BRATISLAVA – Obrovské plamene, čierny dym a násilie. Tieto obrázky sa v podstate zhodujú, pritom miesta protestov sú od seba vzdialené tisícky kilometrov. O čo v nich ide?
Barcelona, Čile, Hongkong, Libanon. Na celom svete bojujú ľudia za slobodu a nezávislosť, proti vládam či štátnemu zriadeniu. Aj keď v Hongkongu to vrie už niekoľko mesiacov, v iných krajinách sa nepokoje rozšírili len pred pár dňami.
Barcelona
Už niekoľko dní sa v katalánskej metropole Barcelona odohrávajú demonštrácie. Tisíce ľudí sa v nedeľu zišlo na pokojnom proteste pred policajným riaditeľstvom v centre mesta. Celé hodiny skandovali heslá “sloboda pre politických väzňov” a “Preč s okupačnou mocou”.
Prečo sa tak deje? Barcelona je hlavným mestom Katalánska. Mnohí žiadajú odtrhnutie ekonomicky silného regiónu od Španielska. Deväť vodcov tohto hnutia bolo minulý pondelok odsúdených k dlhoročným trestom väzenia. To bolo spúšťačom protestov.
Aj na Malorke vyšlo do ulíc okolo 5000 ľudí a v sobotu sa v Madride konalo podobné zhromaždenie.
A niektoré protesty neboli práve mierumilovné. Minulý piatok protestovalo v Barcelone okolo pol milióna ľudí a došlo aj k násilnostiam. Polícia zatkla desiatky demonštrantov. Zranených bolo takmer dvesto ľudí vrátane policajtov a novinárov.
Čile
Nepokoje v Čile si takisto vyžiadali obete na životoch. Päť mŕtvol vytiahli počas uplynulého víkendu z vyrabovanej a zapálenej továrni v Santiagu de Chile, informovali hasiči. Ďalšie dve obete ležali v obchode so stavebninami a traja ďalší ľudia boli zabití pri drancovaní supermarketov v Santiagu, uviedla starostka mesta Karla Rubilarová.
V nedeľu bol vyhlásený zákaz vychádzania v mestách Santiago, Valparaíso, Concepción, Antofagasta a Coquimbo. Napriek tomu protesty v Santiagu pokračovali.
Protesty vypukli po zvýšení cien cestovných lístkov na metro v Santiagu. Tie sa potom rozšírili po celej krajine. Nepokoje vyvolalo aj celoštátne zvýšnie cien elektrickej energie v priemere o desať percent. V piatok večer vyhlásil čilský prezident Sebastián Piñera výnimočný stav. V sobotu večer potom ustúpil a odvolal zvýšenie cien metra.
Podľa informácií ministerstva obrany bolo nasadených 9400 vojakov. V nedeľu bolo zranených 17 policajtov a zatknutých viac ako 1500 ľudí. Vyrabovaných bolo viac ako 60 supermarketov a na rôznych miestach bolo šesť obchodov zapálených.
Čilský prezident Sebastián Piňera ohlásil v utorok balíček sociálnych reforiem v snahe utlmiť vlnu protestov, ktorá si od piatka vyžiadala už 15 obetí na životoch. Informovala o tom agentúra DPA.
Reforma, zameraná na najchudobnejšie vrstvy čilského obyvateľstva, ráta so zvýšením najnižších dôchodkov a minimálnej mzdy, so znížením cien liekov, so zvýšením daní pre najvyššie príjmové skupiny, ako aj s rôznymi škrtmi pre poslancov a vysokých štátnych úradníkov. Teraz treba vyčkať, či budú protestujúcim tieto opatrenia stačiť a svoje od piatku trvajúce demonštrácie ukončia.
Hongkong
Zákaz zahaľovania tváre, obmedzenia miestnej premávky, policajné zásahy – vláda v Hongkongu sa snaží všetkými možnými prostriedkami potlačiť protesty. Hnev občanov však pretrváva. Na jednej strane domonštrujú pokojne desaťtíce ľudí za slobodu a proti narastajúcemu vplyvu čínskej vlády, na druhej strane sa radikálni aktivisti pokúšajú presadiť svoje požiadavky pomocou násilia a vandalizmu.
Prečo protestujú: Už viac ako štyri mesiace ľudia v Hongkongu demonštrujú proti svojej vláde a rastúcemu vplyvu komunistického vedenia v Pekingu. A koniec problému je v nedohľadne. Demonštranti sa obávajú straty svojich osobných práv, ako je sloboda prejavu a zhromažďovania, ktoré boli doteraz v zmysle “jedna krajina, dva systémy” garantované.
Demonštranti tiež požadujú odstúpenie správkyne Hongkongu Carrie Lamovej, slobodné voľby a vyšetrovanie policajného násilia. Protestujú aj proti niekoľkým útokom na prívržencov svojho hnutia po tom, ako bol dobitý spoluorganizátor a pobodaný 19-ročný demonštrant.
Podľa posledných informácií chce Peking do marca nájsť náhradu za súčasnú správkyňu Carrie Lamovú. Hongkongské úrady oficiálne stiahli v stredu nepopulárny zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny, informovala TASR. Zákon bol úplne prvým spúšťačom nepokojov v Hongkongu.
Libanon
Do ulíc vyšli v nedeľu aj obyvatelia Libanonu. Ich nedeľný protest bol na rozdiel od predošlých dní pokojný. Pred vládnym palácom v hlavnom meste Bejrút mávali štátnymi vlajkami a na transparentoch mali heslá “Mali by ste všetci odísť, neveríme vám” a “slovo má teraz libanonský ľud, nie politickí vodcovia”.
Dôvod protestov: Kvôli ťažkej ekonomickej kríze krajiny demonštranti v nedeľu požadovali výmenu vlády. Štátny dlh predstavuje 86 miliárd amerických dolárov (77 miliárd eur), to je 150 percent hrubého domáceho produktu, čo je jedno z najväčších zadĺžení na celom svete.
Libanonský premiér Saad Harírí napokon v pondelok oznámil, že vláda schválila hospodárske reformy a dohodla sa na rozpočte na rok 2020. 
Kvôli ťažkej ekonomickej kríze krajiny demonštranti v nedeľu požadovali výmenu vlády. Zdroj: TASR/AP