BRATISLAVA – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová poskytla rozhovor pre nemecký časopis Der Spiegel. Ten sa zaujímal okrem iného o vraždu Jána Kuciaka a o to, ako zmenila náladu v slovenskej spoločnosti. Témou bola aj justícia a právny štát.
Der Spiegel na úvod rozhovoru pripomenul, že Zuzana Čaputová pred svojím zvolením do funkcie bojovala ako právnička proti pezinskej skládke a že je spoluzakladateľkou strany Progresívne Slovensko. Nezabudol tiež pripomenúť, že Čaputová vyhrala prezidentské voľby s neočakávaným náskokom.
Čaputová v rozhovore uviedla, že vražda Jána Kuciaka sa dá pochopiť aj ako skúška občianskej spoločnosti. V tej obstála, pretože tragédia verejnosť prebudila. “Ešte nikdy po nežnej revolúcii nebolo v uliciach toľko ľudí. Boli rozhodnutí, konštruktívni a pokojní,” zdôraznila prezidentka.
Vysvetlila, že demonštranti trvali na presadzovaní zásad právneho štátu. “Ako právnik viem, že na Slovensku máme v zásade fungujúci právny systém. Máme však určité problémy so spojením sveta zločinu s vysokými úradníkmi.” Dodala, že spoločnosť je teraz na to citlivá. To je podľa nej zásluha Jána Kuciaka.
Na otázku, či sú postkomunistické štáty viac náchylné na korupciu, odpovedala: “Problémom je justičný systém. Ako rýchlo sa podarí justícii reagovať na korupciu, ako rýchlo sú zločinci postavení pred súd?” Čaputová tu vidí veľký priestor na rozvoj v krajinách Vyšehradskej skupiny. “Stále máme čo robiť,” dodala.
Redaktor časopisu sa Čaputovej opýtal, či ako prezidentka má dostatok prostriedkov, toto ovplyvniť. Pripomenul, že jej rumunský kolega Klaus Iohannis bol dlho v tomto smere bezmocný, zatiaľ čo vládna strana demolovala právny štát.
Chce reformu súdneho systému
“Chcem reformu súdneho systému. To je najdôležitejší cieľ môjho prezidentovania. Prezident vymenúva sudcov a ústavných sudcov na Slovensku. Určite môžem ovplyvniť kvalitu súdnictva,” zdôraznila prezidentka v odpovedi.
Čaputová tiež vysvetlila, prečo obyvatelia tak dlho tolerovali existenciu korupčných sietí s účasťou vlády. Podľa nej je to proces dozrievania. Po páde železnej opony sme na Slovensku zažili obdobie predsedu vlády Vladimíra, ktorý bol takmer diktátorský. “To sme prekonali. Po týchto fázach prichádza ďalšia, v ktorej ľudia požadujú vládu zákona a demokraciu a odmietajú populistické ponuky.”
Der Spiegel zdôraznil, že Zuzana Čaputová ukázala, že vo východnej Európe sa dajú vyhrať voľby aj bez nacionalizmu a vyvolávania nenávisti. Preto sa opýtal, či pravicový populizmus narazil na svoje hranice.
Prezidentka zdôraznila, že sa nachádzame na križovatke nielen na Slovensku, ale aj v starších západných demokraciách. “To, či populizmus bude naďalej získavať moc, závisí od toho, či sú klasické strany, konštruktívne sily, schopné navzájom sa zjednotiť a pôsobiť proti nemu.” Ako dodala jej zvolenie do funkcie ukázalo, že ľudia počúvajú osobnosti, ktoré sú otvorené a ktoré neklamú a nemanipulujú.
Čaputová sa tiež vyjadrila k tomu, že 30 rokov po páde komunizmu sa vo východnej Európe a vo východnej časti Nemecka šíri vlna euroskepticizmu. Prezidentka pripomenula, že na jednej strane je podľa prieskumov dôvera v Európsku úniu (EÚ) na historickom maxime, na druhej strane sú euroskeptické strany, ktoré žijú zo šírenia strachu najmä z migrácie. “Je v tom veľa lží a manipulácie. Problém je aj v západných krajinách, ako ukazuje brexit,” pripomenula.
Kvóty sú mŕtvy projekt
Slovenská prezidentka sa vyjadrila aj k tomu, že Slovensko bolo proti prerozdeľovaniu migrantov. “Rozdeľovanie migrantov do krajín EÚ na základe kvót, to je určite mŕtvy projekt, nie je politicky realizovateľný.” My nie sme podľa nej cieľom utečencov, nechcú prísť k nám. Zdôraznila, že by sme však “mohli finančne podporiť pomoc utečencom, a čo je najdôležitejšie, musíme bojovať proti príčinám migrácie, napríklad prostredníctvom rozvojových projektov“.
Čaputová pripustila, že ako prezidentka musí prejaviť empatiu, pokiaľ ide o obavy (z utečencov) ľudí. Na druhej strane je však solidarita. Podľa nej na tom je potrebné pracovať. “Migrácia je európskou úlohou a my musíme pomôcť. Je potrebné posilniť Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex, môžeme tiež finančne podporiť utečencov.”
Der Spiegel pripomenul, že mnoho ľudí vo východnej Európe je vyčerpaných z mnohých zmien za posledných 30 rokov a preto slovenskej prezidentke položil otázku, či nie je aj toto dôvod k obratu k pravicovému extrémizmu. “Demokracia je proces učenia sa, ktorá sa nikdy nekončí. Demokracia nefunguje na autopilotovi.”
Čaputová na záver vyjadrila názor, že si nemyslí, že by EÚ z pohľadu východoeurópskych štátov stratila na lesku aj napriek všetkým problémom.