Politika Domáce Top

Čaputová koalícii vrátila kľúčovú novelu. Ak bude treba, zájsť chce ešte ďalej

Zuzana Čaputová. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona upravujúci voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Uviedla, že je presvedčená o jej protiústavnosti. Zákon tak poputuje opäť do parlamentu. Pokiaľ poslanci veto prelomia, Čaputová už avizovala, že je pripravená obrátiť sa aj na Ústavný súd. 

 

Prezidentka zdôvodnila svoje rozhodnutie tým, že je presvedčená o protiústavnosti niektorých častí novely. “Najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora,” uviedla.

Novelu zákona o voľbe generálneho prokurátora schválili poslanci iba 15. júla na nedávno skončenej schôdzi parlamentu. O potrebe zmien sa však hovorilo dlhodobo a apelovala na ne aj prezidentka Zuzana Čaputová, pre ktorú boli jednou z priorít už počas kampane pred prezidentskými voľbami. Hovorila najmä o rozšírení návrhových právomocí.

Novela bola nakoniec do parlamentu predložená ako poslanecký návrh zákona. Podľa novej úpravy môžu kandidátov na generálneho prokurátora navrhovať aj stavovské organizácie. Doteraz tak totiž mohli robiť iba poslanci parlamentu. Zmena mala však nastať aj v prípade samotných kandidátov. Po novom totiž mali mať možnosť uchádzať sa o funkciu aj neprokurátori, čo bolo mnohými považované za účelové vydláždenie cesty pre advokáta Daniela Lipšica.

Čaputová však v tejto súvislosti ako problém vidí posilňovanie politickej závislosti. A to v tom, že by osoby, ktoré by sa stali generálnym alebo špeciálnym prokurátorom a nepochádzali by z prokurátorského prostredia, po výkone tejto funkcie nezostávali prokurátorom. “Je z toho zrejmé, že by tu mohla byť istá snaha alebo tlak generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má väčšinu v parlamente,” uviedla.

 

Novela zákona o prokuratúre putuje späť do parlamentu. Zdroj: Kancelária NR SR

Najspornejšou časťou novely sa však stala možnosť odvolania generálneho prokurátora z funkcie, pokiaľ ju nebude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Práve proti tejto časti dnes vyslovila námietky aj Čaputová. “Táto zmena vlastne prináša zmenu v tom zmysle, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu uvedené v Ústave a namiesto odborného orgánu v zákonom predpokladanom procese  by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické. To znamená Národná rada SR a prezident. Toto považujem za jednak neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,” vysvetlila Čaputová. Posilňovanie politickej závislosti generálneho prokurátora nevidí ako vhodnú cestu. V rovnakom duchu sa vyjadrila aj v prípade špeciálneho prokurátora.

Spomínaný bod novely kritizovala opozícia, ale aj Rada prokurátorov, ktorá sa obávala možného politického zneužitia zákona a hovorila o vágnej formulácii. Výhrady mala aj opozičná strana Smer-SD, ktorá bola v prípade, ak by zákon cez Čaputovú prešiel, pripravená obrátiť sa na Ústavný súd. To je pripravená urobiť aj teraz, ak by poslanci prezidentkino veto prelomili. Predseda strany Robert Fico upozornil, že v zákone je ustanovenie, “ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície.” Tiež poukázal na to, že po novom by bolo možné za  generálneho či špeciálneho prokurátora vymenovať každého. “Dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka ,” uviedol Fico.

 

Jeden z predkladateľov novely Juraj Šeliga uviedol, že má zrejme iný názor, ako Čaputová. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

“Zrejme iný názor”

Jeden z predkladateľov novely, podpredseda parlamentu za stranu Za ľudí Juraj Šeliga vo svojej reakcii uviedol, že rozhodnutie prezidentky rešpektuje. “Mám zrejme iný názor ako pani prezidentka, ale samozrejme sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený – spolu s ďalšími predkladateľmi – analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení,” informoval Šeliga. Ako ďalej uviedol, vie si preto predstaviť, že ak by prepracovaním, alebo vypustením spornej časti nebola narušená podstata zmeny, bude na strane navrhovateľov vôľa zákon presadiť aj s akceptovaním výhrad prezidentky.

Ďalší z predkladateľov, poslanec za SaS Alojz Baránik však uviedol, že s dôvodmi prezidentky na veto zákona nesúhlasia. “Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň,” tvrdí.

Za návrhom zákona stojí aj strana OĽaNO. “Veto pani prezidentky je jej právom, sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie. Týka sa to aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora,” uviedli.

Iný postoj zaujalo hnutie Sme rodina. “Za nás môžeme už teraz povedať, že sa stotožňujeme s prezidentkou v námietke v oblasti prípadného možného politického odvolávania GP,” uviedlo hnutie. Rozhodnutie Čaputovej rešpektujú. To, aké bude stanovisko koalície, by malo byť podľa ich vyjadrenia jasné po koaličnej rade.

Poslanci sa teraz budú musieť zákonom opätovne zaoberať v druhom a treťom čítaní. Najbližšia riadna schôdza je naplánovaná až na september. Pokiaľ by veto prezidentky prelomili, Čaputová sa chce obrátiť na Ústavný súd.

Mohlo by vás zaujímať: