Redakcie niektorých médií dostávajú anonymné e-maily, ktoré nabádajú novinárov, aby sa zapojili do diskreditácie trenčianskeho župana Jaroslava Bašku (SMER-SD) a najmä vicežupanky Eleonóry Porubcovej (KDH).
Podstatou anonymu je informácia, že E. Porubcová prijala na svoj súkromný účet dotáciu, určenú pre prievidzské gymnázium, ktorého je riaditeľkou. Odhliadnuc od otázky, ako sa anonym dostal k číslam účtov darcovskej firmy Nestlé a k súkromnému účtu riaditeľky, je informácia o jej možnom podvodnom konaní natoľko závažná, že sme ju oslovili. A veci sa začali javiť v nečakanom svetle.
Pred desiatimi rokmi školu navštevoval Marek Vician. Pochádzal z primitívnych podmienok, ktoré dnes už vidíme len v osadách. Mal však mimoriadny talent a chuť študovať, chcel to niekam dotiahnuť. Napriek otcovym posmeškom a poznámkam, že knihy ho neuživia, ale lopata. Marek býval v železničiarskom domčeku, kde kúrili drevom, nemali v dome záchod ani vodovod. Rodičia pili. Chlapec nikdy nebol u zubára a chýbali mu sociálne návyky. Nemal ich od koho odpozorovať.
Cítil však, že vzdelanie je cestou von z tohto prostredia. A tak chodil do dedinskej knižnice, kde už na základnej škole naštudoval integrály a derivácie. Zaujímal sa o chémiu, aby sa v budúcnosti mohol venovať hľadaniu liekov proti rakovine.
Jeho talent podchytil učiteľ Miroslav Kozák, pripravoval ho na vedecké súťaže a Mareka predstavil aj riaditeľke gymnázia E. Porubcovej. Na rodičovskom združení sa rozhodli, že talentovanému chlapcovi dajú to, čo mu rodinné prostredie neponúka. Materiálne zázemie. Ako druhák vyhral celoštátne kolo chemickej olympiády, nemal však na oblečenie, zubára, nemal prístup počítaču ani internetu. Rodičia jeho spolužiakov sa pozbierali a pomohli. E. Porubcová hľadala pomoc aj na Trenčianskom samosprávnom kraji, avšak predpisy nepamätajú na možnosť finančne pokrývať základné životné potreby študenta.
Bolo potrebné získať pre Mareka internátne ubytovanie, aby nebol vystavený tlaku večne opitého otca.
Ďalšia, už významná finančná podpora, sa rysovala v spoločnosti Nestlé. Keďže to nie je úrad, s peniazmi tam nie sú také byrokratické prekážky. Škola v tom čase nemala darovací účet. Ani dnes ho nemá. Jednoducho po dohode poslali niekoľko tisíc na účet riaditeľky gymnázia a tá postupne hotovosť vyplácala Marekovi, podľa potreby. „… S tým, že mám s nimi nakladať ako s vlastnými a pre vlastného. Poznali moju snahu pomáhať Marekovi a práve preto mi s dôverou peniaze zverili. Pán Mokrý (vtedajší, dnes už nebohý konateľ Nestlé) mi sám poradil dať číslo vlastného účtu, lebo mi dôveroval. Mňa by to vôbec nenapadlo.“ Peniaze Marekovi vyplácala po čiastkach, pretože s nimi nevedel zaobchádzať. Prišli vhod pri jeho ceste na medzinárodnú chemickú olympiádu vo Veľkej Británii aj v Japonsku. Dostal kvalitný notebook, sponzorský internet, oblečenie, obuv, sponzorsky ošetrili jazvu od otcovej motorovej píly a mnoho ďalších vecí bolo hradených z darovaných peňazí, resp. dobročinným spôsobom. Zvyšok peňazí dostal po ukončení gymnázia.
„Mareka som prijala za svojho a tak som sa k nemu aj správala“. Eleonóra Porubcová priznáva, že nemá odložené účtenky ani potvrdenky o odovzdaní hotovosti. „dohoda so sponzormi si to nevyžadovala, mám len čisté svedomie a Marekovo svedectvo. Nikdy som nič, čo nie je moje, nevzala. Nikdy!“
Marek Vician, dnes už dospelý muž, študuje organickú chémiu na Prirodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Čoskoro ho čakajú magisterské štátnice. Potom bude študovať na doktorát.
Potvrdil slová Eleónory Porubcovej. “Peniaze mi skutočne dávala, ja si ale po takej dlhej dobe nepamätám podrobnosti. Nepodpisoval som žiadne potrvdenia. Pred odchodom na štúdium na Prif UK do Bratislavy mi dala dosť veľkú hotovosť, ktorú som si vložil na svoj účet a z toho vyše roka platil internát, stravu, dopravu a podobne.” Marek vician je pohoršený anonymnou kampaňou namierenou proti jeho dobrodincovi. “Je veľmi smutné, že človek, ktorý sa snaží pomoct iným, je nakoniec obviňovaný z krádeže. Pani Porubcova mi naozaj velmi pomohla!”