BRATISLAVA – Aktivisti z Greenpeace sú stále za mrežami. Dôvodom je ich protest z minulej stredy, kedy 12 ľudí vyliezlo na vežu v Hornonitrianskych baniach. Protestovali proti ťažbe uhlia, ktorá dlhodobo ohrozuje životné prostredie. Nič však nie je čiernobiele. Bane sú v regióne stále väčšinovým zamestnávateľom a dlhodobo štedro dotované zo strany štátu. Aktuálne prebieha diskusia o ich zatvorení. Štát však musí vedieť baníkov zamestnať.
Podľa materiálu, ktorý schválila vláda, sa dá predpokladať, ako bude horná Nitra o pár rokov vyzerať. Bane by mali byť definitívne zatvorené v roku 2027. Baníci by sa mali venovať chovu sumčeka afrického, pestovaniu paradajok, oprave železničných vozňov či výrobe rybích nátierok.
Pôvodne sa mali bane zatvoriť až v roku 2030. Po tlaku z Európskej únie Slovensko ustúpilo.
Ešte v máji tohto roka Hornonitrianske bane zbierali podpisy za záchranu banských pracovných miest, pretože poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja im neumožnili otvoriť ďalšie ťažobné pole. V médiách sa vtedy hovorilo aj o tom, že niektoré podpisy boli vynútené. Zamestnanci baní mali petíciu podpisovať pod výhražkou vyhadzova. Hornonitrianske bane túto informáciu odmietali.
„Skončiť dobu uhoľnú znamená nechať uhlie v zemi a prestať ho spaľovať. Nastal čas, aby vláda prestala riešiť rozpočet jednej firmy a miesto toho sa zamerala na skutočný koniec uhlia. Taký, čo šetrí zdravie ľudí aj životné prostredie. Slovensko má na viac,“ povedala minulý týždeň Júlia Sokolovičová, expertka na energetiku z Greenpeace CEE.
Hornonitrianske bane sú súkromnou firmou. Štát ich však výrazne podporuje a podnik tak dlhodobo funguje “umelo.” Na fungovanie baní sa skladáme prakticky všetci formou platieb za elektrinu. „Slovenská domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3 000 kWh odvedie každý rok počas platnosti VHZ prostredníctvom TPS približne 15,30 eur. Očakávaná výška TPS vo vzťahu k výrobe elektriny vo VHZ bude teda predstavovať približne iba 3 – 4 percentá koncovej ceny elektriny pre domácnosti,“ uvádza materiál, , ktorý predložil 23. novembra na vládu podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Podľa prepočtov putuje do baní až 100-miliónov eur ročne.
„Skupina HBz, a. s. by mala v priebehu rokov 2020 – 2025 vytvoriť cca 1 255 nových pracovných miest. Spoločnosť predpokladá použiť v rámci svojich možností vlastné zdroje, úvery, ďalej prostriedky z fondov Európskej únie a možné investičné stimuly a podpory,“ píše sa v materiáli. Ten je možné pripomienkovať do 6. decembra. Podľa materiálu by sa mali bane postupne “transformovať.” Namiesto nich by mali byť zamestnancom do ukončenia ich činnosti ponúknuté adekvátne náhradné pracovné miesta. Podľa dostupných informácií je na ťažbu priamo naviazaných viac ako 4 000 pracovných miest.
Na bane je však naviazaná aj tepelná elektráreň v Novákoch. Uhlie poberajú najmä z baní v Handlovej a v Novákoch. Uhlie sa tiež predáva do teplárni. Do domácností však neputuje takmer vôbec, nie je totiž dostatočnej kvality.
Bankovky v alobale
V súvislosti s týmito baňami je známa tiež kauza z roku 2015. V novembri bolo zverejnené video, v ktorom bývalá manželka exposlanca Vladimíra Jánoša za stranu Smer hovorí o biznise medzi jej exmanželom a vedením Hornonitrianskych baní. Peniaze z baní mali putovať do rúk poslancov za Smer. “Vysypal sáčik a bolo tam asi 100 kusov zviazaných balíčkov peňazí. Povedal mi, aby som doniesla alobal a peniaze sme balili do alobalu. Aby v prípade požiaru nezhoreli,” povedala okrem iného na videu.
