LONDÝN/BRATISLAVA – Aj tak si volia zástupcov do europarlamentu. Vo Veľkej Británii hrozí tradičným stranám ponižujúce fiasko. Prvýkrát v histórii sa na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zúčastňuje krajina, ktorá v Európskej únii (EÚ) vôbec nechce byť. Spojené kráľovstvo sa hlasovania muselo zúčastniť aj napriek tomu, že má v pláne EÚ opustiť. Prečo je to tak?
Briti si dnes volia svojich poslancov do europarlamentu. Dôvodom, prečo sa museli volieb do EP zúčastniť je fakt, že nedokázali do ich konania úspešne zavŕšiť svoje vystúpenie z Únie.
Keby sa im podarilo opustiť EÚ do 29. marca, ako bolo pôvodne plánované, situácia by bola úplne iná. Britská premiérka Theresa Mayová však nedokázala nájsť podporu parlamentu a poslanci jej dohodu o vystúpení trikrát odmietli. Výsledkom je, že termín brexitu bol odložený až do 31. októbra tohto roka. A Británia sa tak eurovoľbám nevyhla.
Chaos okolo brexitu spôsobil, že v predvolebných prieskumoch do EP, ktoré zverejnil The Observer a Sunday Telegraph, s výrazným náskokom viedla novozaložená Strana Brexitu, ktorú založil Nigel Farage len v januári tohto roka. Získala 34 percent hlasov. Za ňou skončili konzervatívci a labouristi. Iný prieskum (Opinium) prisúdil novému politickému subjektu takisto 34 percent, čo je viac ako majú labouristi (21 percent) a konzervatívci (11 percent) dokopy.
Najnovší prieskum YouGov priniesol pre Mayovej konzervatívcov ešte katastrofálnejšie výsledky. Podľa neho ich podporuje len sedem percent voličov. Pre porovnanie – v posledných národných parlamentných voľbách získali konzervatívci ešte 42 percent. Pri posledných voľbách do EP v roku 2014 to bolo už len 23 percent hlasov. Lenže dramatické výsledky sa dajú očakávať aj u ďalších etablovaných strán. Podľa posledného prieskumu majú Corbynovi labouristi podporu len 13 percent voličov.
Takto volili Briti v eurovoľbách v roku 2014
Naopak, úspech môžu zaznamenať strany, ktoré majú jednoznačný postoj ako Farageova Strana brexitu. Napríklad Liberálna strana, ktorá je jednoznačne (na rozdiel od Faragea) za zotrvanie krajiny v EÚ, dosiahla v prieskumoch 20 percent.
Británia sa musela volieb do EP zúčastniť
Otázka znie: Prečo sa vzhľadom na plánovaný brexit nemohla Veľká Británia eurovoľbám vyhnúť? Neexistujú k tomu žiadne právne možnosti. Každý členský štát EÚ je povinný sa hlasovania zúčastniť.
Niektorí experti videli možnosť, že by sa Británia mohla volieb vzdať v prípade, že by stihla brexit do 2. júla. Vtedy sa koná ustanovujúce zasadnutie nového europarlamentu. Lídri EÚ však na marcovom summite rozhodli, že nechcú podstúpiť v tomto smere žiadne právne riziká. Ako posledný termín určili 22. máj – deň pred začiatkom volieb. Obávali sa, že by inak v vznikli právne pochybnosti a prípadné žaloby by paralyzovali nový parlament.
Účasť Británie vo voľbách je spojená s problémami
To, že sa Británia napokon volieb zúčastnila, narušilo plány EÚ. Parlament mal byť v prípade zavŕšeného brexitu menší. Namiesto 751 zákonodarcov by mal len 705. Teda 27 zo 73 britských kresiel by sa rozdelilo medzi ostatných členov Únie. Slovensko by získalo jedno. Táto reforma sa teda odložila na neskôr.
Ďalším problémom je, že britskí poslanci môžu ešte krátko pred vystúpením z EÚ spolurozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa budúcnosti spoločenstva. Lenže mnohí politici sa na to pozerajú s obavami, pretože to vyzerá tak, že v Británii v eurovoľbách získajú mnoho hlasov euroskeptici, ako napríklad spomínaná Strana brexitu Nigela Faragea.
Politici Európskej ľudovej strany sa dokonca obávajú, že v extrémnom prípade môžu Briti znemožniť voľbu ich kandidáta Manfreda Webera za šéfa Európskej komisie. Aj on sám sa pre nemecké médiá vyjadril: “Nedokážem nikomu vysvetliť, ako je možné, že krajina, ktorá chce opustiť EÚ, bude mať rozhodujúci vplyv v eurovoľbách.”
Čo by ste mali vedieť
- Briti volia od 08.00 do 23.00 h SELČ.
- Veľká Británia má v EP 73 zástupcov.
- Volieb sa zúčastňuje 16 strán (bez Severného Írska) a nezávislí kandidáti. Medzi nimi Labouristická strana, Konzervatívna strana, Strana Brexitu, Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), Liberálna strana, Change UK a ďalšie.
- Okrem nich kandidujú aj strany zo Severného Írska, ako napríklad Sinn Féin, Demokratická unionistická strana a ďalšie.
