BRATISLAVA – Budúcnosť Európy vidím ako úniu slobodných členských štátov, nie ako nejaký federálny štát, a som presvedčený, že aj po debatách, či bude integrácia užšia v kapitálovej, bankovej či fiškálnej únii, tak vždy to zostane na rozhodovaní členských štátov, či tam chcú patriť alebo nie, povedal poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec (KDH) v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Zároveň dodal, že si je istý, že zostane zachovaná únia slobodných členských štátov, ktoré budú rozhodovať o ďalšej podobe integrácie. “Mali by sme sa ďalej integrovať v oblastiach, ktoré sú užitočné pre našich občanov, a takými sú určite energetika či vybudovanie spoločného digitálneho trhu,“ povedal Štefanec.
K téme budúcnosti Európskej únie (EÚ) a k tomu, či Slovensko má byť v jadre v takzvanej viacrýchlostnej Európskej únie, sa vyjadril aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant Smeru-SD) slovami, že podľa neho nevznikne akýsi spoločný federálny štát.
“Je tu obdobie úvah, ako ďalej v EÚ. A jednou z takýchto úvah je to, že bude treba v niektorých oblastiach urobiť ďalší krok a je zjavné, že nie všetky štáty budú ochotné ísť rovnakou rýchlosťou k takémuto cieľu. Tu sa oprašuje ten koncept, ktorý je známy zo začiatku deväťdesiatych rokov, kedy je jasné, že viaceré krajiny pôjdu takýmto smerom, ale nie všetky, a z tých, ktoré sú pripravené ísť do hlbšej integrácie, by malo vzniknúť akési jadro,“ povedal Korčok. Toto jadro ale musí zostať otvorené, nesmie to byť skupina štátov, ktorá je exkluzívna, ktorá sa uzatvorí a neumožní ostatným v prípade, že by mali záujem, sa na takejto integrácii zúčastniť, doplnil Ivan Korčok.
Hostia Sobotných dialógov v relácii diskutovali aj na tému udržania a spolupráce krajín Vyšehradskej skupiny (V4), kde sa štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí vyjadril, že ak sa chceme baviť, či únia alebo V4, tak on hovorí jednoznačne, že únia, pretože V4 je len pragmatický nástroj, kde “my tam, kde nám to spoločne vyhovuje, sa snažíme zvýšiť svoju vlastnú váhu a vplyv, je to pragmatická spolupráca“. Podľa neho okrem obrannej politiky napríklad Slovensko a Poľsko vidia rozdielne aj ďalšie veci. “Poľsko má vyprofilovanejší názor na to, že úniu treba skoro od základu zmeniť. My si to nemyslíme. My hovoríme, že sa treba sústrediť na tie veci, kde sme videli problémy v ostatnom období,“ uzavrel Korčok.