Zahraničné Politika Top

Britániu čaká ostrá parlamentná bitka. Tieto možnosti majú odporcovia Johnsona

Aj takto vidia mnohí Briti súčasnú politiku Borisa Johnsona. Zdroj: SITA/AP

LONDÝN – Veľkú Britániu čaká napínavý týždeň. Po tom, ako premiér Boris Johnson rozhodol, že parlament pošle na vynútenú prestávku, oponenti brexitu bez dohody bojujú s časom. Majú niekoľko možností, ako ísť proti Johnsonovi, ktorý chce za každú cenu dodržať termín vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ). Tým je 31. október.

 

Vláda Borisa Johnsona a odporcovia tvrdého brexitu sa pripravujú na jeden z najťažších parlamentných bojov za posledné obdobie. Legislatíva, hlasovanie o nedôvere alebo dokonca žaloba na súde – aj toto sú možnosti, ktoré môžu poslanci využiť v boji s premiérom.

Johnson počas pondelkového mimoriadneho zasadnutia vlády jasne odmietol ďalšie posúvanie brexitu a vyslovil sa tiež proti novým voľbám. Z vládnych kruhov sa však ozvali hlasy, ktoré tvrdia, že práve k nim môže dôjsť, ak sa poslanci odmietajúci odchod bez dohody v parlamente presadia.

Johnsonovi ušiel poslanec, stratil väčšinu

Podľa najnovších informácií Johnson stratil v dolnej komore krehkú absolútnu väčšinu jedného hlasu. Konzervatívny poslanec Philip Lee totiž “prebehol” do frakcie liberálnych demokratov. K zmene tak došlo len pár chvíľ pred tým, ako sa začne v parlamente rozhodujúci boj o podobu brexitu.

“Táto konzervatívna vláda si ide tvrdo za brexitom, ktorý nám ublíži a to bezohľadným spôsobom. Zbytočne ohrozuje život a živobytie a svojvoľne ohrozuje integritu Spojeného kráľovstva. V ďalšom ohľade podkopáva hospodárstvo, demokraciu a postavenie našej krajiny vo svete. Využíva politickú manipuláciu, šikanovanie a klamstvá. A robí tieto veci zámerným a premysleným spôsobom. Preto sa dnes pripájam k Jo Swinsonovi a liberálnym demokratom,” vysvetlil svoje rozhodnutie Lee..

Birtský premiér Boris Johnson nesúhlasí s ďalším odkladom brexitu. Zdroj: SITA/AP

Zákon proti tvrdému brexitu

Opozícia a niekoľko rebelov z konzervatívnej strany chcú premiéra zákonom prinútiť, aby požiadal Brusel o ďalší odklad brexitu, ak nedôjde k dohode s EÚ. Predpokladá sa, že by sa termín odchodu posunul o tri mesiace, teda na koniec januára 2020. Odporcovia vystúpenia z Únie bez dohody sa môžu spoliehať na podporu predsedu parlamentu Johna Bercowa.

Niekoľko hodín pred návratom dolnej snemovne z letnej prestávky požiadalo podľa očakávania 18 poslancov žiadosť o naliehavú rozpravu o vystúpení Británie z EÚ. O žiadosti by sa malo hlasovať dnes neskoro večer, asi nie skôr ako o 22.30 hod.

Poslancov však čaká boj s časom, ktorý im pred odchodom na nútenú pauzu zostáva. Už na budúci týždeň v pondelok sa môže parlament zavrieť na niekoľko týždňov a tým by jednoducho zanikol neúplný legislatívny proces. Väčšina možných problémov sa však ukrýva v hornej komore. Tam by tvrdí zástancovia brexitu mohli pomocou záplavy návrhov a dlhých prejavov odkrojiť veľkú časť z drahocenného času.

Keby to bolo nevyhnutné, poslanci môžu rokovať aj neskoro do noci a aj cez víkend. Ale keby sa im podarilo zákon schváliť včas, existujú pochybnosti o tom, či vláda nenájde možnosť, ako ho obísť. Návrh zákona preto obsahuje veľmi presné formulácie vrátane doslovného znenia listu, ktorý by mal byť zaslaný predsedovi Rady EÚ Donaldovi Tuskovi. Špekuluje sa však o tom, že vláda sa bude brániť predloženiu zákona kráľovnej Alžbete II. na podpis. To by však bolo ešte väčšie porušenie konvencií ako dlhá nútená prestávka parlamentu.

