Parlament po dvoch dňoch ukončil rokovanie o predaji Slovenských elektrární

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci Národnej rady SR (NR SR) ukončili po takmer dvoch dňoch rokovanie o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Ako sa dalo očakávať, väčšina opozičných poslancov v rozprave ako aj počas faktických poznámok predaj Slovenských elektrární obhajovala a všetky podozrenia vládnej strany odmietli. Naopak, poslanci Smeru-SD sú presvedčení, že vďaka privatizácii Slovenských elektrární prišlo Slovensko o niekoľko stoviek miliónov eur. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico. Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Nezaradený poslanec Mikuláš Dzurinda, počas ktorého vládnutia sa predaj elektrární uskutočnil, vyjadrenia súčasného premiéra týkajúce sa predaja slovenského dominantného výrobcu elektriny považuje za špinavosti a megalož. “Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda. Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ ako druhý záujemca sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády

ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Opýtal sa premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Kiska podpísal zákon o knižniciach a o strelných zbraniach

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal niekoľko zákonov, ktorými sa menia alebo dopĺňajú jednotlivé zákony. Ako informoval Tlačový odbor Kancelárie prezidenta SR, jedným z podpísaných zákonov je zákon o knižniciach, ktorým sa novelizuje zároveň aj zákon o múzeách, galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Zákon definuje základnú knihovnícku terminológiu, podmienky zakladania knižníc, úlohy jednotlivých typov knižníc a viaceré odborné činnosti knižníc, ako sú napríklad princípy a spôsob dopĺňania a budovania knižničného fondu, poskytovanie medziknižničnej výpožičnej služby či medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. V samostatnom paragrafe o Slovenskej národnej knižnici sa hovorí o jej poslaní a hlavných úlohách. Zákon tiež spresňuje postupy pri vyhlasovaní dokumentu alebo súboru dokumentov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond, tiež práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu.

Prezident podpísal aj zákon o vojenských obvodoch. Zmena tohto zákona sa vzťahuje i na zákon o organizácii miestnej štátnej správy, a teda aj možnosť predaja ciest a komunikácií na území bývalého vojenského obvodu Javorina. Ďalším zákonom, ktorý prezident Kiska podpísal, je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý by mal pomôcť znížiť riziko priemyselných havárií.

Prezident podpísal aj zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorým sa mení zákon o správnych poplatkoch. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bolo zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. Zákon zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní.

Aj zákon o príspevku športovým reprezentantom prezident Kiska podpísal. Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier ako aj majstrovstiev sveta a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Kiska podpísal aj zákon o registri adries. Podľa nového zákona má štát vytvoriť nový register, v ktorom budú informácie o všetkých adresách aj s presným vyznačením vchodov do budov. Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie základných registrov pre údaje, s ktorými pracujú orgány verejnej moci. Tieto registre majú údaje sprístupňovať pre spomínané orgány a za určitých podmienok aj pre fyzické a právnické osoby. Register adries je jedným zo základných registrov. Nebudú sa v ňom spomínať osoby, ktoré na adresách bývajú alebo majú k budovám práva.

Prezident podpísal aj zákon o matrikách. Matrika bude mať postupne elektronickú podobu, elektronická matrika je súčasťou Operačného programu informatizácie verejnej správy. Zriadenie tohto portálu umožní vykonávať úkony v matrike na základe elektronickej komunikácie medzi orgánmi verejnej moci, ale najmä medzi matrikou a žiadateľmi pri vkladaní údajov alebo pri zapisovaní údajov do matriky ako aj pri vydávaní výpisov z matriky a rôznych potvrdení. Od prijatia zákona bude môcť fyzická osoba po splnení predpísaných úkonov žiadať o výpisy z matričných kníh na ktorejkoľvek matrike, ktorá bude súčasťou operačného programu. Zákon má tiež vyriešiť problémy z praxe, napríklad zápisy súvisiace s dieťaťom uloženým v hniezde záchrany či predkladanie dokladov cudzincami pred uzatvorením manželstva.

Grécka vláda tvrdí, že s veriteľmi začína spisovať dohodu

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 28. mája (SITA/Reuters) – Grécko začína s tvorbou návrhu dohody s veriteľmi. V stredu to uviedol grécky vládny predstaviteľ. Podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis to však odmietol. V stredu sa v Bruseli začalo nové kolo rokovaní Grécka s veriteľmi. Grécky vládny predstaviteľ povedal, že rokujúce strany počas týchto rozhovorov zostavia návrh dohody na technickej úrovni, ktorá neobsahuje škrty v mzdách a dôchodkoch a počíta s nižším prebytkom primárneho rozpočtu. Dombrovskis však vyhlásil, že rokujúce strany ešte majú pred sebou určitú cestu, kým vypracujú dohodu. “Pracujeme veľmi intenzívne na dosiahnutí dohody na úrovni pracovných skupín. Ešte tam nie sme,“ povedal. Iný predstaviteľ eurozóny správy o dohode označil za “nonsens“, ďalší vyhlásil, že “si želá, aby to bola pravda“.

Tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Euclid Tsakalótos pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že Grécko s veriteľmi hovorí nielen o podmienkach dokončenia súčasného programu pomoci, ale aj o podmienkach dodatočnej pomoci. “Skoro samé od seba sa skombinovali dva procesy rokovania,“ povedal Tsakalotos s tým, že konečné rozhodnutie o ďalšej pomoci a o ekonomickej budúcnosti krajiny bude do dvoch týždňov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je prekvapený optimizmom gréckych vládnych predstaviteľov. Vyhlásil to v stredu pre nemeckú televíznu stanicu ARD. V rokovaniach Grécka s veriteľmi podľa neho veľký pokrok nenastal. “Počúvame všetky tie pozitívne správy prichádzajúce z Grécka, to je pekné. V podstate sa však rokovania troch inštitúcií s gréckou vládou nedostali ďaleko,“ povedal Schäuble. “Preto som prekvapený tým, čo sa v Aténach celý čas hovorí, menovite tým, že sme blízko k dohode,“ povedal Schäuble.

Francúzsky minister zahraničia chce oživiť blízkovýchodný proces

PARÍŽ 28. mája (SITA/Reuters) – Francúzsky minister zahraničia plánuje v júni odcestovať na Palestínske územia, do Izraela a Egypta s cieľom obnoviť blízkovýchodný mierový proces. Chce tiež presvedčiť obe strany, aby prijali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktorá by určila charakter rokovania. “Podporujeme dvojštátne riešenie. Je zjavné, že musíme ochrániť izraelskú bezpečnosť. Neexistuje však mier a bezpečnosť bez spravodlivosti pre Palestínčanov,” povedal francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius pre rozhlasovú stanicu France Inter. Francúzsko nedávno odovzdalo písomný dokument krajinám Arabskej ligy ako podklad pre rezolúciu BR OSN, ktorá by určila časový rámec a charakter nových mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

“Pôjdem do Egypta, Izraela a na Palestínske územia na rokovania s ich lídrami,” povedal Fabius. “Želáme si obnovenie rokovaní medzi oboma stranami v medzinárodnom rámci,” dodal. Rokovania by sa mali uskutočniť pred konečným kolom rokovaní hlavných svetových mocností s Iránom o jeho jadrovom programe.

Ficove obvinenia týkajúce sa elektrární sú podľa Dzurindu špinavosti

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.

“Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.

Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. “Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. “Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. “Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Opozícia sa v kauze Lemikon nevzdáva, chce o nej hovoriť

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Opoziční poslanci chcú využiť všetky dostupné cesty na to, aby sa dozvedeli, ako chce vláda získať späť na Slovensko vyše 13 mil. eur, ktoré národná lotériová spoločnosť Tipos poslala cyperskej spoločnosti Lemikon. Ako na štvrtkovom brífingu povedal poslanec NR SR Pavol Zajac (KDH), poslanci Smeru-SD odmietli tak mimoriadny finančný výbor s touto témou, ako aj zaradenie tohto bodu do programu parlamentnej schôdze. Ako doplnil, pokúsi sa ešte raz navrhnúť tento bod a keď ho znovu odmietnu, tak ďalšou možnosťou môže byť mimoriadna schôdza. Krajnou možnosťou by bol návrh na odvolanie ministra financií. “Nešlo by nám ani tak o samotné odvolávanie, ale o tú správu, ako sa 13 mil. eur vráti na Slovensko,” povedal Zajac.

Vládni poslanci v stredu 13. mája neschválili program zasadnutia výboru pre financie, ktorý sa mal zaoberať kauzou Lemikon. Opoziční poslanci chceli, aby minister financií Peter Kažimír a predseda predstavenstva Tiposu Ján Barczi povedali, akým spôsobom budú vymáhať vyše 13 mil. eur, ktoré Lemikon zinkasoval na základe mimosúdnej dohody z roku 2008. Na výbor sa dostavil štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc, ktorý podľa Zajaca mal so sebou aj predmetnú správu, ale vládni poslanci odmietli tento bod programu. Avizované prerokovanie v pléne tiež neprešlo.

