LONDÝN/BRATISLAVA – V júni roku 2016 hlasovala tesná väčšina Britov (51,89 percent) za vystúpenie krajiny z Európskej únie (EÚ). Britská vláda iniciovala proces vystúpenia 29. marca 2017 prostredníctvom vyhlásenia smerom k Európskej rade (postup podľa článku 50). Neschválením dohody o brexite sa situácia v krajine značne skomplikovala. Je tu však prekvapivo jednoduchá cesta, ako by sa mohla Británia z chaosu dostať.
Už od 25. novembra 2018 je na stole vyrokovaná dohoda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Tú však britskí poslanci veľkou väčšinou zavrhli.
Teoreticky teraz existujú tri možnosti:
1. Tvrdý brexit, čiže odchod bez dohôd 29. marca 2019.
2. Británia by mohla požiadať o predĺženie lehoty na ďalšie rokovania. To by muselo odsúhlasiť všetkých zvyšných 27 krajín EÚ.
3. Odstúpenie od brexitu.
Toto sú hlavné problémy
Opätovné prerokovanie zmluvy alebo predĺženie termínu vylučujú obe strany a v britskom parlamente neexistuje väčšina pre jasné “zostať” ani pre tvrdý brexit. Aj keby sa opätovne začalo rokovať, v dohode nemôže dôjsť k zásadným zmenám. EÚ nechce a ani sa nevzdá svojich štyroch základných slobôd vnútorného trhu – voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu.
Keby to pripustila, bol by to začiatok konca EÚ. Štyri základné slobody sú základnými kameňmi európskeho vnútorného trhu a piliere, na ktorých stojí medzinárodné spoločenstvo. Preto je v Bruseli politicky jasné, že prístup k jednotnému európskemu trhu je možný len vtedy, ak sú rešpektované spomínané základné slobody.
Lenže britský parlament by zas neschválil žiadnu zmluvu, v ktorej by nebol žiadny posun týkajúci sa štyroch základných slôbod, najmä v prípade slobodného pohybu osôb. Británia totiž chce obmedziť voľný pohyb osôb z EÚ do Británie.
Jednoduché riešenie situácie
Z tejto bezvýchodiskovej situácie existuje pritom neuveriteľne jednoduchá cesta, s ktorou by mohli žiť prívrženci brexitu na jednej strane a jeho oponenti na druhej. Vláda v Londýne jednostranne stiahne svoj zámer vystúpiť z Únie. Európsky súdny dvor 10. decembra 2018 potvrdil, že takéto riešenie je legitímne. Tým by klesol tlak na celý proces bez toho, aby jednotlivé politické strany stratili vlastnú tvár, píše vo svojom článku pre FOCUS Online Klemens Joos – expert z “Ludwig-Maximilians-Universität München”.
Stiahnutie zámeru vystúpiť z EÚ podľa článku 50 Zmluvy o EÚ by neznamenal kapituláciu. Proces vystúpenia môže byť kedykoľvek znova zahájený novou žiadosťou britskej vlády. Získal by sa tak čas na to, aby sa vystúpenie starostlivo pripravilo a zároveň by sa rešpektoval výsledok referenda.
Takže dovtedy by Veľká Británia zostala riadnym členom Európskej únie.