Politika Zahraničné

Europoslanci si zvolia predsedu, rozhodnúť o ňom chcú aj lídri krajín

ŠTRASBURG – Nových europoslancov čaká hneď na prvom zasadnutí v Štrasburgu voľba predsedu Európskeho parlamentu, podpredsedov a kvestorov. To sa začína 2. júla. Noví predsedovia výborov budú známi až na nasledujúci týždeň po rokovaniach v Bruseli. Hoci sa poslanci Európskeho parlamentu volia na päť rokov, mandáty vedenia sú na dva a pol roka.

„Všetky volené posty v Európskom parlamente – predseda, podpredseda, kvestor, predseda a podpredseda výboru a predseda a podpredseda delegácie, sa obsadzujú nanovo každého dva a pol roka, teda raz na začiatku a raz v polovici päťročného funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Zvolení funkcionári sa môžu o daný mandát uchádzať aj opätovne,“ uviedla tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak s tým, že pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov.

Predseda riadi činnosti parlamentu, predsedá plenárnym zasadnutiam a svojím podpisom schvaľuje ročný rozpočet EÚ. Reprezentuje parlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ. V januári 2017 za predsedu Európskeho parlamentu zvolili Antonia Tajaniho. Zvoliť sa ho podarilo až vo štvrtom kole. Ako ďalej vysvetlila Mellak, kandidátov môže navrhnúť buď politická skupina, alebo najmenej 38 poslancov EP. Voľby sú tajné, kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak sa ani v treťom kole takto nepodarí zvoliť nikoho, dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v tomto kole postupujú do štvrtého kola hlasovania, v ktorom zvíťazí kandidát, ktorý získal vyšší počet hlasov. Politická frakcia alebo skupina 38 poslancov navrhuje aj podpredsedov EP a kvestorov. Voľby podpredsedov sa konajú prostredníctvom jedného tajného hlasovania pre všetkých kandidátov.

Zaujímavosťou je, že o funkcii predsedu Európskeho parlamentu rokujú aj premiéri a prezidenti EÚ. Do 2. júla chcú prísť s kompromisným balíkom mien ľudí, ktorí obsadia najvyššie európske pozície. Ide o predsedu Európskej komisie, Európskej rady, Európskeho parlamentu, šéfa európskej diplomacie a šéfa Európskej centrálnej banky. Pri obsadzovaní funkcií by mali dodržať regionálny balans, rodovú rovnosť a mali by sa odrážať o silu politických skupín. Tradiční spojenci – európski ľudovci a socialisti prišli po májových eurovoľbách o väčšinu. Potrebujú preto ďalšieho spojenca. Najpravdepodobnejším partnerom sú liberáli, očakáva sa aj spolupráca so Zelenými.