NATO a Kyjev znepokojujú reči o jadrových zbraniach na Kryme

ANTALYA 13. mája (SITA/Reuters) – NATO a Ukrajina vyjadrili v stredu znepokojenie z ruských vyjadrení o možnom umiestnení jadrových zbraní na Kryme, ktorý Moskva jednostranne anektovala. “Sme hlboko znepokojení z vyjadrení ruského vedenia týkajúcich sa možného budúceho umiestnenia jadrových zbraní a ich transportných systémov na Kryme, čo by bolo destabilizujúce,” uviedli ministri zahraničia NATO a Ukrajiny v spoločnom stanovisku po stretnutí v Turecku.

Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia v marci uviedol, že Moskva má právo umiestniť na Kryme jadrové zbrane. Dodal však, že o takýchto plánoch zatiaľ nevie. Stanovisko aliancie tiež vyzýva Rusko, aby zastavilo “pokračujúcu a úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny”. Rusko stále popiera, že by poskytovalo vojakov alebo zbrane na podporu povstania na východe Ukrajiny, z čoho ho obviňuje Kyjev aj Západ.

Ministri zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie, ktorých zamestnáva viac než rok predovšetkým konflikt na Ukrajine, sa v utorok stretli v tureckej Antalyi, aby prediskutovali viaceré témy siahajúce od Islamského štátu v Iraku a Sýrii až po konflikt v Líbyi. Stretnutím v Turecku, ktoré zdieľa s Irakom a Sýriou 1200-kilometrovú hranicu, chce NATO ukázať, že neprehliada ani znepokojenie svojich južných členov, podobne ako v prípade Ukrajiny zvýšila aliancia svoju prítomnosť u svojich východných spojencov obávajúcich sa konania Ruska.

Poslanci Siete na voľbu šéfa NKÚ nepôjdu, je to tragikomédia

BRATISLAVA 13. mája (SITA) – Nezaradení poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Martin Fedor, ktorí sú členmi mimoparlamentnej strany Sieť, sa nezúčastnia na voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ak by bol Žilinka jediným kandidátom, Beblavý a Fedor by sa na voľbe zúčastnili. Obaja sa totiž podpísali aj pod jeho kandidatúru. Ako povedal dnes pred novinármi predseda Siete Radoslav Procházka, voľba predsedu NKÚ je tragikomédia, na ktorej sa Sieť nezúčastní. “Zostávam presvedčený, že kandidát opozície Maroš Žilinka by bol dobrým predsedom NKÚ. Ani jeden z poslancov Siete nebude robiť komparz v predstavení režírovanom zo Súmračnej ulice. Vládna strana nepotrebuje na čelo NKÚ dozorcu, ale spolupáchateľa,” vyhlásil Procházka.

Procházka upozornil, že úlohu, ktorú v minulom volebnom období pri voľbe generálneho prokurátora urobil vtedajší poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhnutím Dobroslava Trnku, teraz pri NKÚ splnili Pavol Frešo (SDKÚ-DS) nomináciou Karola Mitríka a Marián Kvasnička (ešte ako člen poslaneckého klubu KDH) a Štefan Kuffa (OĽaNO) návrhom Henriety Crkoňovej. “Vládna strana využila pomery v SDKÚ-DS, KDH a OĽaNO na to, aby na čelo NKÚ presadila vlastného kandidáta,” zdôraznil.

Predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Abrhana reakcia Siete prekvapila. „Nepočul som, že by Sieť dala takú istú podmienku ako Smer, bola by to pre mňa prekvapujúca zhoda,“ povedal pre agentúru SITA Abrhan s tým, že Smer zvolenie opozičného kandidáta podmieňoval podporou celej opozície. Podľa neho Marián Kvasnička vystúpením z poslaneckého klubu KDH ukázal, že opozícia má jediného kandidáta. „Ak poslanci Smeru chcú dodržať slovo Roberta Fica a neurobiť z neho klamára, mali by Žilinku zvoliť za predsedu NKÚ,“ dodal.

