BRATISLAVA – Situáciu poznáte, alebo z médií alebo z prvej ruky. Jednoduché príbytky, špina a zanedbaná hygiena. Pred nimi zanedbané deti. Proti katastrofálnej situácii v niektorých častiach Slovenska sa rozhodlo opäť zakročiť aj ministerstvo zdravotníctva. Stovky pracovníkov bolo vyslaných do terénu, aby učili deti od 3 do 10 rokov základným hygienickým návykom. Pracovníci sa však stretávajú s rôznymi reakciami rodičov. Niektorí ich pomoc vítajú, na iných zas treba ísť opatrne. Predsudky však má nielen verejnosť voči Rómom, ale aj Rómovia voči lekárom.
Aj tento rok rozbehol rezort zdravotníctva spolu s príspevkovou organizáciou Zdravé regióny letnú osvetu zameranú na upevňovanie hygienických návykov. Deti zo znevýhodnených pomerov sa tak môžu priučiť dennodennej rutine, ktorá je pre niekoho samozrejmosťou. Na Slovensku funguje od 1. januára 2017 a trvá počas celého roka. V letných mesiacoch sa ale zvýšil počet osvetových aktivít a podporili ich aj pomôckami. O plynulé pokračovanie a rozšírenie do ďalších lokalít projektu sa snaží aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. ,,Verím, že v ďalšom programovacom období, t.j. po roku 2022, prejdú Zdravé komunity do štátneho financovania (namiesto projektového). Chceme, aby to v budúcnosti už nebol iba projekt, ale poriadne etablovaná štátna služba,” uviedol pre Glob.sk Ravasz.
Pracovníci pritom prešli sériou školení, aby dokázali zohľadniť špecifiká prostredia, v ktorom cieľová skupina žije. ,,Nosnou časťou tréningov bol nácvik správnych postupov so zreteľom na podmienky detí marginalizovaných rómskych komunít,” doplnilo ministerstvo zdravotníctva. Asistenti osvety zdravia sú obyvateľmi komunít, v ktorých pracujú, dokonale poznajú celú komunitu, majú dôveru obyvateľov a vedia správne odkomunikovať aj citlivé témy. ,,Na jednej strane vnímajú rodičia aktivity v teréne ako príležitosť na to, aby sa ich deti niečo nové naučili a aby trávili svoj čas efektívne. Na druhej strane však sú aj takí rodičia, ktorí vnímajú tému hygieny veľmi citlivo, a preto je dôležité, aby im asistent osvety zdravia vysvetlil, že tieto aktivity sú na podporu zdravia,” skonštatoval pre Glob.sk rezort zdravotníctva.
Prečo to vlastne robia?
Do 251 lokalít z Prešovského, Košického, Banskobystrického a Nitrianského kraja za pomoci 257 asistentov bolo rozdistribuovaných 32-tisíc pracovných listov, 8-tisíc knižiek, farebných ceruziek a hygienických pomôcok, ktoré by mali deti hravou formou naučiť hygiene. Aktivity sa zameriavajú predovšetkým na umývanie rúk, zubov a celého tela. Osveta má pokrývať územie, kde žije viac ako 139-tisíc obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. ,,Správanie súvisiace so zdravím je potrebné upevňovať a podporovať najmä v detskom veku. Správne a pravidelné postupy osobnej hygieny nielen v prostredí zníženého hygienického štandardu pôsobia ako účinná prevencia pred niektorými infekčnými ochoreniami,“ doplnila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.
Podľa slov riaditeľky príspevkovej organizácie Zdravé regióny Tatiany Hruštič sú práve tieto aktivity dôležité pre zdravie všetkých obyvateľov. ,,V prostredí zníženého hygienického štandardu zohráva hygiena významnú úlohu pri prevencií infekčných ochorení.Každá lokalita, v ktorej pôsobíme, má svoje špecifiká, zlé materiálne podmienky na úrovni komunity a domácností vedú k zvýšenému riziku infekčných ochorení,” povedala riaditeľka organizácie.
Výsledky hovoria za seba
Projekt v marginalizovaných skupinách má podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza rozhodne zmysel. Za roky fungovania majú výborné výsledky, ktoré sa odrážajú napríklad aj na zvýšenej miere zaočkovanosti detí. V niektorých regiónoch dosahuje až hranicu 100 percent. ,,Pozitívny trend sledujeme aj v zlepšovaní prístupu ku zdravotnej starostlivosti, zvyšovaní zdravotnej gramotnosti, zlepšení hygieny v osadách, ale aj zlepšení komunikácie a vzťahov medzi komunitami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a celkovému zvyšovaniu dôvery k zdravotnému systému zo strany komunít,“ povedal Ravasz pre Glob.sk. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, diskriminácia v tejto oblasti je naďalej prítomná a negatívna verejná mienka pretrváva dodnes. ,,Situáciu komplikujú aj predsudky zo strany Rómov, prípadne ich obavy z návštevy lekárov, alebo zdravotníckych zariadení. Projekt Zdravé regióny však významne prispieva k tomu, aby sa tieto bariéry odstraňovali,” doplnil splnomocnenec Ravasz.
Precízny výber
Jarovnice, Chminianske Jakubovany, Trebišov, Rudňany, Veľké Kapušany, Michalovce, okolie Bardejova, okolie Spišskej Novej Vsi, Kežmarok sa ukázali ako oblasti, ktoré potrebujú najväšiu podporu zdravia. Výberu týchto lokalít predchádzal precízny výber, ktorý sa konzultoval s Úradom verejného zdravotníctva, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a ďalšími relevantnými organizáciami a inštitúciami, ako aj s úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. ,,Výskumné úlohy riešia nezávislí experti – poverení pracovníci Lekárskej Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (LF UPJŠ), ktorá je dodávateľom na realizáciu úloh. Jedným z výstupov výskumných úloh sú aj podrobné profily lokalít, ktoré umožňujú podrobný prehľad o podmienkach na zdravie,” vysvetlil pre Glob.sk rezort zdravotníctva.