Poslanec Mostu-Híd Ivan Švejna je z prístupu vládnych poslancov sklamaný. Vyvoláva to podľa neho podozrenie, že Smer-SD má čo skrývať. “Schránkové firmy sú pliagou tejto spoločnosti. Zase jedna megakauza, kedy schránková firma zarobila veľké peniaze a daňoví poplatníci prerobili,” skonštatoval na brífingu Švejna. Povinnosťou podľa neho je informovať, ako táto kauza pokračuje. “Nikto nehovorí, že musí byť okamžite vyriešená, ale sú potrebné informácie,” uviedol Švejna. “Dopredu hovoríme, že využijeme všetky možné politické dostupné prostriedky, aby sme nenechali túto kauzu ´vyhniť´,” dodal Švejna.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR nemusí Slovensko platiť cyperskej spoločnosti Lemikon. Najvyšší súd zrušil rozsudok, podľa ktorého mala národná lotériová spoločnosť Tipos poslať na Cyprus 14,1 milióna eur. Peniaze mal Tipos zaplatiť za to, že v rokoch 1996 až 2002 podľa bratislavského krajského súdu neoprávnene pomenoval svoje lotérie menami Športka, Šanca a Mates. Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil. Slovensko v roku 2008 poslalo na účet cyperskej spoločnosti Lemikon 13,3 milióna eur. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR môže tieto peniaze vymáhať späť.

Bratislavskí primátor a starostovia spustili petíciu proti hazardu

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Hlavné mesto spolu s bratislavskými mestskými časťami oddnes spúšťa petíciu za zákaz hazardu na celom území Bratislavy. Docieliť ňou chcú aj to, aby si obec sama mohla obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi na svojom území. Na to, aby bola petícia úspešná, potrebujú jej iniciátori vyzbierať minimálne 120-tisíc podpisov od obyvateľov hlavného mesta. Petícia bude dostupná napríklad na podujatiach, ktoré organizujú bratislavské mestské časti. O spustení petície dnes informoval bratislavský primátor Ivo Nesrovnal spolu so starostami mestských častí.

Podstatou spisovanej petície je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Smeruje tiež k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene zákona tak, aby obec sama mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi. V súčasnosti je to totiž tak, že hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť o jej udelenie a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal dnes pripomenul, že chce pripraviť podmienky, za ktorých bude možné udeliť licenciu. Herne by tak nemohli vznikať napríklad v blízkosti škôl či iných podobných zariadení. Kým sa podarí vyzbierať dostatočný počet podpisov pod petíciu, plánuje mesto a mestské časti aspoň dočasne regulovať herne obmedzením ich otváracích hodín. Tie by napríklad mohli mestské časti vo svojich nariadeniach povoliť len počas denných hodín, tak ako to nedávno spravili v bratislavskej Dúbravke.

Iniciatíva smerujúca k zákazu hazardných hier v Bratislave sa však nepozdáva prevádzkovateľom herní. „Aktivita v Bratislave je jednoznačne namierená proti nášmu legitímnemu odvetviu, ktoré na slovenskom trhu pôsobí viac ako 20 rokov. Nikto pritom nedokáže preukázať, že by naše podnikanie prinášalo väčšie problémy, ako mnohé iné odvetvia,“ hovorí za Asociáciu hier a zábavy a Asociáciu prevádzkovateľov videohier ich hovorca Juraj Danielis. Prevádzkovatelia herní hovoria, že si uvedomujú, že ich typ podnikania prináša aj neduhy v podobe patologického hráčstva, no prízvukujú, že spolupracujú s odborníkmi pri riešení tejto problematiky. Podľa Danielisa už dávno pred vznikom petície pripravili herne Memorandum o porozumení, v ktorom za zaviazali, že ďalšie prevádzky sa už otvárať nebudú. “Len v tomto roku prešli herne množstvom úprav vzhľadu, dohodli sa na stiahnutí reklám a nezvyšovaní počtu prevádzok,” tvrdí za prevádzkovateľov herní Danielis.

