personálu. “Pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste,“ povedal v novembri Kiska. Prezident kritizoval tiež politické nominácie v zdravotníctve, podľa neho tu fungujú roky a za všetkých vlád.

Popoludní po Hodine otázok poslanci začnú diskutovať o novele zákona o významných investíciách. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR, ktoré novelu preložilo, zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania,“ argumentuje rezort hospodárstva. Návrhom sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

Rusko nezavedie voči EÚ odvetné sankcie, ale môže predĺžiť potravinové embargo

Moskva 18. júna (SITA) – Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev dnes vyhlásil, že Moskva sotva prijme nové protiopatrenia, ak sa EÚ rozhodne ponechať v platnosti existujúce sankcie uvalené na Rusko za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine.

Uľukajev však súčasne považuje za pravdepodobné ponechať v platnosti embargo na dovoz potravín ako odvetnej reakcie na zachovanie sankčného režimu zo strany EÚ.

“My jednoducho zachováme status quo pre potravinové embargo (prijaté) v reakcii na režim sankcií z minulého roku… Ak sankcie trvajú, embargo na potraviny (sa zachová) tiež – ide o symetrické opatrenie a môže byť s istými nuansami predĺžené”, – povedal minister pre agentúru RIA Novosti.

Súčasne vyjadril pochybnosti o zavedení ruských sankcií v iných oblastiach ako reakcie na najnovší postup EÚ. “Myslím si, že je to nepravdepodobné,” – povedal Uľukajev.

Výnos o zákaze dovozu potravín z viacerých krajín západnej Európy, ktoré uplatňujú sankcie voči Moskve, podpísal ruský prezident Vladimir Putin vlani 6. augusta. Výnos má ročnú platnosť. V zozname je hovädzie a bravčové mäso, ovocie, hydina, syry a mliečne výrobky, orechy a iné produkty.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií uvalených na Rusko o ďalších šesť mesiacov, do konca januára 2016.

Sankcie znamenajú zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov na území EÚ zodpovedným ruským alebo ukrajinským prorusky orientovaným činiteľom, ktorí sú spájaní s udalosťami na východe Ukrajiny. Znamenajú tiež reštriktívne opatrenia proti viacerým ruským spoločnostiam z oblasti vojenského a ropného priemyslu a bankovníctva.

Sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymu a rozpútaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vypršia koncom júla. Dovtedy musí EÚ prijať rozhodnutie o ich zrušení alebo predĺžení.

1 12 20 pel dem

Počet utečencov dosahuje v globálnom meradle alarmujúcu úroveň

Ženeva 18. júna (SITA) – Pre ozbrojené konflikty opustilo vlani svoje domovy na celom svete rekordných 59,5 milióna ľudí. Sýria sa pritom stala krajinou s najväčším počtom nedobrovoľne vysídlených osôb, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorého citovala agentúra AP.

Guterres, ktorý v Ženeve prezentoval výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), tvrdí, že v tomto roku neočakáva žiadne zlepšenie postavenia migrantov. On sám bol zdesený z “ohromného” množstva ľudí, ktorí za uplynulé roky nútene opustili svoje domovy.

“Sme svedkami paradigmatickej zmeny; nekontrolovaného sklzu do éry, v ktorej rozsah núteného vysídlenia v globálnom meradle – rovnako ako potrebná odozva – prevyšujú čokoľvek, čo tu bolo predtým,” konštatoval Guterres podľa agentúry DPA.

Vysoký komisár OSN označil za desivé, že čelíme zdanlivej neschopnosti medzinárodného spoločenstva spolupodieľať sa na ukončení vojny či budovaní a zachovaní mieru.

“Nové krízy sa množia,” uviedol komisár OSN a dodal, že kríza v Iraku či Sýrii dosiahla obrovské rozmery.

Podľa údajov UNHCR približne 13,9 milióna ľudí – čo sa rovná počtu obyvateľov aglomerácie Londýna – vlani utieklo zo svojich rodných krajín pred vojnami, prenasledovaním či utláčaním. V porovnaní s rokom 2010 ide až o štvornásobný nárast. Vyše polovica z nich sú deti.

Späť do vlasti sa vlani vrátilo len 126.800 utečencov – najmenej od roku 1983. Najmasovejší návrat zaznamenali v Konžskej demokratickej republike, Mali a Afganistane.

V priebehu niekoľkých rokov vo svete vypuklo prípadne došlo k obnoveniu 15 ozbrojených konfliktov. Ide o štáty ako Stredoafrická republika, Irak, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina či Jemen, píše sa v správe UNHCR.

Grécky premiér Alexis Tsipras vylúčil škrty dôchodkov

BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.

Na bezpečnostnú konferenciu do Bratislavy zavíta aj David Cameron

BRATISLAVA 17. júna (SITA) – Na 10. ročník bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2015 príde aj britský konzervatívny premiér David Cameron. Médiá o tom informoval zakladateľ konferencie Róbert Vass. „Cameron príde do Bratislavy po prvýkrát. Je to vôbec prvá veľká konferencia po jeho znovuzvolení pred mesiacom,“ uviedol. Vass predpokladá, že Cameron sa nevyhne otázkam o možnom odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Ako dodal, Cameron prednesie v piatok 19. júna prejav. GLOBSEC sa uskutoční v Bratislave 19. až 21. júna.

Na konferenciu okrem Camerona prídu aj všetci premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4). Z Poľska pricestuje aj prezident Bronislaw Komorowski a minister obrany Tomasz Siemoniak. Účasť potvrdil bývalý švédsky premiér Carl Bildt. GLOBSEC privíta aj prezidentov Chorvátska, Gruzínska, Estónska či Macedónska. Na konferencii sa zúčastní aj americký senátor a republikánsky vyzývateľ amerického prezidenta Baracka Obamu vo voľbách v roku 2008 John McCain. Bývalý americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael Cheroff príde na konferenciu po druhý raz. Slovensko okrem najvyšších ústavných činiteľov bude reprezentovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Ako už organizátori avizovali, na GLOBSEC budú dominovať témy ako rusko-ukrajinský konflikt, kybernetická bezpečnosť a situácia na Balkáne či v krajinách V4. Politici a analytici sa budú zaoberať aj hrozbou tzv. Islamského štátu a budú diskutovať aj o možnom odchode Grécka z eurozóny.

Bezpečnostná konferencia GLOBSEC bude tento rok hostiť zatiaľ najväčší počet prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí vo svojej histórii. Na konferencii sa zúčastní viac ako 800 hostí a približne 160 novinárov zo 65 krajín sveta.