Poslanci podali tri návrhy kandidátov na voľbu predsedu NKÚ SR. Poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo navrhol na tento post Karola Mitríka, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR a zastával aj funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Podpredseda NR SR a predseda strany KDH Ján Figeľ navrhol na post predsedu NKÚ SR Maroša Žilinku, ktorého do funkcie navrhuje ďalších 60 poslancov za KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS, ako aj ďalší opoziční poslanci. Maroš Žilinka je prokurátor – zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a pôsobil aj ako štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. Poslanci Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO navrhli Henrietu Crkoňovú.

Voľba predsedu NKÚ SR sa bude konať 19. mája na 51. schôdzi NR SR, rokovanie o kandidátoch sa začne o 14:00 a hlasovanie sa uskutoční o 17:00. Za predsedu NKÚ SR bude zvolený kandidát, ktorý získa v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Tlačový nštitút vyzval Fica na zmenu rozhodnutia ignorovať Denník N

VIEDEŇ 13. mája (SITA) – Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) dnes vyzval slovenského premiéra Roberta Fica na zmenu rozhodnutia neposkytovať informácie slovenskému Denníku N v dôsledku nespokojnosti s jeho spôsobom informovania o činnosti kabinetu. Podľa zverejneného vyhlásenia IPI “by vlády nikdy nemali rozhodovať, ktorým médiám by malo alebo nemalo byť umožnené ich pokrývať”. IPI v tejto veci tvrdí, že pre predstaviteľov vlády nepríjemné “kritické informovanie je často potrebné pre preberanie zodpovednosti a schopnosť robiť informované rozhodnutia ako dve veci základné pre zdravú demokraciu”. Inštitút preto žiada premiéra o “prijatie kritického pohľadu súvisiaceho s výkonom verejnej funkcie a o odpovedanie na otázky zo strany všetkých médií na základe rovnosti”. Inštitút so sídlom vo Viedni v tejto veci zároveň poukázal na dlhoročné problémy slovenského premiéra so slovenskými médiami vrátane slovných útokov a súdnych sporov.

Slovenská vláda sa v pondelok rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Parlament schválil zavedenie minimálneho dôchodku

Správa “NR SR: Parlament schválil zavedenie minimálneho dôchodku” – rozšírená v treťom a štvrtom odseku o reakciu premiéra Roberta Fica a ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera

BRATISLAVA 13. mája (SITA) – Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od začiatku júla tohto roka na Slovensku zavedie minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri budú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Opoziční poslanci na čele s bývalým ministrom práce a sociálnych vecí Jozefom Mihálom (SaS) počas parlamentnej rozpravy avizovali, že novelu zákona pre diskrimináciu sporiteľov napadnú na Ústavnom súde SR. “Môže to opozícia urobiť, ale na takýto postup nevidíme absolútne žiadny racionálny dôvod,” povedal na tlačovej besede premiér Robert Fico. Podľa neho nikto nemá záujem vyháňať ľudí z druhého piliera. “Dôchodky, ktoré boli vyplatené po prvých desiatich rokoch, ukázali, čo za mizériu je druhý pilier ako taký,” povedal Fico. Všetky okolité krajiny podľa neho druhý pilier zlikvidovali. “Česká republika je dnes v stave, že idú zrušiť druhý pilier ako taký, pretože sa ukazuje ako nebezpečný, nevýhodný a hazardný,” upozornil predseda vlády.

Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera je na slobodnom rozhodnutí poistenca, aby sa rozhodol, či zostane len v prvom priebežnom pilieri alebo bude aj v druhom penzijnom pilieri. “Ak sa rozhodne ísť do druhého piliera, druhý pilier bol zriadený pre zhodnocovanie a myslím si, že by bolo absolútne škodné a chybné, aby všetci daňoví poplatníci sa skladali na zlé hospodárenie a investovanie súkromných dôchodkových správcovských spoločností,” povedal. V druhom pilieri by podľa ministra nemal byť človek, ktorý by mal mať minimálny dôchodok. “Druhý pilier je zaujímavý pre sporiteľa, ktorý sporí minimálne 25 rokov a má príjem nad priemer mzdy v národnom hospodárstve,” zdôraznil Richter.

Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa budú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima.

Nárok na minimálny dôchodok vznikne dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75 tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.

