Politika Domáce Top

Ďalší cirkus v parlamente. Schôdzu museli presunúť na iný deň

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Znova sa posadia do lavíc. Reč je o našich poslancoch, ktorí sa 11 dní pred parlamentnými voľbami opäť zišli v budove parlamentu. Dôvodom je mimoriadna schôdza, ktorú zvolal predseda NR SR Andrej Danko (SNS) na žiadosť premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD). Vláda totiž schválila sociálny balíček a potrebuje, aby ho odobrilo aj plénum. Aj v prípade, že by sa tak stalo, to však s opatreniami nemusí byť jednoduché. Poslanci by totiž o nich mali rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Avšak, ozývajú sa hlasy, že dôvod na takýto krok nie je a označujú ho za nezákonný.

 

Aktualizované 13:30 o informácie zo schôdze

Samotné skrátené legislatívne konanie znamená, že sa preskočí potrebná postupnosť, a teda pripomienkové konanie, avšak samotní poslanci o návrhoch budú diskutovať a následne hlasovať. Na to, aby sa niektorý zo zákonov prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, musí splniť jasné podmienky. Tie sú určené v rokovacom poriadku a hovoria, že o zákone možno takto rozhodovať za mimoriadnych okolností. Ide o prípady, kedy môže “dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona”. Zrýchlený režim môže parlament okrem toho využiť iba vtedy, ak to navrhne vláda.

Spomínané opatrenia z dielne Smeru a SNS sa však týkajú zavedie 13. dôchodku, zdvojnásobenia príspevku na dieťa a zrušenia diaľničných známok pre osobné vozidlá do 3,5 tony pre fyzické a právnické osoby. Poslanci by  mali rozhodovať aj o tom, či Slovensko vysloví nesúhlas s Istanbulským dohovorom.

Nevidia dôvod na skrátené konanie

Podľa niektorých hlasov takéto opatrenia nezapadajú do prípadov, ktoré môžu byť riešené v skrátenom konaní. O nezákonnosti hovorí aj občianske združenie VIA IURIS. “Ani jedna z navrhovaných zmien nie je vyvolaná mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie,” upozorňuje združenie. “Návrh na vylúčenie možnosti pripomienkovania môže byť použitý iba výnimočne, ak je potrebné urýchlene upraviť mimoriadnu situáciu. Navrhovateľ je povinný uviesť dôvody pre skrátené konanie,” tvrdí inštitúcia s tým, že podľa ich názoru sú zmeny natoľko zásadné, že odbornú verejnú diskusiu považujú za nevyhnutnú. Konštatuje preto, že došlo k porušeniu zákona a v prípade, aby sa tieto zákony schválili a dostali by sa pred Ústavný súd, ten by to mohol vyhodnotiť ako obrovskú vadu, ktorá by ovplyvnila ústavnosť prijatých zákonov.

Dôležitý bude aj postoj prezidentky, ktorá môže zákony schválené parlamentom vetovať.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Schôdzu otvorili

Po 13:00 začala kritizovaná mimoriadna schôdza, ktorá je podľa hlasovania poslancov uznášaniaschopná. Hneď na úvod však opoziční poslanci vytiahli svoje preukazy, čím sa snažili sabotovať to, aby sa schôdza vôbec otvorila. Napriek tomu sa prezentovalo 77 poslancov. Na otvorenie stačilo aj iba 75.

Na úvod zaznela hymna, keďže, ako konštatoval šéf parlamentu Andrej Danko, ide o poslednú schôdzu pred voľbami. Skrátený legislatívny proces troch návrhov schválili a s ním aj program schôdze, už na jej začiatku ale prišlo k menším výmenám názorov. Dôvodom bolo, že podpredseda parlamentu za SaS Martin Klus požiadal Danka, aby sa konala v jeho neprítomnosti, keďže je voči schôdzi podané trestné oznámenie. Danko na to nepristúpil. Po vyhlásení krátkej prestávky prišli k rečníckemu pultu nezaradení poslanci za koalíciu PS/Spolu a na pult položili svadobnú tortu. Tá má ilustrovať povolebnú “svadbu” medzi Smerom, SNS a ĽSNS. Zablokovali tak rečnícky pult, aby sa nepokračovalo v schôdzi. Miroslav Beblavý po upozornení zo strany Andreja Danka povedal, že chce na mieste ostať dlhšie obdobie. Blokáciou chceli docieliť, aby zákonnosť schôdze prešetril Ústavný súd.

“Takéto správanie sme v Národnej rade nemali. Mali sme tu poslancov, ktorí používali grafické pomôcky, ale rešpektovali poriadok a sálu opustili. Na 13:45 zvolávam poslanecké grémium, kde vyriešime technickú časť vedenia schôdze. Chcem apelovať na všetkých poslancov NRSR, že o tom, čo je zákonné a čo nezákonné, poslanci nerozhodujú. Vás šiestich vylučujem zo schôdze, máte absencie,” reagoval na vzniknutú situáciu Danko. Slová o vylúčení adresoval Miroslavovi Beblavému, Simone Petrík, Jozefovi Mihálovi, Martinovi Poliačikovi, Viere Dubačovej a Alanovi Suchánkovi.

Poslanecké grémium nakoniec rozhodlo, že rokovanie presunú až na zajtra, t.j. stredu na 9:00. “Zajtra ráno sa na vás všetkých teším,” povedal Danko a odišiel. Sálou sa niesol smiech. Aj po prerušení rokovania blokovali poslanci za PS/Spolu pult, robili si fotografie. Ostatní poslanci sa postupne rozpŕchli. 

Schôdzi pomohli odídenci zo SaS

Výsledky hlasovania o uznášaniaschopnosti pléna ukázali, že schôdzu pomohli otvoriť odídenci zo Sulíkovej SaS – konkrétne Ľubomír Galko, Natália Blahová, Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda, Renáta Kaščáková, Miroslav Ivan a Radoslav Pavelka.

25 zákonov v skrátenom konaní

Od volieb v roku 2016 sa v skrátenom legislatívnom konaní schválilo celkovo 25 zákonov. Koncom mája 2016 to bola napríklad novela zákona o zvýšení platov pedagogickým a odborným zamestnancom. Tí v tom čase za ich zvýšenie protestovali v uliciach.

V polovici marca 2017 zasa prišlo k dôležitému kroku – poslanci v skrátenom legislatívnom konaní zrušili tzv. Mečiarove amnestie, ktoré udelil v roku 1998 vtedajší predseda vlády a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar. S rozhodnutím vlády sa následne stotožnil aj Ústavný súd. Išlo o ústavný zákon, na ktorý bola potrebná podpora minimálne 90 poslancov (3/5 pléna). Na to, aby boli amnestie zrušené, bol vyvíjaný celospoločenský tlak, keďže hrozilo, že sa pre premlčaciu dobu už nebude môcť s nimi súvisiaca kauza riešiť. 

Skrátené legislatívne konanie sme videli aj v prípade brexitu. Istý čas totiž hrozilo, že Veľká Británia vystúpi z Únie bez dohody. Poslanci tak museli konať. Zákon schválili 13. marca, brexit bol v tom čase naplánovaný na 29. marca. Pri klasickom legislatívnom konaní by sa tak toto opatrenie nestihlo do brexitu prijať.

Parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní aj zrušenie osobitného odvodu pre obchodné reťazce pre angažovanosť Európskej komisie. Dôvodom boli pochybnosti ohľadne súladu nášho zákona s pravidlami EÚ. Strana SNS, ktorá s ním najskôr prišla, sa ho pre to takýmto spôsobom rozhodla zrušiť. Stalo sa tak 2. apríla 2019.