Domáce Politika

Bola výzva pretaviť Učiace sa Slovensko do podoby národného programu, povedala Lubyová

Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA – Pre ministerku školstva Martinu Lubyovú bola veľká výzva pretaviť dokument Učiace sa Slovensko do podoby národného programu, ktorý má konkrétne akčné plány a financovanie. Povedala to v rozhovore. Lubyová považuje za najväčší úspech tohto roka, že sa im podarilo schváliť Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na úrovni vlády.

„To znamená, že všetko, čo je v akčnom pláne na obdobie rokov 2018-2019 a čiastočne 2020, je garantované touto vládou. Má to praktický význam z dvoch hľadísk – prvýkrát v histórii Slovenska máme naozaj stratégiu v oblasti rozvoja školstva, ktorá nie je len vo filozofickej a koncepčnej rovine, ale v konkrétnej finančnej, zodpovednostnej a termínovej rovine. Je to ďalší nástroj, ktorým sa nám darí zlepšovať pomery školstve aj mimo bežných aktivít, ktoré sú plánované v rámci financovania štátneho rozpočtu. Konkrétnou ukážkou toho je napríklad fakt, že štátny rozpočet sa nám zvýšil v čistom o 40 miliónov eur, ale vďaka akčnému plánu národného programu sa rozpočet kapitoly ministerstva školstva zvýšil o ďalších 200 miliónov eur. Nie je ich vidieť priamo v rozpočte kapitoly, ale sú rezervované vo všeobecnej pokladničnej správe,” vysvetlila Lubyová.

Ministerka školstva národnému programu prikladá veľký význam. Sú v ňom prognózy, o ktoré sa budú môcť oprieť aj budúce vlády. „Chcela by som vyzdvihnúť najmä zmeny v oblasti legislatívy, pretože pri každej zmene sa musí vhodne nastaviť prostredie. Za dôležité považujem legislatívne zmeny v duálnom vzdelávaní. Podarilo sa nám zaviesť nielen priame platby pre účastníkov duálneho vzdelávania, ale aj celé prostredie nastaviť tak, aby bolo inkluzívnejšie, a aby sa na ňom mohli zúčastňovať aj menší a strední podnikatelia či aby sa študenti mohli dlhšie rozhodovať, či sa do duálneho vzdelávania zapoja,” povedala Lubyová.

V legislatíve je pre Lubyovú ďalšia dôležitá zmena schválenie zákona o zabezpečovaní kvality vysokých škôl, ktorým sa Slovensko dostalo podľa nej do klubu „civilizovaných“ krajín, ktoré majú akreditačnú agentúru nezávislú od štátnej moci. „Agentúra bude môcť v budúcnosti nezávisle hodnotiť kvalitu vysokého školstva. Ide o prelomový zákon, ktorým sa do nášho zákonodarstva dostáva nielen nezávislosť a profesionalizácia, ale preberáme tým aj princípy hodnotenia kvality vysokých škôl, ktoré sú sformulované v rámci európskeho združenia ENQA – European Association for Quality Assurance in Higher Education,” vysvetlila Lubyová.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania určuje smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich desať rokov. Dokument tvorí dvanásť čiastkových cieľov (šesť pre regionálne školstvo a šesť pre vysoké školstvo) a 106 opatrení. Opatrenia sú rozpracované do implementačného plánu, ktorý pozostáva z piatich dvojročných na seba nadväzujúcich akčných plánov. Prvý akčný plán je na obdobie 2018-2019.