BRATISLAVA – Dobré správy propagujúce v médiách prínos eurofondov na Slovensku podľa podpredsedu KDH Pavla Zajaca vôbec nie sú dobré. Reklamný spot podľa Zajac môže navodzovať pocit, akoby Európska únia dávala Slovensku niečo zadarmo. “Nič však nemôže byť ďalej od pravdy,“ konštatoval Zajac. Pripomenul, že neexistuje niečo ako obed zadarmo.
Príjmy Slovenska z Európskej únie za roky 2004 až 2015 podľa Zajaca dosiahli 17,4 miliardy eur. Celkové odvody SR do EÚ za rovnaké obdobie podľa prepočtov INESS predstavovali 7,5 miliardy eur. Ďalších 4,3 miliardy eur tvorilo spolufinancovanie europrojektov zo strany Slovenska. To znamená, že príjmy Slovenska z únie za roky 2004 až 2015 tvorili 17,4 miliardy eur a výdavky SR dosiahli spolu 11,8 miliardy eur. “Od roku 2004 do roku 2015 sme tak na každé euro z eurofondov museli vynaložiť 68 centov, pričom 43 centov odišlo do bruselského rozpočtu (a potom sa nám v EÚ fondoch vrátilo) a 25 centov ostalo v cene projektov na Slovensku,“ vysvetlil Zajac. Zdôraznil, že o ďalších 600 miliónov eur Slovensko prišlo na korekciách eurofondov, ktoré únia pre rozličné pochybenia nepreplatí.
Zajac upozornil, že dobrou správou pre Slovensko ani náhodou nemôžu byť stovky subdodávateľov, poškodených drobných firiem a živnostníkov, ktorí za prácu na projektoch hradených z eurofondov nedostali zaplatené. Podľa neho ide o ďalšie negatívum, ktoré uberá z dobrých správ o eurofondoch. Vláda Smeru-SD podľa podpredsedu KDH tento problém celé štyri roky neriešila. “Ide o nevyplatené sumy vo výške niekoľko sto miliónov eur. Vládny Smer o tomto probléme dlhodobo vedel. Robert Fico už v roku 2013 vo Vranove nad Topľou hovoril, že ide o vážny problém. Čo robila vládna strana, že štyri roky nebola schopná problém riešiť?“ pýta sa Zajac.
Kresťanskí demokrati na tlačovej besede nechali vystúpiť približne desiatku podnikateľov z rôznych regiónov Slovenska, ktorí doteraz nedostali peniaze za prácu odvedenú na projektoch hradených z eurofondov. Väčšina z týchto podnikateľov a živnostníkov teraz čelí trestným stíhaniam, pretože neboli schopní platiť svoje záväzky. “Mrzí ma hlavne to, že musím na ulici sklápať oči pred ľuďmi, ktorým dlhujem peniaze, pretože si niekto napchal peniaze do vreca,“ povedala živnostníčka Jozefína Tomášová z okresu Vranov nad Topľou, ktorej firma Euro-Building za projekt revitalizácie obce Rozhanovce zo sumy 172-tisíc eur zaplatila iba 11-tisíc eur. Iba táto jedna firma Euro-Building podľa KDH nezaplatila slovenským subdodávateľom na europrojektoch spolu viac ako tri milióny eur. Polícia podľa poškodených drobných podnikateľov pristupuje k menším firmám a živnostníkom omnoho prísnejšie ako k víťazom verejných obstarávaní, ktorí za sebou nechávajú spúšť v podobe nezaplatených zákaziek. Neplatenie faktúr by podľa poškodených malo byť trestným činom.
Poslanec za KDH Ján Hudacký upriamil pozornosť na to, že Smer za posledné štyri roky v parlamente opakovane zamietal jeho návrh zákona o ochrane subdodávateľov verejných zákaziek pred druhotnou platobnou neschopnosťou. Cieľom Hudackého návrhu bolo, aby víťazi zákaziek verejných obstarávaní uhrádzali faktúry subdodávateľom v určených lehotách, inak by o zákazku prišli. Smer podľa Hudackého zamietal v parlamente aj ďalšie zákony, ktorými kresťanskí demokrati chceli chrániť subdodávateľov pred neuhrádzaním faktúr zo strany víťazov verejných obstarávaní. KDH má všetky tieto návrhy zapracované vo volebnom programe a v prípade účasti vo vláde bude presadzovať ich schválenie.