Prevádzkovatelia herní zároveň upozorňujú, že plošným zákazom herného priemyslu by Bratislava mohla prísť o vyše 4,5 milióna eur, ktoré získava ročne na odvodoch a správnych poplatkoch z hracích automatov a herní. “Je to suma, ktorá zhruba zodpovedá ročným nákladom mesta na kultúru a výrazne prevyšuje napríklad rozpočet na šport,” pripomína za prevádzkovateľov herní Danielis s tým, že strata by sa pri takomto zákaze zvýšila ešte o ďalšie milióny eur výpadkom príjmov z kasín, ktorých by sa prípadné nariadenie tiež dotklo. No bratislavská radnica tvrdí, že nie na všetko sa dá pozerať len cez optiku peňazí. “Závislosť na hazardných hrách je podľa primátora vážny sociálny problém, ktorý spôsobuje rozvrat rodín, psychické problémy ľudí, čo môže prerásť do zložitej sociálnej situácie, ktorú musí následne riešiť mesto alebo samotný štát. Navyše, prevádzky sú častokrát umiestňované v lokalitách, kde naozaj nepatria – pri školách, nemocniciach, liečebniach a pod.,” reagovala nedávno hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.

Dánska premiérka oznámila dátum parlamentných volieb

KODAŇ 27. mája (SITA/Reuters/AP) – Dánska premiéra Helle Thorningová-Schmidtová oznámila, že parlamentné voľby sa budú konať 18. júna. Povedala tiež, že je menšinová vláda, ktorej funkčné obdobie vyprší v septembri, sa do volieb nevzdá mandátu. “Nastal čas opýtať sa Dánov, či zachováme súčasný smer alebo či chceme experimentovanie opozície,” vyhlásila prvá premiérka tejto škandinávskej krajiny.

Thorningová-Schmidtová stojí na čele vlády sociálnych demokratov podporovaných Sociálno-ľudovou stranou a menšou ľavicovou skupinou. Najväčším súperom Sociálnodemokratickej strany je stredopravý blok na čele s liberálmi, ktorých vedie expremiér Lars Loekke Rasmussen. Tento blok podľa prieskumov vedie o štyri až sedem percent. Súčasťou pravicového bloku je aj euroskeptická a protimigračná Ľudová strana, ktorá by sa tak mohla prvýkrát v histórii stať súčasťou vládnej koalície. Najväčšími rozdielmi medzi oboma blokmi sú verejné výdavky, ktoré pravičiari nechcú zvyšovať. Thorningová-Schmidtová, naopak, sľubuje Dánom zvyšovanie výdavkov na sociálne benefity.

Fico varuje pred utečencami: Môže s nimi prísť aj vlna terorizmu

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – S utečencami, ktorí prichádzajú do Európy za prácou alebo lepším životom, môže prísť aj vlna terorizmu. Uviedol to predseda vlády Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. Podľa premiéra existuje stále veľa nejasností v návrhu Európskej komisie o prijatí utečencov.

“Uvedomme si, že Líbya je v absolútnom rozpade, neexistuje ako štát. Je tam niekoľko vlád, sú tam vojny, vraždia tam ľudí,” uviedol Fico. Preto podľa neho hrozí, že medzi utečencami príde do Európy vlna ľudí, ktorí “neprichádzajú za prácou alebo lepším životom, ale preto, lebo budú šíriť terorizmus”. Dodal, že Líbya je dnes základňou rôznych teroristických skupín.

Fico zároveň kritizoval krajiny, ktoré podľa neho za súčasný stav v Líbyi zodpovedajú. “Niekto zodpovedá za likvidáciu režimu, ktorý nebol demokratický, ale Líbya bola partnerom, chodili tam štátnici z celého sveta,” vyhlásil. “Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala,” uviedol premiér. Ako dodal, hovorí o krajinách Európskej únie, ktoré sa zúčastnili na bombardovaní a “potom kričia, že celá Európa sa musí poskladať a musíme prijímať utečencov”.

Premiér tiež pripomenul, že utečenci majú iné kultúrne návyky a iné náboženstvo. “Je tu veľmi veľké bezpečnostné riziko, o ktorom musíme hovoriť,” povedal Fico. Ako dodal, o riziku terorizmu bude hovoriť na Rade Európy, kde chce veci priamo pomenovať a oponovať.

Európska komisia dnes zverejnila návrh na relokáciu utečencov. Ako sa uvádza na stránke Európskej komisie, Slovensko by malo prijať 471 utečencov z Talianska a 314 z Grécka. Celkovo chcú relokovať 40 000 utečencov. Členské štáty by zároveň mali za každého utečenca dostať 6 000 eur, čo predstavuje takmer päť miliónov eur. Fico uviedol, že návrh Komisie si najprv preštuduje, potom k nemu zaujme stanovisko.

Podľa SDKÚ krajiny EÚ nemusia prijímať radikálnych islamistov

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Túžba žiť v slobode je podľa SDKÚ-DS prirodzené pre každého človeka. To je jeden z dôvodov, pre ktorý sa desaťtisíce utečencov snažia každý mesiac dostať do Európy. Práve dnes má o riešení utečeneckej problematiky rokovať Európska komisia. Už dnes je však podľa SDKÚ-DS jasné, že určovanie kvót nie je riešením a dokonca ide proti samotným princípom Európskej únie.

