BRATISLAVA – Poslanci Európskeho parlamentu pôsobia počas svojho päťročného mandátu v politických skupinách. Politické strany v jednotlivých krajinách väčšinou potvrdia svoju príslušnosť k už existujúcej skupine, ale môžu ohlásiť aj úmysel vytvoriť novú frakciu. Na to, aby mohla frakcia v EP existovať, musí mať aspoň 25 členov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov. V končiacom parlamente pôsobí osem politických skupín, poslanci však môžu pôsobiť aj ako nezaradení. Strany a poslanci sa k frakciám pridávajú na základe politickej orientácie.
Politickými skupinami v Európskom parlamente, ktoré sa nazývajú aj frakcie, sú Európska ľudová strana (EPP), Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), skupina Zelených/ Európska slobodná aliancia, skupina Európa slobody a priamej demokracie (EFD) a Európa národov a slobody (ENF). Poslanci sa radia do nich, aby mali väčší vplyv, môžu však byť aj nezaradení.
V najväčšej skupine – frakcii ľudovcov, pôsobilo v rokoch 2014 – 2019 šesť z 13 slovenských europoslancov. Išlo o politikov zvolených za SDKÚ, KDH, SMK a Most-Híd. Členmi teda boli Eduard Kukan, Ivan Štefanec, Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Pál Csáky a József Nagy. Štyria poslanci zvolení za Smer-SD – Monika Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka a Boris Zala pôsobili vo frakcii socialistov. Do frakcie konzervatívcov a reformistov sa zaradila Jana Žitňanská (NOVA) a Branislav Škripek (OĽaNO). Šéf Slobody a Solidarity Richard Sulík najprv patril do ALDE, neskôr prestúpil ku konzervatívcom a reformistom.
Frakcie v Európskom parlamente fungujú podobne ako politické strany v národných parlamentoch. Keďže žiadna skupina nemá väčšinu, snažia sa medzi sebou dohodnúť a hľadať podporu pre svoje návrhy. V súčasnom parlamente často spolupracovali ľudovci so socialistami, spolu mali väčšinu. Očakáva sa, že po májových eurovoľbách bude parlament rozdrobenejší. Podľa prieskumov budú mať ľudovci aj socialisti menej mandátov a prídu o väčšinu na úkor antisystémových a protieurópskych síl. Svoju skupinu formuje aj taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Zo Slovenska sa k nemu chce pridať strana Borisa Kollára Sme rodina. K Salviniho klubu chcú patriť aj Francúzska Marine Le Pen, český politik Tomio Okamura či Holanďan Geert Wilders.
Zastupovanie záujmov občanov EÚ
Vytvorenie politickej skupiny sa musí oznámiť predsedovi EP. Vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená členov a zloženie predsedníctva. Frakcie si môžu najať zamestnancov a dostanú administratívne vybavenie financované z rozpočtu parlamentu. Predsedníctvo EP stanovuje pravidlá, ako sa budú tieto peniaze a vybavenie spravovať a kontrolovať. Peniaze, ktoré frakcie dostanú, môžu minúť len na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov zamestnancov skupiny, ale aj nákladov na politické a informačné činnosti súvisiace s politickými aktivitami Európskej únie. Nesmú ich použiť na financovanie žiadnej formy európskej, vnútroštátnej, regionálnej či miestnej volebnej kampane ani na financovanie politických strán na vnútroštátnej a európskej úrovni alebo ich orgánov.
Poslanci Európskeho parlamentu sa volia každých päť rokov. Európsky parlament je jediným priamo voleným medzinárodným zhromaždením na svete a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni. Voľby sa konajú od 23. do 26. mája, na Slovensku si 14 poslancov EP zvolíme v sobotu 25. mája. Výsledky volieb však budú známe až v nedeľu, po tom, čo sa uzavrie posledná volebná miestnosť v EÚ. Hoci by v súvislosti s brexitom po novom prepočítaní mandátov malo mať Slovensko 14 poslancov, od Veľkej Británie závisí, koľkí zo zvolených poslancov odídu do Štrasburgu. Ak totiž do eurovolieb Briti z EÚ neodídu, 14. poslanec sa dočasne neujme svojho mandátu.
