Domáce Politika Prezidentské voľby Top

Čakalo sa kedy odstúpi, dnes dominuje prieskumom. Čaputovej hviezda vystrelila zo dňa na deň

Zuzana Čaputová víťazkou ešte nie je, v prieskumoch si však výrazne polepšila. Zdroj: TASR / Martin Baumann

BRATISLAVA –  Ide sa do finále. Dnes je posledný deň, kedy je možné zverejňovať prieskumy ukazujúce podporu, ktorú má momentálne medzi voličmi trinástka zostávajúcich prezidentských kandidátov. Práve štatistiky zamiešali tento týždeň karty, keď sa po nepriaznivých výsledkoch prieskumu rozhodol odstúpiť Robert Mistrík. Ten dlhodobo patril k favoritom. Posledné prieskumy totiž vyniesli do vedenia dovtedy voličmi málo preferovanú Zuzanu Čaputovú. 

 

Prvý prieskum súvisiaci s marcovými prezidentskými voľbami uverejnila agentúra Focus v októbri minulého roka. Nakoľko v tom čase ešte neboli známe mená všetkých kandidátov, agentúra zaradila do prieskumu konaného od 18. do 25. septembra aj tých, o ktorých možnej kandidatúre sa v tom čase iba špekulovalo, vrátane Miroslava Lajčáka či Andreja Danka. Hoci nakoniec ani jeden z nich do boja o palác nešiel, obaja sa umiestnili v prvej dvojke. Za nimi skončil Robert Mistrík. Súčasná líderka prieskumov Zuzana Čaputová bola v tom čase so ziskom 5,2 percenta až na ôsmej priečke.

Zdroj: Focus

Ďalší prieskum realizovala agentúra Focus v čase, keď Slovensko žilo komunálnymi voľbami. Od 7. do 14. novembra prejavilo najviac opýtaných vôlu voliť Miroslavova Lajčáka, o ktorom sa hovorilo ako o kandidátovi vo farbách strany Smer-SD. Získal by až až 32,3 percent hlasov. Bolo to ešte predtým, ako Lajčák spôsobil rozruch na politickej scéne svojou demisiou kvôli Globálnemu paktu OSN. Druhý v poradí bol v tom čase už Robert Mistrík. Medzi ním a Lajčákom bol však výrazný rozdiel. Mal “iba” 11,7 percenta hlasov. Zuzana Čaputová v tom čase obsadila až ôsme miesto so ziskom iba 4,1 percenta.

Zdroj: Focus

Rovnako nelichotivo vyznieval začiatkom decembra pre Čaputovú aj prieskum realizovaný agentúrou AKO uskutočnený 3.- 4. decembra 2018. Tá do neho zaradila okrem dovtedy oficiálnych adeptov na najvyššiu ústavnú funkciu aj Andreja Danka, Richarda Rašiho a Veroniku Remišovú. Podľa meraní agentúry by prvé kolo volieb vyhral Robert Mistrík nasledovaný Štefanom Harabinom a Bélom Bugárom. Zuzana Čaputová “pohorela” medzi voličmi aj v tomto prípade. Umiestnila sa na ôsmom mieste.

Zdroj: AKO

Po novom roku už aj so Šefčovičom

V januári 2019 vyšiel prieskum agentúry Focus realizovaný medzi 16. a 23. januárom, ktorý si dala vypracovať TV Markíza. Niektoré mená, ktoré sa v meraniach do konca roka 2018 objavovali, v ňom už chýbali. Vystriedali ich však nové, vrátane Maroša Šefčoviča, kandidujúceho s podporou strany Smer-SD. Ten sa v ňom umiestnil síce až na druhom mieste, avšak medzi ním a prvým Robertom Mistríkom nebol takmer žiaden rozdiel. Tretí skončil Štefan Harabin a štvrtý Béla Bugár. Čaputová bola v tom čase až piata a od Mistríka ju delilo 7,5 percenta hlasov.

Zdroj: Focus

V prieskume, ktorý agentúra Focus vypracovala medzi 7. a 12. februárom pre hnutie OľaNO už Šefčovič Mistríka predbehol a zaznamenal prvenstvo. Výrazný posun vpred sme však mohli vidieť aj v prípade Zuzany Čaputovej, ktorá sa vyšvihla na tretie miesto.

Zdroj: Focus

V prieskume, ktorý realizovala od 8. do 12. februára agentúra AKO tiež dominoval Maroš Šefčovič pred Robertom Mistríkom. Zuzana Čaputová bola na treťom mieste a práve v tomto čase sa očakávalo, či odstúpi v prospech Roberta Mistríka. Nakoniec však ostala v hre.

