BRATISLAVA – Veronika Svorčíková dochádzala dennodenne za prácou do Rakúska. Ako pendlerovi sa aj jej kvôli koronavírusu a opatreniam s ním spojeným skomplikovala cesta do zamestnania. Napriek potrebným dokumentom, ktoré musí mať každý pendler pri sebe, keď sa snaží prekročiť hranice, bola umiestnenná do štátnej karantény. Podľa jej slov išlo o obrovský omyl, do ktorého sa dostala nedopatrením. Nikto ju však nepočúval a štátna karanténa je pre ňu peklom.
Pracuje v zdravotníctve, avšak za hranicami Slovenska. Po zavedení mimoriadnych opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 si vybavila všetky potrebné dokumenty na to, aby aj naďalej mohla pomáhať verejnosti. Jej miesto výkonu práce sa nachádza 29 kilometrov od hraničného priechodu a tak si myslela, že tlačivo potvrdené zamestnávateľom bude bezproblémovou ,,vstupenkou” do Rakúska. Omyl. Príslušníci policajného zboru mali vzdialenosť jej zamestnania vypočítať nad 30 kilometrov. Čo v praxi znamená, že pri prekročení tejto vzdialenosti musí byť každá osoba premiestnená do karanténneho centra.
Napriek tomu, že V. Svorčíková bola evidovaná na hraničnom priechode Berg ako pendler a rodným číslom sa každý deň preukazovala hraničnej kontrole, štátna karanténa ju v Demänovskej doline neminula. ,,Test na COVID-19 som zatiaľ neabsolvovala. Avšak ten je povinnosťou nás pendlerov mať nie starší ako 30 dní až od 01. mája 2020,” obhajuje sa Veronika.
Nevypočuté prosby o pomoc
Do karanténneho centra bola umiestnená o 4:30 ráno. Ako pendler, ktorý išiel len do práce a netušil, ako táto cesta dopadne, nemala pri sebe žiadne hygienické potreby ani náhradné oblečenie. ,,Na moje neustále naliehanie a po troch telefonátoch na recepciu karanténneho centra som sa po viac ako 13-tich hodinách od umiestnenia dostala k zubnej kefke,” opisuje zaobchádzanie pendlerka Veronika. Podľa informácií z recepcie by mala byť otestovaná na koronavírus najneskôr do týždňa. Ďalších 48 hodín bude čakať na výsledky testu. ,,Čaká ma 9 dní bez základných hygienických potrieb a bez oblečenia,” dodáva.
V deň jej príchodu do karanténneho centra bola na jej vyžiadanie privolaná policajná hliadka. ,,Opakovane som im vysvetľovala, že som tu neoprávnene a prosila som ich, aby niekto ešte raz prezrel všetky moje potvrdenia a iné dokumenty. Avšak moje prosby boli nevypočuté,” doplnila.
Život v karanténe
Napriek predsudkom, bola Veronika zo stravy podávanej v karanténnom centre milo prekvapená. Horšie to bolo s pitným režimom. Na denný prídel tekutín majú repatrianti len jeden pokus. ,,Ak si do 7:15 nevyložím pohár pred dvere, nápoj mi nebude poskytnutý. To znamená, jeden pohár vody k raňajkám! Zbytok dňa sa nepodávajú žiadne tekutiny,” reaguje Veronika na nariadenia v štátnej karanténe. Domnieva sa, že z nedostatku tekutín sa u nej začali postupne objavovať problémy s močením. ,,Ak niekomu napadne, prečo nepijem z kohútika v kúpeľni, mám na to jednoduchú odpoveď. Voda tiekla hrdzavá a mám obavy, či je vôbec pitná,” konštatuje.
Porušenie ľudských práv?
Pendlerka Veronika je z umiestnenia do karantény zúfalá a stále bojuje za svoje prepustenie. ,,Človek, ktorý niekoho zavraždí, ide do väzenia a dostane základné hygienické potreby a oblečenie. Ja som v štátnej karanténe, žiadne pravidlá som neporušila, všetky výnimky, vďaka ktorým môžem cestovať cez hranice, spĺňam a ja nemám právo ani na dostatok tekutín, oblečenie či základné hygienické potreby?!” uzavrela.
*O prípade pendlerky Veroniky Svorčíkovej informovala Glob.sk zástupkyňa firmy, zaoberajúca sa sprostredkovaním služieb pre rakúskych živnostníkov, Klaudia Mihaličová.
*Glob.sk oslovil k tomuto prípadu aj Prezídium Policajného zboru a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline. Na naše otázky však neodpovedali.