Parlament nepodporil pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu (Most-Híd), aby sporitelia v druhom pilieri pri priznaní plnej sumy minimálneho dôchodku z prvého piliera previedli svoje penzijné úspory v druhom pilieri na účet Sociálnej poisťovne. Podľa neho by sa týmto postupom “sanovali“ možné straty vznikajúce v druhom pilieri a zároveň by sa odstránila diskriminácia sporiteľov voči poistencom, ktorí v druhom pilieri nie sú. Podľa Švejnu by totiž mali mať nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku všetci poistenci.

Novelou zákona sa od 1. januára 2016 zavádza pre penzistov vyrovnávací príplatok. Jeho cieľom je dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali ľudia nárok, ak by sa spoločný štát nerozdelil. Bude sa to vzťahovať na osoby poberajúce dôchodok zo SR a ČR, ak získali najmenej 25 československých rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 a získali v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 aspoň 1 rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR.

Lavrov povedal Kerrymu, že sankcie vedú do slepej uličky

MOSKVA 12. mája (SITA/Reuters) – Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok svojmu americkému kolegovi Johnovi Kerrymu povedal, že pokusy tlačiť na Rusko sankciami povedú len do slepej uličky. Informoval o tom ruský rezort diplomacie na svojej webovej stránke. Lavrov podľa týchto údajov tiež uviedol, že Rusko je pripravené na konštruktívnu spoluprácu so Spojenými štátmi, avšak na základe rovnocenného partnerstva a neskloní sa pod tlakom, aby sa vzdalo svojich národných záujmov.

Kerry uviedol, že rokovania s Lavrovom ako aj prezidentom Vladimirom Putinom boli “úprimné” a dôležité je ostať v kontakte. Kerry rokoval s Lavrovom viac než štyri hodiny predtým, než sa v čiernomorskom letovisku Soči zišiel aj s Putinom. “Mal som úprimné diskusie s prezidentom Putinom a ministrom zahraničia Lavrovom o kľúčových témach vrátane iránskych rokovaní, Sýrie a Ukrajiny,” uviedol Kerry na Twitteri. V otázke globálnych tém “je dôležité zachovať komunikačné spojenia medzi USA a Ruskom otvorené,” poznamenal.

Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú po anexii Krymu a vypuknutí ukrajinského konfliktu najhoršie od studenej vojny. EÚ aj USA zaviedli proti Moskve diplomatické aj ekonomické sankcie, čím vyvolali sériu odvetných opatrení zo strany Kremľa. Rusko zároveň dlhodobo popiera obvinenia Západu, že na Ukrajine podporuje proruských povstalcov.

Richter obhajuje nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 12. mája (SITA) – To, že budú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny štátny dôchodok, nie je podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera protiústavné. Ako uviedol, o tomto kroku sa radil s právnikmi. “Nerovnaké postavenie je prípustné, ak je odôvodnené a primerané,“ uviedol minister v parlamentnej rozprave k zavedeniu minimálneho dôchodku. Z tohto dôvodu tvrdí, že nižšie minimálne penzie pre sporiteľov nie sú v rozpore s Ústavou SR. “Odmietam, že by to bolo diskriminačné a protiústavné,“ zdôraznil šéf rezortu práce a sociálnych vecí.

Pozmeňujúci návrh, podľa ktorého majú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu, počas rozpravy ostro kritizovali viacerí opoziční poslanci. Podľa poslanca za KDH Júliusa Brocku ide o protiústavný, diskriminačný návrh. „Týmto návrhom trestáte ľudí, ktorí dávno pochopili, že sa nemajú spoliehať na štát,“ povedal. Ako ďalej uviedol, poslanci za KDH za takúto pozmenenú podobu návrhu novely zákona o sociálnom poistení nebudú hlasovať. “Tento návrh musí skončiť na ústavnom súde,“ upozornil poslanec za KDH. Brocka preto podal návrh, aby parlament nepokračoval v rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení.

Poslanci tak skončili rozpravu k návrhu na zavedenie minimálneho dôchodku. Krátko po 19:00 predsedajúci schôdze Miroslav Číž ukončil štvrtý rokovací deň 51. schôdze parlamentu.

Kuba a USA si čoskoro navzájom vymenujú veľvyslancov

HAVANA 12. mája (SITA/AP) – Kubánsky prezident Raúl Castro povedal, že Kuba a USA si navzájom vymenujú veľvyslancov, hneď ako Spojené štáty koncom mája odstránia ostrov zo zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus. Castro sa tak vyjadril v utorok v Havane po návšteve francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. USA a Kuba majú momentálne namiesto ambasád s veľvyslancami len misie nižšej úrovne. Prezident Barack Obama v apríli oznámil svoje rozhodnutie odstrániť Kubu z teroristického zoznamu, čo sa považovalo za prekážku otvoreniu plnohodnotných veľvyslanectiev. Čakacia lehota 45 dní na odstránenie zo zoznamu sa skončí 29. mája. Castro a Obama už v decembri oznámili, že budú pracovať na obnovení vzájomných diplomatických vzťahov, ktoré boli zmrazené niekoľko desaťročí.

Glváč: O Gripenoch by sme chceli rozhodnúť do konca roka

VALTICE 12. mája (SITA) – Slovensko chce zintenzívniť rokovania so švédskou stranou o prípadnom prenájme stíhačiek Gripen a prijať rozhodnutie do konca kalendárneho roka. Pre média po spoločnom rokovaní vlád a bilaterálnom rokovaní s českým ministrom obrany Martinom Stropnickým to uviedol slovenský šéf rezortu obrany Martin Glváč. Tým, že nám česká strana poskytla know-how, pomohla nám skrátiť rokovania, vyhlásil. Aj dnes štátny tajomník ministerstva obrany Miloš Koterec je na jednom zo sérií rokovaní o gripenoch. Rokujú veľké tímy a mali by sme už mať k dispozícii prvý ponuku ceny, dodal Gláč.

Minister uviedol, že ak by sa Slovensko rozhodlo prenajať si švédske stíhačky Gripen, bude potrebovať prechodné obdobie. „Tu sa ukazuje ďalšia forma spolupráce. Máme prísľub českej strany pomôcť zo strážením nášho vzdušného priestoru, keď už nebudeme mať MiGy a budeme cvičiť pilotov na gripeny,“ uviedol Glváč. Stropnický zdôraznil, že sú pripravení podieľať sa aj na výcviku slovenských pilotov a výcviku pozemného personálu. „Bola by to rýchla a prínosná spolupráca, a to aj ekonomicky pre obe strany,“ podčiarkol. V Pardubiciach je Centrum leteckého výcviku na veľmi vysokej technologickej úrovni, doplnil.

Minister Glváč zároveň dodal, že projekt Spoločné nebo s Českou republikou, ktorý by mal začať fungovať od budúceho roka, nie je viazaný na Gripeny. Na spoločnej ochrane vzdušného priestoru by sme sa my mohli podieľať aj stíhačkami MiG, ale technicky by to bolo náročnejšie, dodal.

Slovensko začalo oficiálne na najvyššej úrovni rokovať so Švédskom o prenájme stíhačiek Gripen po marcovom súhlase vlády. Rokovania sa však na nižšej úrovni viedli už vyše roka. Ozbrojené sily SR majú požiadavku na 1 200 letových hodín ročne. Zo švédskej strany musí prísť návrh, koľkými stíhačkami to budú vedieť zabezpečiť. Minister v marci pripustil, že by mohlo ísť o sedem až osem stíhačiek.

České ministerstvo obrany v polovici minulého roka uzavrelo dodatok k predchádzajúcej zmluve na prenájom stíhačiek Gripen. Ich ročná splátka v rokoch 2015 – 2027 bude 1,3 mld. korún za 14 stíhačiek (12 jednomiestnych, dve dvojmiestne). Armáda ČR môže využiť 2 200 letových hodín ročne.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Vláda poslancom predsa len predloží správu o eurofondoch

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 12. mája (SITA) – Vláda predloží parlamentu správu o stave čerpania eurofondov z Európskej únie za roky 2007 – 2014, a to v stredu 20. mája o 14:00. Doplnenie programu 51. schôdze v utorok navrhol predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) a plénum jeho návrh odsúhlasilo. Pred týždňom, minulý utorok, vládny Smer naopak zamietol návrh nezaradeného poslanca Jozefa Kollára, aby kabinet informoval zákonodarcov o stave čerpania eurofondov za uplynulé programovacie obdobie, vrátane toho, koľko z eurofondov Slovensko nestihne vyčerpať a aká je výška korekcií.

