Brusel – Zachovať spomienku na obete masových deportácií a vyhladzovania, zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu na európskom kontinente – to je hlavný cieľ Európskeho dňa spomienky na obete komunizmu a nacizmu. Pripadá na 23. augusta a prvýkrát si ho obyvatelia európskeho kontinentu pripomínali v roku 2009.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) o tom rozhodli v apríli 2009 v Bruseli na podnet iniciatívy skupiny poslancov z roku 2008. Vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering vydal v septembri 2008 písomné vyhlásenie, v ktorom navrhol, aby bol 23. august vyhlásený za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu. Pod vyhlásenie sa podpísalo 409 poslancov EP, čím sa tento dokument stal oficiálnym stanoviskom EP.
Europoslanci 2. apríla 2009 schválili uznesenie s názvom Svedomie Európy a totalitarizmus. Európsky deň spomienky na obete komunizmu a nacizmu ako pamätný deň obetí všetkých totalitných a autoritatívnych režimov sa “má pripomínať nestranne a s úctou”, žiadali europoslanci v uznesení Svedomie Európy a totalitarizmus.
Poslanci EP pripomenuli, že masové deportácie, vraždenie a zotročovanie stalinizmom a nacizmom sa radia medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a sú nepremlčateľné. A to na základe Európskej dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
V jednom z bodov Vyhlásenia Európskeho parlamentu o zriadení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu poslanci zdôraznili skutočnosť, že “o vplyve a dôsledkoch sovietskeho režimu a okupácie na občanov postkomunistických krajín sa v Európe vie málo”.
Dňa 23. augusta 1939 uzatvoril vtedajší Sovietsky zväz a Nemecko pakt nazvaný podľa ministrov zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachima von Ribbentropa a Viačeslava Molotova. Podpisom paktu Molotov-Ribbentrop došlo k rozdeleniu Európy medzi signatárske krajiny prostredníctvom tajných dodatkových protokolov.