„Veľmi dobre rozumieme ľuďom, ktorí utekajú do Európy za slobodou. Za 40 rokov komunistického režimu utiekli z Československa desaťtisíce ľudí na západ. No rovnako ako naši emigranti bezvýhradne rešpektovali kultúrne prostredie a dodržiavali zákony krajín, v ktorých dostali azyl a občianstvo, rovnako musia pravidlá dodržiavať aj dnešní utečenci prichádzajúci do Európy,“ uviedol predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Sloboda so sebou prináša aj zodpovednosť. Sloboda každého jednotlivca navyše nie je bezbrehá a končí sa tam, kde sa začína sloboda toho druhého. V opačnom prípade je to anarchia, upozorňuje Frešo. Aby sa tomu predišlo, národy prijímajú zákony, ktoré platia pre všetkých bez výnimky. Návrh Bruselu, podľa ktorého sa majú utečenci rozdeliť medzi členské krajiny podľa akýchsi kvót, však ide podľa Freša proti princípom, na ktorých stojí Európska únia. Aj Slovensko má v tomto smere podlžnosti a malo by prijímať utečencov, ktorí hľadajú miesto pre svoj lepší a slobodnejší život. No bruselské kvóty, ktoré sa už „osvedčili“ napríklad v poľnohospodárstve alebo potravinárstve, sú zlým krokom a idú proti princípom slobody a zaváňajú sociálnym inžinierstvom. Podľa Freša navyše vôbec neberú do úvahy možnosti a potreby jednotlivých krajín. Medzi utečencami sú často kvalifikovaní odborníci, ktorí by sa dokázali uplatniť vo svojej novej vlasti. Kvóty však ich zručnosti úplne ignorujú a ich odbornosť potláčajú.

„Európske krajiny patria medzi najvyspelejšie štáty sveta a preto je prirodzené, že ľudia zo zaostalých a neslobodných regiónov sa snažia dostať na ich územie. Ak sa krajina rozhodne prijať utečenca, musí to byť na základe jej slobodného rozhodnutia a má od neho právo žiadať, aby rešpektoval kultúrne zvyklosti a dodržiaval zákon. V opačnom prípade nejde o uplatnenie si slobody a zodpovednosti, ale o diktát zo strany Bruselu voči členskej krajine a samotnému utečencovi,“ povedal Frešo.

Podľa SDKÚ-DS je úlohou národných vlád vytvoriť priestor, aby emigranti mali možnosť, ak sa tak rozhodnú, žiť v krajine, v ktorej budú pracovať a dodržiavať zákony. Tie musia platiť pre všetkých a bez výnimky. „Krajiny Európskej únie jednoducho nemajú žiadnu povinnosť prijímať radikálnych islamistov s ich rodinami, s ich pohľadom na spôsob uplatňovania spravodlivosti a zločinnou ideológiou,“ uzavrel predseda SDKÚ-DS.

Štát prišiel pri privatizácii elektrární o stovky miliónov eur, tvrdí Fico

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Pri privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo okolo 24 miliárd slovenských korún. Počas parlamentného rokovania o správe o privatizácii Slovenských elektrární (SE) v Národnej rade SR, ktorú si od vlády vyžiadali poslanci, to vo svojom vystúpení uviedol predseda vlády Robert Fico. Podľa premiéra už v júli minulého roku bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

„Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. „Mesiac po privatizácii došlo k navýšeniu hodnoty Slovenských elektrární, a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navýšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico, pričom počas svojho vystúpenia v Národnej rade SR vymenoval viacerých súčasných opozičných politikov, ktorí boli pri privatizácii Slovenských elektrární vo vysokých vládnych či parlamentných funkciách.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu mala byť v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu vládnemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel navýšený na 66 %.

Zvýšenie privatizačného podielu na 66 % vláda odôvodňovala schválením zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorým mala vláda získať potrebnú legislatívnu právomoc zvýšiť podiel základného imania v bývalých monopoloch ponúknutých na privatizáciu. “Čo opätovne potvrdzuje prístup k privatizácii strategických podnikov zo strany vlád pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorý je v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR,“ uvádza sa v predloženej správe. Ústavný súd podľa správy konštatoval, že v procese privatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia štátneho hospodárstva sa budú privatizovať a v akom rozsahu. Podľa ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe.

Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba. “Majetok tvoriaci Vodnú elektráreň Gabčíkovo vždy bol a ostane vo vlastníctve štátu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne dokazuje vážne pochybenia pri disponovaní s majetkom štátu. Rovnako bolo opodstatnené rozhodnutie vlády ukončiť spomínanú zmluvu, na základe ktorého štát prevzal kontrolu nad prevádzkou vodnej elektrárne,” konštatuje sa v správe. Odstúpenie od zmluvy bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou súdnu dohru. Slovenské elektrárne totiž žiadajú od štátu odškodné necelých 600 miliónov eur. Naopak štát žiada od slovenského dominantného výrobcu elektriny takmer 500 miliónov eur za neoprávnené užívanie gabčíkovskej elektrárne počas zhruba deviatich rokov.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Najmocnejšou ženou sveta je podľa Forbesu opäť Merkelová

WASHINGTON 27. mája (SITA) – Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú vyhlásil americký časopis Forbes piaty raz po sebe za najmocnejšiu ženu sveta. Forbes v stredu zverejnil každoročný rebríček sto najvplyvnejších žien sveta, v ktorom nechýbajú političky, obchodníčky či ľudia z oblasti médií a módy. Všetkých opätovne prevýšila nemecká líderka, ktorá dominuje rebríčku zostaveného na základe reálneho vplyvu na okolie či bohatstva. Na druhom mieste skončila americká exministerka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová. Čerstvá kandidátka na post prezidenta USA sa naň vyšvihla z minuloročného šiesteho miesta.

Svoje tretie miesto z minulého roka obhájila Melinda Gatesová, manželka zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, po nej nasleduje šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. Francúzska šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová je podľa Forbesu šiestou najmocnejšou ženou sveta a ako iba druhá Európanka je v prvej desiatke. V nej je aj prezidentka Brazílie Dilma Rousseffová. Takzvanú Top Ten uzatvára manželka amerického prezidenta Baracka Obamu Michelle.

Spomedzi osobností mimo USA sa v najlepšej dvadsiatke na 11. mieste objavila juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje či argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová (16.). Ako jedna z minima zástupkýň starého kontinentu je v prvej stovke amerického periodika aj talianska šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová na 36. mieste. Poľská premiérka Ewa Kopaczová je 40., kým britská kráľovná Alžbeta II. oproti minulému roku klesla na 41. miesto.

V zozname je aj šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorej patrí 71. miesto. Jej indická kolegyňa Arundhati Bhattačarjaová sa však umiestnila o 40 miest lepšie. Americkí zostavovatelia zoznamu našli miesto v rebríčku aj novej šéfke nórskeho Nobelovho výboru Karin Kullmannovej-Fiveovej a to konkrétne 86.

Putin nebude nadšený: Slovensko žiada od Ruska peniaze

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Ruská federácia by mala na Cyklotrónové centrum SR poskytnúť namiesto tovarov financie, a to v rámci vysporiadania záväzkov z deblokácie ruského dlhu. Takýto postup schválila vláda na svojom stredajšom zasadaní. SR v súčasnosti už nemôže vynakladať ďalšie peniaze na odďaľovanie konečného riešenia projektu cyklotrónového centra. Výsledkom by totiž bolo znehodnocovanie technologických zariadení centra, ako aj rozostavanej budovy pavilónu J v areáli metrologického ústavu v Bratislave.

Do konca júna tak budú pokračovať rokovania s ruskou stranou o možnosti ponechať všetky doposiaľ skonštruované technologické súčasti centra i s príslušenstvom na pôde ruského Spojeného ústavu jadrových výskumov (SÚJV) Dubna pre ich ďalšie využitie v podmienkach SÚJV Dubna. Projekt by mali tak zavŕšiť do konca tohto roku.

Projekt cyklotrónového centra sa začal v roku 1996, kedy patril medzi východiská, ako deblokovať staré ruské dlhy. Cez tento kanál sa na projekt vynaložilo 122,5 milióna amerických dolárov. Potom prišiel aj príspevok Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v sume 2,5 milióna eur a napokon zo štátneho rozpočtu išlo 29 miliónov eur. Výsledkom je napoly rozostavaná budova centra v Karlovej Vsi v Bratislave a technológia zložená v Rusku.