Kúpele versus bane
Proti rozširovaniu baní v roku 2017 protestovali aj kúpele v Bojniciach. „Poviem to jednoducho. Ak bane rozšíria svoju ťažbu, skončili sme. Do šácht, ktoré sa nanovo vyrúbu, sa prepadnú naše horúce žriedla a my prídeme o vodu, ako sa to stalo kúpeľom v Poľsku. Dopady na životné prostredie môžu byť devastačné,” tvrdil vtedy predseda predstavenstva a generálny riaditeľ bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš.
Vo svojom podnete vtedy neupozornil len na ohrozenie kúpeľov, ale aj na hospodárenie baní. „V porovnaní s ôsmimi európskymi krajinami cena predávaného uhlia Hornonitrianskych baní Prievidza výrazne prevyšuje priemery v okolitých krajinách,“ tvrdil Eliaš. Málo výhrevné uhlie majú bane predávať za poriadne premrštené ceny.
Región má dlhoročnú banícku tradíciu. “Hornonitrianska hnedouhoľná panva je najbohatšou a najrozsiahlejšou v Slovenskej republike. Prvé pokusy s dobývaním uhlia siahajú do 18. storočia. Cieľavedomá priemyselná ťažba sa datuje od obdobia, keď sa Západouhorská kamenouhoľná spoločnosť zapísala do podnikového registra a 1. júla 1909 začala s výstavbou Bane Handlová,” píše sa na oficiálnej stránke baní.
Nezvyčajný postup súdu
Po stredajšej akcií aktivistov sa sudca Okresného súdu v prievidzi rozhodol ponechať 12 aktvistov vo väzbe. Podľa politikov i širokej verejnosti je tento postup nezvyčajný. Sudca má podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála množstvo iných prostriedkov, ktoré mohol využiť. Kauza Greenpeace ho tiež inšpirovala k stretnutiu s premiérom Petrom Pellegrinim. “Dnes som sa stretol s predsedom vlády Petrom Pellegrinim. Na osobnom stretnutí som ho informoval o situácii v rámci rezortu spravodlivosti pri ukladaní trestov. Zhodli sme sa na tom, že je žiaduce, aby sa alternatívne tresty aj tresty iné ako väzobné stíhania už konečne v našej spoločnosti v 21. storočí ujali. Môj rezort dokončí zákonnú zmenu v tejto súvislosti, rovnako budeme spolupracovať so všetkými zainteresovanými štátnymi orgánmi (napr. prokuratúra, polícia, súdy…) a budeme kompetentné osoby zároveň aj školiť,” informoval včera večer Gábor Gál.
Zelený mier
Doslovným prekladom “greenpeace” je zelený mier. Už z názvu vyplýva, že ide o organizáciu, ktorá sa venuje ochrane životného prostredia. Pôsobia vo viac ako 40 krajinách sveta. Na svete sa k nim hlásia milióny aktivistov, ktorí sa snažia nenásilnými spôsobmi upozorňovať na poškodzovanie životného prostredia.
“Greenpeace bojuje proti ničeniu životného prostredia od roku 1971, kedy malá loď na palube s dobrovoľníkmi a novinármi vplávala na Amčitku v Aljaške – miesta, kde vykonávali USA testy jadrových zbraní. Tradícia založená na prinášaní svedectva z miest, kde sa páchajú krivdy na životnom prostredí a na priamych nenásilných akciách brániacich prírodu sprevádza organizáciu dodnes,” píše sa na oficiálnej stránke Greenpeace Slovensko.
Práve umelé udržiavanie Hornonitrianskych baní vyburcovalo aktivistov k činu.