Kollár chcel zvolať k čerpaniu eurofondov mimoriadnu schôdzu parlamentu, zaradením tohto bodu do programu 51. schôdze sa Pellegrini mimoriadnemu zasadnutiu národnej rady vyhol. Bývalý predseda finančného výboru považuje čerpanie eurofondov na Slovensku za katastrofálne.

Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov

BRATISLAVA 12. mája (SITA) – Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov, ktorí budú chrániť ich práva. Návrh zákona o komisároch, ktorý pochádza z dielne ministerstva práce, dnes parlament posunul do druhého čítania. Komisári, ktorí budú zriadení zákonom, pokryjú podľa podpredsedu Výboru pre deti a mládež pri ľudskoprávnej rade vlády Petra Guráňa kompetencie, ktoré Kancelária verejnej ochrankyne práv či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemajú. Práve to sú podľa jeho slov pragmatické dôvody na to, aby tento inštitút vznikol.

Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po definitívnom schválení nadobudnú účinnosť od 1. septembra tohto roku. Jeho podstatou je ochrana práv detí a zdravotne postihnutých nezávislými osobami. Komisárov zvolí Národná rada SR na návrh najmenej 15 poslancov, pričom voľbu do funkcie vyhlási predseda parlamentu, a to najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisár musí byť občanom Slovenska, musí mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonný, apolitický a musí ho podporiť minimálne päť reprezentatívnych organizácií. Komisári budú mať napríklad oprávnenie žiadať informácie a údaje na účely posúdenia a monitorovania dodržiavania práv, budú môcť hovoriť s deťmi a zdravotne postihnutými bez prítomnosti iných osôb vo väzení či iných ústavoch. Budú tiež podávať vyjadrenia v nimi posudzovaných prípadoch či stanoviská k veciam, ktoré sa týkajú dodržiavania práv. Komisári môžu takisto vstupovať do občianskeho súdneho konania ako jeho vedľajší účastníci. Podnety pre komisárov môžu ľudia podávať písomne aj ústne, pričom nebudú podliehať úradnej kontrole. Komisári, ako aj ich úrady, budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.

Podpredseda výboru pre deti a mládež Peter Guráň vysvetlil, že rezort práce, ktorý je autorom zákona, bol pod tlakom medzinárodných záväzkov, aby na Slovensku takáto nezávislá organizácia fungovala. “Verejná ochrankyňa práv ani stredisko ľudských práv takúto špecializáciu vo svojej práci nemajú, preto sa pristúpilo k tomu, aby sa konečne po 15-tich rokoch niečo takéto stalo,“ konštatoval s tým, že Slovensko nebolo celých 15 rokov schopné splniť tento záväzok, ku ktorému sa zaviazalo v dohovoroch OSN.

Češtinu v SR a slovenčinu v ČR by mali šíriť verejnoprávne médiá, tvrdí Fico

VALTICE 12. mája (SITA) – Je potrebné podporovať aktivity predovšetkým verejnoprávnych médií, ale aj národných kultúrnych inštitúcií zameraných na osvojovanie si slovenčiny v Čechách a na Morave a češtiny na Slovensku. Zdôraznil dnes na úvod rokovania slovenskej a českej vlády vo Valticiach na Morave slovenský premiér Robert Fico. Schopnosť porozumieť hovorenému a písanému slovu susedného národa už nie je celkom prirodzená pre generáciu dvadsiatnikov a tínedžerov. Nemôžeme sa spoliehať na občasné súťaže komerčných televízii, v ktorých paralelne zaznieva slovenčina a čeština, zdôraznil Fico. Bola by škoda, keby sa blízkosť a porozumenie jazykov v budúcich rokoch začali vytrácať, dodal. Slovenský premiér vidí v tejto súvislosti priestor na spoluprácu hlavne medzi ministerstvami školstva a kultúry.

Dobrým príkladom pretrvávajúceho porozumenia sú podľa Fica slovenskí študenti na českých univerzitách a naopak. Označil za veľmi dôležité, že nedávno došlo k výmene ratifikačných listín k zmluve medzi Slovenskou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní. Tento krok priniesol úľavu veľkej časti slovenských študentov študujúcich v Čechách, ale aj naopak, dodal.