Odporcovia tvrdého brexitu sa môžu spoľahnúť na podporu šéfa parlamentu Johna Bercowa (v strede). Zdroj: TASR/AP

Vyslovenie nedôvery vláde

Ďalšou možnosťou odporcov tvrdého brexitu je vyslovenie nedôvery Borisovi Johnsonovi. Je však otázne, či by sa pre to našla väčšina. Nie je vylúčené, že by premiéra podržali aj tvrdí zástancovia brexitu z radov labouristov. Počet poslancov konzervatívnej strany, ktorí by boli pripravení zvrhnúť vlastného predsedu vlády, nie je veľký.

Keby bolo hlasovanie o vyslovení nedôvery úspešné, museli by poslanci do dvoch týždňov zvoliť prechodného premiéra, inak by došlo k novým voľbám, ktorých termín by mohol Johnson určiť až po dátume brexitu. Za dočasného premiéra sa ponúkol šéf labouristov Jeremy Corbyn, ale toho mnohí považujú za kontroverzného. Ako alternatíva sa ponúka umiernený konzervatívny poslanec Kenneth Clarke.

Ak by Johnson stratil dôveru ešte pred nútenou dovolenkou dolnej snemovne, dvojtýždňová lehota na voľbu dočasného premiéra by sa skrátila na čas do uzavretia parlamentu.

Šéf labouristov Jeremy Corbyn sa ponúkol za dočasného premiéra. Zdroj: SITA/AP

Nové voľby

Ďalšou možnosťou, ako vyvolať nové voľby, je dvojtretinová väčšina v parlamente. I keď sa Johnson v pondelok jasne vyslovil proti ich konaniu, z vládnych kruhov zaznelo, že práve o ne sa budú usilovať, ak by parlament schválil zákon proti tvrdému brexitu.

Možným termínom pre nové voľby by bol 14. október. To, že Johnson už v podstate odštartoval kampaň, nie je žiadnym tajomstvom. Nie je dňa, kedy by nesľuboval miliardy pre políciu, zdravotníctvo, školy – každý má dostať viac peňazí. Ako to už v takýchto prípadoch býva, nepovedal však, kde tie peniaze vezme.

Johnson tiež pohrozil rebelom z vlastnej strany. Uviedol, že vylúči z poslaneckého klubu všetkých konzervatívnych rebelov, ktorí zahlasujú za zákon proti tvrdému brexitu.

Je otázne, či by boli voľby ešte pred termínom brexitu pre Johnsona výhodné. Najnovšie prieskumy mu síce dávajú nádej na víťazstvo, ale kvôli účasti Strany brexitu Nigela Faragea by pohodlnú väčšinu asi nezískal. Farage je zástancom tvrdého brexitu. “Ak trváte na dohode o vystúpení, my budeme bojovať o každý mandát v každom kúte Spojeného kráľovstva,” oznámil šéf Strany brexitu pred pár dňami počas vystúpenia pred členmi strany v Londýne.

Šéf Strany brexitu Nigel Farage je tiež zástancom tvrdého brexitu. Zdroj: SITA/AP

Žaloba na súd

Možnosťou je, že sa spor aspoň čiastočne odohrá aj v súdnej sieni. Na niekoľkých súdoch ležia žaloby proti nútenej prestávke parlamentu. Dnes bude na škótskom vrchnom súde v Edinburghu prebiehať vypočutie. Londýnsky High Court sa prípadom chce zaoberať vo štvrtok. Pojednávanie sa koná aj na írskom súde v Belfaste.

Celá vec by napokon mala skončiť na Najvyššom súde Spojeného kráľovstva (Supreme Court). Ako spor skončí, nie je vôbec jasné. Veľká Británia nemá ústavu v písomnej podobe a preto je právne posúdenie takýchto sporov náročné.

Je možné, že sudcovia vrátia prípad do parlamentu. Ak sa vláda odmietne riadiť zákonom proti tvrdému brexitu, tak aj tento spor môže skončiť na súde.