BRATISLAVA – Vyššia minimálna mzda či milionárska daň. Aj toto pravdepodobne budú témy parlamentných volieb 2020. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MVK, ktorý bol vypracovaný pre Zoznam.sk. Vyplýva z neho, že ľudia na Slovensku chcú vo veľkej miere štát, ktorý sa postará o isté sociálne opatrenia. K mnohým pritom inklinujú aj voliči strán, ktoré nie sú zástancami zásahu štátu do podnikateľského prostredia. Podľa riaditeľa agentúry MVK Pavla Haulíka budú na základe týchto nálad obyvateľov práve sociálne témy tvoriť základ kampaní a debát k parlamentným voľbám a tomuto trendu sa budú musieť prispôsobiť aj strany, ktoré doteraz ich zástancami neboli.
Zaujímavosťou je, že ľudia chcú hovoriť o svojich mzdách aj nahlas. Zrušenie “náhubkového zákona”, ktorý to zamestnancom zakazoval, skutočne množstvo občanov oceňuje. Podľa prieskumu s výrokom Zamestnanci by mali mať zakázané hovoriť so spolupracovníkmi o svojich mzdách až viac ako 70% ľudí nesúhlasilo. Opačný názor malo len niečo cez 26% opýtaných. Podľa Haulíka tento trend ukazuje, že táto téma nerozdeľuje ľudí. “Skôr naopak, patrí medzi tie oblasti, kde existuje takmer úplná zhoda v tom, čo je správne a čo nie je správne,” povedal Haulík. To, že takmer neexistuje skupina odporcov tohto opatrenia, je podľa neho signál pre politické strany. Môže im ukázať, čo občania chcú, kde sú ich priority a možno aj trochu poradiť, akým smerom viesť svoj program. “Tam necítiť žiaden odpor voči tomu, aby toto opatrenie nebolo zavedené do praxe,” uviedol riaditeľ agentúry MVK.
Úspech naprieč politickým spektrom
Ľudia môžu o svojich mzdách slobodne hovoriť len od januára 2019. Novelu zákona má na svedomí občianske združenie Pracujúca chudoba, ktorá túto zmenu presadila cez rezort práce. Ide pritom o vyslovene sociálne opatrenie, voči ktorému mali pri tvorbe zákona výhrady najmä zamestnávatelia. Tento trend potvrdzuje aj prieskum, ktorý hovorí, že so slobodou hovoriť o mzdách súhlasili najmä zamestnanci, ľudia v domácnosti či nezamestnaní. Opačný názor prevláda u SZČO (samostatne zárobkovo činní), no i medzi nimi s opatrením väčšina súhlasí, proti je len 33,3% opytaných. Podobne sú na tom aj manažéri, pričom z nich s opatrením nesúhlasí 29%.
Toto opatrenie je populárne naprieč politickým spektrom. Čísla hovoria jasne – sympatizanti každej z relevantných strán považujú slobodu hovoriť o mzdách za dobrú vec. Paradoxom je, že s názorom, že zamestnanci sa s kolegami nemajú baviť o mzdách, súhlasí najviac ľudí z tábora SPOLU a Progresívneho Slovenska. Bol to pritom práve Miroslav Beblavý, predseda SPOLU, ktorý s pomocou Smeru-SD pomohol pretlačiť parlamentom zákon o zverejňovaní miezd v inzerátoch ponúkajúcich prácu. “Tie rozdiely nie sú dramatické,” uviedol Haulík. “Možno to súvisí aj s tým, aká je sociálna štruktúra slovenského obyvateľstva,” hovorí. Zhoda na téme podľa neho ukazuje, že dramatické rozdiely medzi chudobnými a bohatými nie sú na Slovensku viditeľné. “Ak odstrihneme tie úplné okraje, tak ten zvyšok je pomerne vyrovnaný,” tvrdí Haulík. Podľa neho má väčšina obyvateľov pocit, že tieto opatrenia sú v ich prospech.