Zdroj: AKO

Veľký obrat

Zlomové pre ďalšie súboje v prezidentských voľbách sa stali prieskumy zverejnené tento týždeň. Dáta, ktoré agentúra Focus zozbierala pre jedného z kandidátov – Roberta Mistríka, totiž priniesli pre mnohých prekvapivé výsledky. Práve tieto čísla boli oficiálnym dôvodom, prečo sa známy vedec predčasne vzdal boja o palác. Tri týždne pred voľbami sa prekvapivou favoritkou stala Zuzana Čaputová so ziskom 26,3 percenta hlasov. Predbehla nielen Mistríka, ale aj Maroša Šefčoviča, ktorý skončil druhý.

Začiatkom týždňa vyšiel tiež prieskum, ktorý agentúra MVK vypracovala pre Zoznam.sk. Prieskum realizovaný v dňoch 13. až 19. februára ukázal, že tri týždne pred prvým kolom volieb by sa z víťazstva tešil Maroš Šefčovič. Z druhého miesta by do ďalšieho kolo postúpila Zuzana Čaputová. Čísla boli aj v tomto prípade pre Mistríka nepriaznivé. Skončil až na treťom mieste. V pokračovaní prieskumu, ktorý Zoznam.sk zverejnil po odstúpení Mistríka, vyplynulo, že jeho hlasy by putovali najmä Zuzane Čaputovej.

Zdroj: MVK

V poslednom prieskume, ktorý agentúra Focus zverejnila iba včera popoludní a vypracovala ho od 26. do 28. februára, teda už po odstúpení Roberta Mistríka, jasne dominuje Zuzana Čaputová. Získala v ňom 44,8 percenta hlasov, čo je viac ako dvojnásobok hlasov, ktoré by dostal druhý v poradí Maroš Šefčovič.

Zdroj: Focus

Kde je bod zlomu? 

Napriek tomu, že Robert Mistrík boj o prezidentských palác predčasne vzdal, ešte pred pár týždňami sa očakávalo, že tým, kto z dvojice Mistrík – Čaputová odstúpi, bude práve druhá menovaná. Takýto krok očakávali najmä v tábore Roberta Mistríka. Zvažovať ho mali aj u Čaputovej. Tá však nakoniec ostala v hre.

Podľa šéfa agentúry MVK Pavla Havlíka mohlo byť práve toto významným faktorom pri vzostupe jej preferencií. “Myslím si, že to, že nepodľahla tlaku, ktorý bol neodôvodnený a nebol podporený logickými argumentami, ako aj to, že sa v celku úspešne vzoprela a dokázala tú situáciu odkomunikovať, bol bod obratu,” tvrdí. Podľa neho práve vzájomná súťaž s Mistríkom, ako aj pozadie toho, kto sa v koho prospech vzdá, mohli upútať voličov. “Časť voličskej základne na ňu sústredila svoju pozornosť a dnes ju vníma ako svoju kandidátku,” uviedol Havlík.

Čaputová víťazkou zďaleka nie je

Šéf agentúry MVK však tiež upozorňuje, že o Zuzane Čaputovej nemôžeme hovoriť ako o víťazke volieb. “Síce mi to s istými odlišnosťami pripomína vzostup súčasného prezidenta Andreja Kisku v kampani, avšak myslím si, že príbeh Zuzany Čaputovej má jednu výraznú odlišnosť,” tvrdí. Podľa neho mal Kiska proti sebe súpera v podobe Roberta Fica, voči ktorému sa značná časť rozdielnych voličov dokázala zjednotiť. “A o Marošovi Šefčovičovi zatiaľ nemožno povedať, že by dokázal na seba upútať negatívnu pozornosť voličov, ktorí by hlasovali nie za, ale jednoznačne proti. Otázka je, ako sa bude kampaň vyvíjať v tých posledných fázach,” upozorňuje.

Podľa Havlíka doterajšie prieskumy tiež ukázali, že veľká časť voličov zatiaľ ešte nie je pevne rozhodnutá a aj tí, ktorí niektorého kandidáta podporili v prieskume, ho voliť napokon nemusia. “Korene sympatizantov jednotlivých kandidátov sú plytké. Stačí akýkoľvek malý podnet, aby svoju podporu zvrátili a zmenili,” tvrdí. Upozorňuje pritom, že aj pri posledných prezidentských voľbách prišlo k veľkým posunom v priebehu moratória. “Kandidáti majú iba veľmi malú skupinu jadrových voličov. Tá druhá skupina je väčšia a významnejšia. A na tú musí byť zameraná kampaň. Tú prvú skupinu je zasa potrebné motivovať, aby prišla voliť už v prvom kole,” uzavrel Havlík.