(1 EUR = 1,0926 USD)

Vláda zmenila zákon: Rádia budú musieť hrať viac slovenskej hudby

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Zmenou zákona o vysielaní a retransmisii chce Ministerstvo kultúry (MK) SR docieliť viac slovenskej hudby v slovenských rádiách. Návrh novely zákona schválila na dnešnom rokovaní vláda. Popri kvóte pre vysielanie slovenskej hudby v rádiách materiál obsahuje i ďalšie zmeny. Ich cieľom je i ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k televíznemu vysielaniu a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave. Zároveň chce predkladateľ novelou rozšíriť obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a ich náplne, vyplýva to z predkladacej správy k návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii.

MK SR chce, aby rozhlasoví vysielatelia s licenciou, teda súkromné rádiá, povinne vyhradili slovenskej hudbe v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času z vysielania hudby. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má v roku 2016 hrať najmenej 30 % a od roku 2017 35 % slovenskej hudby. Ide o podiely za každý mesiac a SRo ich “bude musieť dosiahnuť v každej rozhlasovej programovej službe osobitne”. Ako ďalej píše MK SR, z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel má byť najmenej jedna pätina nových. Počítať sa budú iba tie slovenské piesne, ktoré zaznejú od 6:00 do 24:00. Za slovenské hudobné dielo MK SR považuje v návrhu textu novely zákona “hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu je, alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt; hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý je alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku”.

Návrh v záujme uľahčenia prístupu sluchovo postihnutých k televíznej programovej službe a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem “titulky pre osoby so sluchovým postihnutím”. K technickým a ďalším špecifikám predloží MK SR návrh vyhlášky. Ďalej sa navrhuje povinnosť pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať aj multimodálny prístup. V súčasnosti totiž podľa MK SR “vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľom retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania”. Vzťahovať sa to má na všetkých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu v SR, aj ak majú sídlo mimo SR. “Úpravou sa tak sleduje ochrana koncového užívateľa služby retransmisie, bez ohľadu na to, z akého zdroja a od akého subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.” Ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave má zabezpečiť povinná úprava týchto diel titulkami pre sluchovo postihnutých a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Zabezpečiť to má distributér.

Návrhom sa do nášho právneho poriadku prenášajú i pravidlá smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o výrobe, prezentácii a predaji tabakových a súvisiacich výrobkov. Obmedzenia, ktoré platia pre reklamu cigariet a tabakových výrobkov, sa tak rozšíria na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. Dotkne sa to i sponzorovania programov a umiestňovania produktov v programoch.

Penzisti sa môžu tešiť na vyšší vianočný príspevok aj tento rok

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Dôchodcovia s dôchodkom do 396,18 eura dostanú posledný mesiac tohto roka rovnako ako vlani aj príplatok k vianočnému príspevku v sume 12,74 eura. Najvyššia suma vianočného príspevku spolu s príplatkom tak opäť dosiahne 100 eur a budú mať na ňu nárok penzisti, ktorých dôchodok je do 198,09 eura. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, ktorý v stredu schválila vláda. Príplatok k vianočnému príspevku by podľa odhadu rezortu práce a sociálnych vecí malo v tomto roku dostať takmer 761,6 tisíc penzistov.

Maximálna suma vianočného príspevku bez zohľadnenia 12,74-eurového príplatku dosahuje 87,26 eura. Od najvyššej možnej sumy vianočného príspevku sa odpočítava 18 % rozdielu medzi výškou dôchodku a životným minimom. Na vianočný príspevok pritom bude mať v tomto roku nárok viac penzistov ako vlani. Môže za to rast priemernej mzdy na Slovensku. Výška dôchodku totiž nesmie presiahnuť 60 % vlaňajšej priemernej mzdy na Slovensku. Kým v minulom roku táto hranica bola na úrovni 494,4 eura, v tomto roku vďaka rastu priemernej mzdy stúpa na 514,8 eura.

Vianočnú štátnu dávku vypláca Sociálna poisťovňa časti poberateľov predčasných starobných, starobných, invalidných, pozostalostných a sociálnych dôchodkov. Vianočné príspevky pre penzistov zaviedla prvá vláda Roberta Fica. Prvýkrát ich dôchodcovia s nízkou penziou dostali v decembri 2006.

Vyvlastnenie bude možné pri súčasnom splnení týchto podmienok

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Vyvlastnenie pozemku alebo stavby bude možné len pri súčasnom splnení štyroch podmienok. Musí to byť v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Počíta s tým návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním, ktorý v stredu schválila s pripomienkami vláda. “Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Tie sa preukazujú územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní,” vyplýva z navrhovaného zákona. Ten na rokovanie vlády predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, vyvlastňovací zákon by po schválení v parlamente mal byť účinný od 1. júla 2016.

Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu a nebude možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, keď postačí jeho obmedzenie. Za vyvlastnenie sa bude poskytovať primeraná náhrada v peniazoch. “Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch,” uvádza sa v návrhu vyvlastňovacieho zákona. Tento spôsob vyrovnania sa však nebude vzťahovať na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.

Pri vyvlastnení pozemku alebo stavby bude možná náhrada nákladov, napríklad na presťahovanie hnuteľného majetku či poľnohospodárskych kultúr, pri zmene trvalého bydliska, sídla alebo miesta podnikania. Náhrada bude vyplatená jednorazovo do tridsať dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Náhradu za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou poskytne vyvlastniteľ do dvoch rokov. Nadobúdateľ vykúpenej nehnuteľnosti uhradí osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo rodinného domu, najviac počas dvoch rokov. Konanie o vyvlastňovaní bude viesť príslušný okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo dopravy bude odvolacím orgánom.

Ministerstvo dostalo k návrhu vyvlastňovacieho zákona 368 pripomienok, z toho 78 zásadných. Akceptovalo z nich 224, vrátane 33 zásadných. Návrh zákona predložilo s rozpormi, ktoré sa neodstránili v rozporovom konaní so zástupcami iniciátorov hromadnej pripomienky. Tí napríklad žiadali vypustiť spomedzi účelov vyvlastnenia uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Navrhovali tiež vypustiť spomedzi osobitných zákonov, na ktoré bude zákon o vyvlastňovaní odkazovať, zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Trvali aj na zachovaní príslušnosti stavebných úradov ako vyvlastňovacích úradov.

Hlina nepresadil, aby za nezaplatené pokuty brali veci

BRATISLAVA 27. mája (SITA) – Parlament dnes zamietol novelu zákona o priestupkoch, ktorou chcel člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina zlepšiť vymáhanie pokút udelených páchateľom priestupkov. Opozičný poslanec neúspešne presadzoval, aby páchateľom, ktorí pokutu za priestupok nezaplatia na mieste, mohol konajúci orgán odobrať akúkoľvek hnuteľnú vec podľa vlastnej úvahy, a to až do okamihu zaplatenia pokuty, po ktorom by túto vec bezodkladne vrátil. „Odobratie veci by nebolo možné vykonať, ak vec slúži alebo má slúžiť na zabezpečenie základných životných potrieb, alebo ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku,“ uvádzal Hlina. Opozičný poslanec si od novely sľuboval predovšetkým lepšiu vymáhateľnosť verejného poriadku v centrách slovenských miest. “Je fľaša vína základnou životnou potrebou? Nie je. Cigarety? Nie. Tak ich môžete zobrať skupinke, ktorá v centre mesta neporiadkom terorizuje ostatných,” vysvetlil Hlina.

Aktuálne platný zákon podľa jeho slov vytvoril kategóriu ľudí, ktorí sú nepostihnuteľní pre svoj sociálny status, títo ľudia to vedia a zneužívajú. Novela má podľa neho riešiť neprispôsobivých, ktorí zneužívajú priestupkový zákon. Ide mu predovšetkým o to, aby námestia a parky slovenských miest neokupovali partie pijanov.

Poslanec za Smer-SD Anton Martvoň upozorňoval, že Hlinov návrh sa nestane bičom na bezdomovcov a pijanov, ale na väčšinu obyvateľov Slovenska. Štátni alebo mestskí policajti by mohli za spáchanie priestupku, napríklad prekročenie rýchlosti, chodenie po tráve v parku, zlé parkovanie či fajčenie mimo určených priestorov podľa ich úvahy odobrať vinníkom akúkoľvek hnuteľnú vec, dokonca aj viac vecí až do okamihu zaplatenia pokuty, vysvetlil. Ľudia, ktorí nebudú mať peniaze na priestupky pri sebe, tak podľa poslanca za Smer-SD môžu prísť napríklad o mobilné telefóny, notebooky, bicykle či kľúče od auta, ktoré sú samostatnou vecou. Pre konajúce orgány podľa neho bude v praxi pohodlnejšie odobrať nejakú hnuteľnú vec a nebudú musieť vypisovať bloky na pokutu nezaplatenú na mieste.

„Podľa môjho názoru ide o protiústavný návrh zákona, ktorý dokonca dáva policajtom a kontrolórom do rúk bič na milióny obyvateľov Slovenska a tým priestor na buzeráciu obyvateľstva. Pán Hlina by si podľa môjho názoru zaslúžil tzv. poslaneckú malinu za najproblémovejší poslanecký návrh roka, keby sa udeľovala táto cena,“ povedal Martvoň.