Povinné zverejnenie ponúkanej mzdy sa teší obľube
Novela zákona, podľa ktorej sú zamestnávatelia povinní v inzerátoch uvádzať ponúkanú mzdu, sa rovnako teší širokej podpore sympatizantov politických strán. Podľa priekumu s novinkou súhlasí až 88% opýtaných ľudí, pričom proti je len 8,8%. Počas diskusie o pripravovaných zmenách sa pritom ozývali kritické hlasy od zamestnávateľov. Hovorili o nátlaku, administratívnej záťaži i zbytočnej konkurencii. Nakoniec však zvíťazil názor, že takéto opatrenia môže pomôcť potlačiť mzdy nahor prirodzeným spôsobom. Spolu s opatrením o slobode hovoriť o mzdách môže zabrániť diskriminácii, či už na základe pohlavia. Zamestnanci boli totiž doteraz vo veľkej nevýhode oproti zamestnávateľovi. Zatiaľ čo ten o nich vedel všetko, zamestnanci nevedeli, akú mzdu môžu za svoju prácu očakávať. Situácia sa od 1. mája 2018 zmenila a dnes namiestofrázy“odmena dohodou”, musíte v inzeráte nájsť konkrétne číslo, ktoré zamestnávateľ nemôže znížiť.
Témy budúcich volieb sa už formujú
Podľa Haulíka tieto ukazovatele zároveň naznačujú, o čom budú parlamentné voľby 2020. Obľúbenosť sociálnych opatrení a sila strednej triedy, ktorú poväčšine tvoria zamestnanci, budú určovať aj témy, ktoré budú predmetom predvolebného boja. “Pred voľbami sa týmito ukazovateľmi budú riadiť určite, otázka je, či aj po voľbách, tam som skeptickejší” vysvetľuje Haulík. “Z toho, čo teraz vieme o názoroch ľudí, si trúfnem povedať, že v tých budúcich voľbách bude jednou z hlavných tém výška platov, teda príjmy a kroky, ktoré môžu politické strany urobiť k tomu, aby sa platy dvíhali,” hovorí.
Podľa neho bude napríklad minimálna mzda jednoznačne dôležitou témou boja o voliča, politici budú riešiť skôr formu, akou chcú dvíhanie platov zabezpečiť. “Minimálna mzda je súčasť príjmov, aj keď sa priamo netýka ľudí, ktorí majú vyššie platy,” uviedol. Týka sa ich však nepriamo, pretože vždy, keď zamestnávatelia musia zdvihnúť minimálnu mzdu, automaticky ich to donúti aj k dvíhaniu ostatných miezd. “Myslím si, že sa tomu politické strany, dokonca ani tie, pre ktoré to nie je najpríjemnejšia téma, nevyhnú,” hovorí. Podľa neho budú aj tieto strany nútené zaujať k téme jednoznačné stanovisko. “Niektoré strany budú musieť voči týmto témam zmeniť rétoriku. Či budú priamo presadzovať nejaké aktivity v tomto duchu, to si netrúfam povedať, ale určite budú musieť zmeniť rétoriku, pretože súboj o hlasy voličov bude veľmi dramatický, aj vzhľadom na veľké množstvo politických strán, ktoré sa môžu po budúcich voľbách dostať do parlamentu,” hovorí. Politici si tak budú musieť osvojiť aj témy opatrení, ako je napríklad minimálna mzda, alebo sa k nim budú musieť aspoň vyjadriť.
Podľa priekumu agentúry MVK si 86,5% Slovákov myslí, že minimálna mzda by mala byť výrazne vyššia, ako je dnes. Proti je len niečo málo cez 10%. 
O milionárskej dani sa hovorí málo
Téma rovnej dane je na Slovensku síce aktuálna, no verejné diskusie sa o nej nevedú. Istá neznalosť problematiky sa ukázala aj vo výsledkoch prieskumu. “Tu je zaujímavé, že si ľudia ako keby protirečili. Najskôr odpovedali, že najlepšie riešenie, ktoré pripadá do úvahy je rovná daň. Následne zase uviedli, že by súhlasili so zavedením milionárskej dane,” vysvetlil. “Tam boli tie stanoviská oveľa jednoznačnejšie ako v otázke rovnej dane,” uviedol. Téma, ktorá sa nazýva aj progresívnym zdaňovaním, je podľa neho na Slovensku aktuálna, aj keď ani politické strany ani verejnosť nie sú pripravené na konkrétne riešenia. “Zrejme potrvá dlhší čas, kým sa o týchto témach bude hovoriť viac, ako sa hovorí dnes,” tvrdí.
Podľa prieskumu si 84,9% opýtaných myslí, že ľudia s obrovskými príjmami by mali platiť osobitú daň. Proti je len 12,4%.
Prieskum realizovala agentúra MVK v dátume 13.-19. februára 2019 na vzorke 1083 respondentov.