Švejna navrhol riešenie k minimálnym penziám pre sporiteľov

vyšlo aj v eko

BRATISLAVA 12. mája (SITA) – Poslanec za Most-Híd Ivan Švejna navrhuje, aby sporitelia v druhom pilieri pri priznaní plnej sumy minimálneho dôchodku z prvého piliera previedli svoje penzijné úspory v druhom pilieri na účet Sociálnej poisťovne. Podľa neho by sa týmto postupom „sanovali“ možné straty vznikajúce v druhom pilieri a zároveň by sa odstránila diskriminácia sporiteľov voči poistencom, ktorí v druhom pilieri nie sú. Podľa Švejnu by totiž mali mať nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku všetci poistenci.

Opozičný poslanec takýmto pozmeňujúcim návrhom reaguje na pozmeňujúci návrh poslanca za Smer-SD Jána Podmanického, ktorý schválil parlamentný sociálny výbor ešte v marci tohto roka. Podľa tohto návrhu budú mať nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa má sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pritom pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nemajú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

So samotným zavedením minimálneho dôchodku poslanec za Most-Híd nemá problém. „Radšej dávať peniaze na minimálny dôchodok, ako na vianočné príspevky,“ povedal. Minimálny dôchodok by mal byť podľa Švejnu nosným systémom v prvom priebežnom pilieri. Podľa neho by sa mala ľuďom povedať pravda, aby ľudia neočakávali príliš vysoké penzie od štátu. Po nasledujúcich parlamentných voľbách by sa podľa poslanca Švejnu malo diskutovať o zmenách v prvom pilieri.

Poslanec za KDH Július Brocka ostro kritizoval pozmeňujúci návrh, podľa ktorého majú mať sporitelia v druhom pilieri nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu. Podľa neho ide o protiústavný, diskriminačný návrh. „Týmto návrhom trestáte ľudí, ktorí dávno pochopili, že sa nemajú spoliehať na štát,“ povedal. Ako ďalej uviedol, poslanci za KDH za takúto pozmenenú podobu návrhu novely zákona o sociálnom poistení nebudú hlasovať. „Tento návrh musí skončiť na ústavnom súde,“ upozornil poslanec za KDH. Brocka preto podal návrh, aby parlament nepokračoval v rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení.

Krátko po 12:00 predsedajúci schôdze Peter Pellegrini vyhlásil obedňajšiu prestávku. Poslanci budú od 14:00 pokračovať v rozprave k zavedeniu minimálneho dôchodku.

Regionálni politici nechcú hnutie papalášov, zakladajú ĽUD

Správa KDH: Regionálni politici nechcú hnutie papalášov, zakladajú ĽUD rozšírená v poslednom odseku o reakciu vedúceho komunikačného oddelenia KDH Dariusa Antona Hatoka

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – V niektorých regionálnych štruktúrach KDH rastie nespokojnosť s vedením hnutia. Okresný predseda KDH v Zlatých Moravciach Miroslav Kráľ a tiež predseda bratislavského staromestského klubu KDH Centrum Jozef Bača vychádzajú s iniciatívou ĽUD KDH. Nechcú totiž, aby sa s KDH stalo hnutie papalášov. Má ísť v rámci KDH o skupinu, možno aj platformu, ktorej úlohou bude reagovať na problémy v hnutí a ktorá sa nebude báť papalášov upozorniť na možné zlyhania, alebo zlyhania nejakého orgánu hnutia. Zároveň bude svoje návrhy a názory predkladať na radu KDH. „ĽUD bude za konkrétneho člena, klub KDH alebo skupinu ľudí hlasom volajúcim na púšti dovtedy, kým sa maniere papalášov v KDH neskončia,“ uviedol Kráľ dnes pre agentúru SITA.

Kráľ zároveň žiada predsedu KDH Jána Figeľa, aby odvolal ústredného tajomníka hnutia Emila Muchu. Kráľ totiž kritizuje Muchu za spôsob odvolania a menovania nového plateného funkcionára hnutia v danom regióne a tiež neudelenia licencie pre nový klub KDH v meste. „KDH v Zlatých Moravciach na posledných rokovaniach orgánov prijalo viacero uznesení, ktorými by sa mali zaoberať predsedníctvo KDH, krajská rada v Nitre, rozhodcovský súd KDH. Uznesenia sa týkali podľa nás porušenia stanov KDH a nesprávneho postupu zo strany ústredného tajomníka KDH Emila Muchu v neudelení licencie novozaloženému klubu KDH v Zlatých Moravciach a v odvolaní a menovaní nového regionálneho tajomníka KDH pre okresy Zlaté Moravce a Topoľčany,“ zdôraznil Kráľ.

