BRATISLAVA – Spolupráca strany Most-Híd a SMK je stále v hre. Obe strany dnes absolvovali vyčerpávajúce spoločné rokovania. Ani po viac ako dvoch hodinách strávených za zatvorenými dverami však definitíva nepadla. Šéf Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý 10 rokov dozadu z SMK odišiel, svojej bývalej strane prezentoval svoju vidinu prípadnej spolupráce. Je teraz na SMK, aký postoj k dokumentu zaujme. Zlomový bude zajtrajšok.
V prípade Mosta-Híd a SMK išlo už o ich druhé spoločné rokovanie. To prvé sa odohralo v prvej polovici júla na centrále Mosta-Híd. Predstavitelia oboch strán sa vtedy zhodli, že majú len dve možnosti – buď pôjde každý z nich do volieb sám, alebo vytvoria koalíciu. Na to, aby do sveta povedali, ktorá z možností to nakoniec bude, však potrebovali viac času. Toho však bolo zrejme ešte stále málo.
Bugárov dokument
Tentoraz sa politici oboch táborov stretli v centrále SMK. Hoci konečná dohoda o spolupráci stále nepadla, Béla Bugár má už jasnú predstavu o tom, ako by mohla vyzerať. “Delegácia strany Most-Híd prišla na stretnutie s pracovnou verziou dokumentu, ktorý načrtáva možné podmienky spolupráce. Účastníci rokovania sa dohodli, že po tom, ako Republikové predsedníctvo SMK prerokuje predložený dokument, v čo najkratšom čase si znovu sadnú za rokovací stôl,” uviedlo po viac ako dve hodiny trvajúcom stretnutí SMK.
To, čo sa v predmetnom dokumente nachádza je však nateraz zahalené rúškom tajomstva. Strany chcú totiž verejnosti povedať len to, na čom sa definitívne dohodnú, nič iné. “V žiadnom prípade,” odmietol Béla Bugár povedať akékoľvek bližšie informácie. Zdôraznil, že nad dokument si musí najskôr sadnúť SMK. Tí tak zrejme urobia už na zajtrajšom zasadnutí Republikového predsedníctva strany, ktoré by mohlo prípadnú spoluprácu viac ozrejmiť.
10 rokov každý za seba
Spolupráca, o ktorej obe strany dnes rokovali za zatvorenými dverami by spojila to, čo sa rozhodli politici presne pred 10 rokmi rozdeliť. Jedna z najznámejších tvári SMK a dlhoročný predseda Béla Bugár vtedy v dôsledku dlhodobej nespokojnosti a rozbrojov so svojim nástupcom Pálom Csákym zo strany odišiel. Spoločne s ďalšími odídencami vtedy založil nový subjekt – Most-Híd. Od ustanovujúceho snemu v roku 2009 sa mu s ním podarilo vo všetkých troch parlamentných voľbách dostať do NR SR.
Dnes však podľa prieskumov reálne hrozí, že maďarská menšina nebude mať po roku 2020 v parlamente svoje zastúpenie. Oba subjekty preto hľadajú spojencov, ktorí by im pomohli osloviť viac voličov. Most-Híd rokuje počas leta okrem SMK aj s ďalšími 8 subjektami, žiaden z nich nemá však taký výtlak, ako práve SMK. S inými subjektmi rokuje aj Strana maďarskej komunity.
V nadchádzajúcich voľbách, ktoré by mohli byť koncom februára 2020, hrozí Mostu- Híd prepad pod 5-percentnú hranicu. Rovnako tak by sa znova nemuselo do parlamentu dostať ani SMK. V NR SR nie sú od roku 2010.
Agentúra Polis im naposledy namerala 4,9 percenta, Focus dokonca ešte menej, iba 3,3 percenta. Ostatné menšinové strany sú na tom ešte horšie. Hoci Bugárova strana bola dlhé roky v tomto smere výnimkou, dnes je tomu inak. V posledných prieskumoch totiž stoja na prahu parlamentu. Podľa agentúry Polis by brány prekročili iba tesne so ziskom 5,1 percenta. Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Focus by dokonca skončili pod potrebnou hranicou a dostali by iba 4,5 percenta hlasov.
Napätie časom opadlo
Dlhoročný politický matador Béla Bugár začal svoju politickú dráhu po Nežnej revolúcii v Maďarskom kresťanskodemokratickom hnutí. V roku 1998 sa postavil do čela novosformovanej SMK. Jej predsedom bol do roku 2007, kedy ho vystriedal Pál Csáky. Ten mal mať v tom čase blízko k Miklósovi Durayovi s povesťou radikála. Známe boli napríklad jeho úvahy o autonómii maďarskej menšiny na juhu Slovenska, čo viedlo k výraznému napätiu medzi slovenským väčšinovým obyvateľstvom a maďarskou menšinou. Bugár napokon aj s ďalšími politikmi SMK opustil a založil Most-Híd, ktorý mal priniesť nový vietor.
Politika, ktorú presadzoval Most-Híd sa od tej, akú sme poznali v prevedení SMK, líšila. Nová strana sa neorientovala iba na maďarských voličov. Odlišný bol aj spôsob jej komunikácie, čo malo za následok zmiernenie napätia v spoločnosti hlavne voči maďarskej menšine. Po zmene na čele SNS, keď Jána Slotu vystriedal Andrej Danko, tiež opadlo napätie, ktoré dlhodobo vládlo medzi SMK a národniarmi.
