BRATISLAVA – Slovensko môže čakať ďalšie fiasko. Po tom, čo v druhom kole prezidentských volieb bola nízka volebná účasť, sa s týmto problémom zrejme stretneme opäť. Volieb do Európskeho parlamentu, ktoré nás čakajú už o necelé dva týždne, sa s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastní ešte menej ľudí.
Slovenská republika je členom EÚ už od roka 2004. Zatiaľ sa tak u nás uskutočnili troje voľby do europarlamentu. Slovensko si volí 13 poslancov plus jedného náhradníka, pričom každý z nich si v Bruseli príde na nemalé peniaze. Zvolení zástupcovia však nesú aj veľkú zodpovednosť. V Bruseli sa totiž rozhoduje o mnohých otázkach, ktoré sú pre Slovákov dôležité.
V europarlamente sa pritom rozhoduje o mnohých podstatných otázkach. Zostava poslancov zo všetkých členských štátov zároveň akosi symbolicky udáva, akým smerom sa bude EÚ v najbližších rokoch uberať. My sami sa tak už 25. mája rozhodneme, či budeme smerovať k jadru alebo k okraju únie.
Ľudia majú pocit, že veľa neovplyvnia
Napriek nesporným výhodám EÚ ľudia nemajú pocit, že môžu svojimi hlasmi veľa ovplyvniť. Práve preto je aj účasť v týchto voľbách veľmi nízka. Voľby do europarlamentu boli u nás doteraz trikrát – a zakaždým sme skončili s účasťou na konci zoznamu. Naposledy, teda v roku 2014, bola volebná účasť len 13,05%.
Paradoxne, nízka účasť je pre kandidátov skôr výhodou. Do tohtoročných volieb podalo kandidátnu listinu až 31 politických strán, záujem sedieť v kresle poslanca Bruselu má viac ako 300 ľudí. Pri tak nízkej volebnej účasti stačí aj niekoľko tisíc hlasov a kandidát sa môže do europarlamentu dostať.
Práve tento fakt sa snažia využiť strany, ktoré možno nemajú dostatok voličov na to, aby sa dostali do parlamentu či dokonca do vlády, ale majú niekoľko tisíc skalných podporovateľov. Pokiaľ sa opäť zopakuje situácia spred 4 rokov, v europarlamente môžu mať Slováci skutočne pestré zastúpenie.
Analytik predpokladá malé zlepšenie
Podľa politológa Jána Baránka nemožno v účasti očakávať výraznú zmenu. Je však pomerne optimistický a predpokladá, že situácia by mohla byť aspoň trochu pozitívnejšia. “Možno bude o niečo vyššia účasť. Situácia pred týmito voľbami je o niečo vyhrotenejšia ako to bolo naposledy,” uviedol. Podľa neho ju môžu využiť euroskeptickejšie strany, ktoré sa objavujú naprieč celou úniou. “Európa sa môže zmeniť v prospech euroskeptickejších strán, tie vidia vo voľbách perspektívu,” povedal.
Druhým aspektom je podľa neho fakt, že už o rok nás čakajú parlamentné voľby. “Pre niektoré strany to môže byť skúška, ich voliči to tak tiež možno budú vnímať a donútia sa ísť k voľbám,” povedal. Volebnú účasť Baránek odhaduje na najviac 20%.
EÚ – kritizovaná aj obdivovaná
Hoci ľudia sú voči Európskej únii skeptickí, rozhoduje skutočne o veľkom množstve vecí. Občania však majú na vec iný pohľad, niektorí tvrdia, že “berú vysoký plat a vôbec o nich nepočuť” a druhí zase kritizujú “diktát Bruselu.” Pravdou je, že europarlament nie je až tak zaujímavý ani pre verejnosť, ani pre médiá.
Napriek tomu práve z Bruselu pochádza približne 50% zákonov, ktoré sa dotýkajú aj Slovákov. V europarlamente sa hovorieva o peniazoch na rozvoj regiónov, vďaka ktorým sa podporuje napríklad kultúra. Poslanci však diskutujú aj o životnom prostredí, o budúcnosti sveta a ľudstva.
Najnovšou témou je aj federalizácia Európskej únie. Hoci táto téma je ešte iba v plienkach, už teraz rozdúchava vášne naprieč politickým spektrom. Podobne je na tom úmysel vybudovať akúsi Európsku armádu, ktorá by v prípade konfliktu národy ochránila.
Na pretrase z času na čas bývajú aj migranti, aj keď už rozhodne nie tak často ako pred troma pár rokmi. Stále sa však diskutuje o pomoci štátom, ktorých sa migračná kríza najviac dotýka.
Európska únia rozhodne nie je bezchybná. O jej pochybeniach hovorí práve silnejúci hlas antisystému či skepticizmu. Faktom však zostáva, že je to spoločný projekt, na ktorom máme aj my šancu podieľať sa. A to práve tým, že si už 25. mája zvolíme svojich zástupcov.