Ako reagoval dnes pre agentúru SITA vedúci komunikačného oddelenia KDH Darius Anton Hatok, kresťanskí demokrati registrujú, že volebná kampaň sa už začala. Jej súčasťou sú podľa neho aj rôzne mediálne hry a snaha o oslabenie postavenia KDH, hlavne po silnej aktivite a zomknutí sa opozície okolo predsedu hnutia Jána Figeľa v uplynulých dňoch a týždňoch. “Takto vnímame aj prehnané osobné ambície niektorých členov KDH, ktorí v snahe o dosiahnutie osobného prospechu komunikujú na verejnosti vnútorné organizačné rozhodnutia. KDH má stovky klubov po celom Slovensku. Tie fungujú na základe rokmi overených interných pravidiel a platných stanov. Zrelosť klubu je v tom, že svoje problémy rieši v kruhu svojich členov. KDH je stranou, ktorá je zastúpená v parlamente nepretržite od prvých slobodných volieb. Má zastúpenie na parlamentnej, krajskej, komunálnej aj európskej úrovni. Preto sme pripravení aj na takéto snahy o oslabenie pozícií v čase, keď sa verejnosť začína prikláňať k stranám s tradíciou, stabilitou a reálnym programom pre ľudí a rozvoj Slovenska,” vyhlásil Hatok.

Lipšic chce samostatnú prax pre pôrodné asistentky

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Predpôrodnú starostlivosť a starostlivosť po pôrode by mali poskytovať aj pôrodné asistentky v samostatnej praxi. Táto služba by sa im mala uhrádzať z verejného zdravotného poistenia. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorú do parlamentu predložil nezaradený poslanec Daniel Lipšic.

“Napriek pozitívnym zmenám zákonov v pôrodnej asistencii pôrodné asistentky v praxi len ťažko nanovo získavajú postavenie samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,” argumentuje Lipšic. Platná legislatíva podľa neho umožňuje žene vybrať si nemocnicu, kde porodí, vybrať si môže aj lekára a pôrodnú asistentku, stále však chýba autonómia v povolaní pri samostatnom poskytovaní starostlivosti o tehotnú ženu a návštevná služba v šestonedelí.

Pôrodná asistentka by podľa návrhu okrem iného navštevovala ženu počas tehotenstva u nej doma, aby získala informácie o jej sociálnom prostredí, rovnako by zisťovala, či je pripravená na pôrod a má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. Budúcu matku by tiež v domácom prostredí pripravovala na pôrod a radila jej v súvislosti s tehotenstvom. „Učí ju správne dýchať, uvoľňovať a sťahovať svaly. Taktiež ju pripravuje na dojčenie. Za poradňu je aj naďalej zodpovedný gynekológ,“ vysvetľuje Lipšic. Po pôrode pôrodná asistentka navštívi mamičku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne raz do týždňa počas šestonedelia.

“Cieľom novely nie je nahradenie gynekológov či pediatrov pôrodnými asistentkami, ale po vzore iných vyspelých krajín doplnenie zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a ženy v šestonedelí,” konštatuje predseda hnutia NOVA. Návrh podľa jeho slov pravdepodobne bude mať negatívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní, záležať bude na tom, v akom rozsahu by sa takéto služby využívali.

Návrh parlament prerokuje na júnovej schôdzi. Lipšic už v tomto volebnom období novelu predkladal spolu so svojou straníckou kolegyňou Janou Žitňanskou, národná rada ju v roku 2014 neschválila.

