Politika Domáce Prezidentské voľby Top

Bojoval proti komunizmu aj Mečiarovi. František Mikloško sa chce z dôchodku vrátiť do politiky vo veľkom štýle

Zdroj: TASR / Dano Veselský

BRATISLAVA – Do prezidentského paláca sa už po tretíkrát pokúsi dostať dlhoročný poslanec, prvý predseda parlamentu po novembri 1989 bývalý disident a momentálne dôchodca František Mikloško (71). Svoj zámer uchádzať sa o prezidentské kreslo prezradil už v polovici uplynulého roka. Predstavujeme vám ďalšieho kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

 

Prezident rozumu, citu a spájania ľudí. Takto sa prezentuje nezávislý prezidentský kandidát František Mikloško, ktorý 16. marca zabojuje o dôveru občanov. Plánuje pokračovať vo svojom boji proti mečiarizmu, zápasiť so stranou Smer-SD či naďalej šíriť kresťanské myšlienky.

Pred rokom 1989 pôsobil Mikloško ako aktivista a disident v takzvanej Tajnej cirkvi. Patril tiež k organizátorom Bratislavského veľkého piatku (Sviečkovej manifestácie). 25. marca 1988 vyšiel spolu s ďalšími na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave, kde demonštrovali za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku. Tento deň bol predzvesťou nežnej revolúcie.

František Mikloško patrí na našej politickej scéne k známym tváram. Do politiky sa dostal po novembri 1989. Bol členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a  od roku 1990 poslancom parlamentu. V rokoch 1990-92 bol tiež predsedom SNR. V roku 1992 sa stal členom KDH. 

Počas celého života ho sprevádzala viera a kresťanský duch. Dlhé roky pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH). V roku 2008 však ohlásil svoj odchod a stal sa spoluzakladateľom strany Konzervatívni demokrati Slovenska. Skúšal to tiež v eurovoľbách, jeho kandidatúra v roku 2014 však skončila neúspešne. 

Do tretice všetko dobré

Mikloško o prezidentské kreslo nebojuje prvýkrát. Už v roku 2004 si zobral do hľadáčika funkciu hlavy štátu. Jeho snaha bola zmarená pred pätnástimi rokmi už v prvom kole, kedy skončil na piatom mieste so ziskom 6,5 percenta hlasov. O päť rokov neskôr zabojoval o prezidentský palác znova. Avšak neprial mu ani rok 2009. Opäť skončil v prvom kole a s podporou 5,4 percenta obsadil tretie miesto.

Dnes sa vo veku 71 rokov opäť pokúša získať pozíciu hlavy štátu. Tento rok nenechal nič na náhodu a s predstihom (25. januára) odovzdal petičné hárky s 19 104 podpismi. Podporu mu vyslovili nielen občania, ale aj herci, novinári, publicisti, filozofovia, sociológovia, vedci, umelci či aktivisti. Prečo boj o Prezidentský palác ešte stále nevzdal, vysvetľuje František Milkoško jednoducho: ,,V politike chýba slušnosť, rozum a srdce. Môj celoživotný príbeh je charakteristický spájaním rôznych spektier našej spoločnosti. Úspech všetkých slušných ľudí v zápase o potvrdenie ukotvenia Slovenska na Západe je dôvodom, prečo kandidujem na post prezidenta Slovenskej republiky.”

Billboard prezidentského kandidáta Františka Mikloška z roku 2009. Zdroj: TASR / TomᚠHalász

Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov dobiť prezidentský palác sa Mikloško teraz v kampani spolieha na svojich priateľov, televízne či rozhlasové diskusie. Ako sám tvrdí, radšej sa bude stretávať s ľuďmi ako investovať do billboardov.

Mikloškovo desatoro

Prezidentský kandidát František Mikloško vyznáva kresťanstvo, hodnoty a autority. Jeho priority sa odzrkadlili aj vo volebnom programe. Spísal desať bodov, podľa ktorých by sa ako prezident Slovenskej republiky riadil. Slubuje, že ako prezident tu bude pre občanov, svoju funkciu bude vykonávať naplno a za vzor si berie Spojené štáty americké. Chce jasne odlíšiť legálnu a ilegálnu migráciu či podporovať bezpečnostnú stratégiu krajiny.

V politike chýba slušnosť, rozum a srdce, tvrdí prezidentský kandidát František Mikloško. Zdroj: TASR / Dano Veselský

Úspechy a publikácie

František Mikloško sa spolu s Gabrielou Smolíkovou a Petrom Smolíkom od roku 2001 môže pýšiť výnimočnou literárnou Cenou Dominika Tatarku za dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989. V roku 2005 získal tiež Medzinárodnú cenu sv. Vojtecha, ktorá sa udeľuje za mier, slobodu a spoluprácu v Európe. ,,Medailu cti” mu udelil arménsky parlament v roku 2012. O šesť rokov neskôr mu Trnavská univerzita udelila titul Doctor honoris causa. Od marca 2017 je členom Redakčnej rady Encyclopaedia Beliana.

Na svojom konte má aj niekoľko publikácii, ako napríklad Nebudete ich môcť rozvrátiť (Z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 1989), Čas stretnutí (Reflexie o ponovembrovej dobe), Desať spravodlivých (Ľudia, knihy, dokumenty 1985 – 2010) či Znamenia čias (Slovenské súradnice 1982 – 2012).

 

 

Galéria
O prezidentský palác sa František Mikloško usiluje už po tretíkrát. Svoje prvé prezidnetské voľby prehral v roku 2004. Zdroj: TASR / Zuzana Čižmáriková
Mikloško v roku 2008 ohlásil odchod z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Zdroj: TASR / Pavel Neubauer
V roku 2009 s podporou 5,4 percenta skončil v prvom kole prezidentských volieb na treťom mieste. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Prevzal si tiež medailu za utrpenie spôsobené komunistickým režimom a príslušníkom PTP na slávnostnom odovzdávaní vyznamenaní Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zdroj: TASR / Martin Baumann
navigate_before
navigate_next