Proti Frešovej nominácii Mitríka má výhrady prešovský šéf strany

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Nominácia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Karola Mitríka na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR šéfom SDKÚ-DS Pavlom Frešom vyvolala v strane nevôľu. Po Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý sa vzdal ešte minulý týždeň straníckych funkcií, zvažuje vzdať sa členstva v prezídiu SDKÚ-DS aj prešovský krajský predseda strany Eduard Vokál. Členom prezídia je ako krajský šéf, znamenalo by to teda, že sa vzdá aj tejto funkcie. „Nechcem byť spájaný s krokmi politiky Pavla Freša. Nesúhlasím s nomináciou Mitríka. Vzdám sa funkcie v prezídiu,“ povedal dnes pre agentúru SITA Vokál s tým, že 19. mája bude krajské predsedníctvo SDKÚ-DS a tam spolu s kolegami prijme ďalšie rozhodnutia.

Opozícia by sa mala podľa Vokála zjednocovať a nie dávať sólo výstupy. „Netajím sa, že mám dlhodobo odlišné názory na vedenie SDKÚ-DS Frešom. Mám diametrálne odlišné názory ako má SDKÚ-DS pôsobiť,“ zdôraznil.

Poslanci podali tri návrhy kandidátov na voľbu predsedu NKÚ. Poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo navrhol na tento post Karola Mitríka, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR a zastával aj funkciu riaditeľa SIS. Podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ navrhol na post predsedu NKÚ Maroša Žilinku, ktorého do funkcie navrhuje ďalších 60 poslancov za KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS, ako aj ďalší opoziční poslanci. Maroš Žilinka je prokurátor – zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a pôsobil aj ako štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. Poslanci Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO podali návrh kandidátky na predsedníčku NKÚ Henrietu Crkoňovú.

Voľba predsedu NKÚ SR bude 19. mája na práve sa konajúcej 51. schôdzi NR SR. Rokovanie sa začne o 14:00 a hlasovanie sa uskutoční o 17:00. Za predsedu NKÚ SR bude zvolený kandidát, ktorý získa v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Hollande ako vôbec prvý prezident Francúzska navštívi Havanu

PARÍŽ 10. mája (SITA/AP) – Francois Hollande v pondelok navštívi Havanu, čím sa stane vôbec prvým francúzskym prezidentom, ktorý na Kubu zavíta. Paríž by si tak v rámci obnovy diplomatických vzťahov takzvaného Ostrova slobody s Európskou úniou mohol upevniť dôležitú pozíciu v nasledujúcich rokovaniach, uviedla agentúra AFP. Zámerom Hollandovej návštevy je však pravdepodobne najmä posilnenie ekonomických vzťahov oboch krajín. Návšteva Kuby je zároveň súčasťou päťdňovej cesty francúzskeho prezidenta po Karibiku. V rámci nej už v priebehu soboty a nedele navštívil ostrovy Martinik a Guadeloupe a po Kube sa chystá na Haiti.

Európska únia prerušila vzťahy s Kubou v roku 2003 po uväznení 75 disidentov, ktorí sú však dnes už na slobode. Dialóg medzi Havanou a Bruselom obnovili o päť rokov neskôr a výsledkom bol aj podpis niekoľkých dohôd medzi komunistickou krajinou a členmi únie. V tomto roku sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili, ich predmetom bola najmä citlivá oblasť ľudských práv a politickej spolupráce.

Opozičný kandidát prekvapil: Líder Poľska prehral prvé kolo volieb!

VARŠAVA 11. mája (SITA/Reuters) – Víťazom nedeľňajšieho prvého kola poľských prezidentských volieb sa prekvapujúco stal opozičný kandidát Andrzej Duda, ktorý tak porazil favorita hlasovania, úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského. Vyplýva to z výsledkov povolebných prieskumov zverejnených v nedeľu v noci, krátko po skončení hlasovania. Podľa nich dostal Komorowski kandidujúci s podporou vlády približne 32 percent hlasov, kým 42-ročný europoslanec Duda odmietajúci zavedenie eura takmer 35 percent. Oficiálne výsledky by mali byť známe v priebehu pondelka, no je už je teraz jasné, že o novom prezidentovi Poľska sa rozhodne v druhom kole. To je v pláne 24. mája.

Komorowski sa vo voľbách uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie. Voľby v roku 2010, keď s malým náskokom porazil opozičného lídra Jarosława Kaczyńského, sa konali v dôsledku leteckej havárie poľského vládneho špeciálu v Rusku. Pri nej okrem iných zahynul aj vtedajší prezident Lech Kaczynski.