BRATISLAVA – Rekreačné poukazy si vyberajú svoju “daň”. Od januára pribudla zamestnávateľom nová povinnosť. Je ňou poskytnutie 55% financií na rekreáciu pre každého zamestnanca, ktorý vo firme nad 50 zamestnancov pracuje viac ako dva roky. Zákon z dielne SNS mal byť užitočný ako pre firmy, tak pre zamestnancov a cestovný ruch. Realitá je však iná. Firmy zákon obchádzajú a školy nevedia, odkiaľ zobrať peniaze.
Ako Glob.sk informoval, niektoré firmy k novej povinnosti pristupujú po svojom. Kvôli povinnosti poskytovať rekreačný poukaz firmy rušia svoje už fungujúce bonusy. Často sú pritom v oveľa väčšej hodnote, ako cena poukazu.
Firma, o ktorej Glob.sk informoval, sa rozhodla zrušiť 500 eurový bonus. Odôvodnila to “zvýšenými personálnymi nákladmi”, zamestnanci však hovoria o priamom dôsledku zavedenia poukazu.
Andrej Danko sa však na vec stále pozerá pozitívne. „Strana SNS chápe zrušenie spomínaného bonusu, pretože ak firma vyplatí 500 eurový bonus s odvodmi a daňami, tak ju to vyjde približne 680 Eur. Po zavedení rekreačných poukazov však môže firma vyplatiť financie zamestnancovi bez odvodov a daní. Teda rozumieme, že firma uprednostní tento inštitút dovolenkových poukazov. Zároveň ale veríme, že spomínaná firma takisto využije aj nový model 13. platov, kde 500 eur bude možné taktiež vyplatiť bez odvodov a daní. Zamestnanec vo firme, ktorú spomínate by tak v konečnom dôsledku mal získať ešte viac benefitov, vo vyššej hodnote, ako doterajší 500 eurový bonus,“ napísal pre Glob.sk hovorca predsedu národnej rady Tomáš Kostelník. O uprednostnení sa však hovoriť nedá, firma na výber nemala. Zavedenie rekreačných poukazov je pre firmy s viac ako 49 zamestnancami povinnosť.
Rekreačné poukazy mali byť spočiatku udeľované len na základe dobrovoľnosti. SNS však názor zmenila a firmám nad 49 zamestnancov to zaviedla ako povinnosť, avizovali pritom, že v budúcnosti môže byť bonus povinný aj pre menšie firmy. Opozícia hovorila o opatrení, ktoré môže byť pre menšie firmy likvidačný.
Upozorňovali tiež, že firmy zrejme kvôli rekreačným poukazom zrušia ich vlastné bonusy. Inštitút rekreačných poukazov nefunguje ani mesiac a obavy sa stávajú skutočnosťou. “Ak sú tieto informácie pravdivé, je to dôsledok toho, keď sa vláda montuje do vecí, do ktorých sa nemá. Súčasná koalícia direktívne nariaďuje povinné benefity, ktoré musia zamestnávatelia dať svojim ľuďom. Tí potom musia rušiť benefity, ktoré mali zavedené a ktoré nastavili s ohľadom na potreby a atraktivitu pre svojich zamestnancov a samozrejme s ohľadom na finančné možnosti. Upozorňovali sme na to, takýto vývoj sa dal očakávať. Ale zámer nahnať niekomu biznis bol zrejme taký silný, že koalícia bola voči argumentom hluchá,” tvrdí Kiššová. Strana SaS preto bude iniciovať zrušenie tejto povinnosti. Podľa nich je tu aj riziko, že povinnými benefitmi odradí štát investorov aby podnikali na Slovensku. Zároveň ide podľa nich o neprimeraný zásah do slobody podnikania.
Problém majú aj školy
Zabezpečenie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy pre zamestnancov škôl je v kompetencii ich zriaďovateľov, teda miest, obcí a vyšších územných celkov, uviedol to pre TASR odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Podľa rezortu tieto finančné prostriedky žiadnym spôsobom nezasahujú do rozpočtu ministerstva a neuberajú peniaze školám a ani učiteľom. “Z celkového počtu 1623 základných škôl s právnou subjektivitou je 175, teda necelých 11 percent, ktoré majú evidovaných fyzicky viac ako 50 zamestnancov. V prípade stredných škôl je to z počtu 236 spolu 53 škôl, teda necelých 22,5 percenta,” uviedlo ministerstvo školstva.
Slovenská komora učiteľov (SKU) považuje zavedenie príspevkov na rekreáciu za nesystémový krok vlády. Prezident SKU Vladimír Crmoman pre TASR povedal, že školy na tento zámer nemajú vo svojich rozpočtoch pridelené financie. Podľa jeho slov by riaditelia mali vyvinúť tlak a požadovať tieto financie od svojich zriaďovateľov.
“Rozpočty väčšiny škôl sú aj bez týchto výdavkov mimoriadne napäté a ak zriaďovatelia alebo ministerstvá nenájdu na ich pokrytie dostatočné zdroje, potom sa bude v školách šetriť na zabezpečovaní základného fungovania a potrieb žiakov,” poznamenal Crmoman.
Podľa neho môže nastať aj druhá možnosť. “Ak si poukazy učitelia na pracoviskách vybojujú, vezme sa im inde. Iná, bohužiaľ na mnohých školách veľmi pravdepodobná, cesta je, že učitelia podľahnú tlaku vedenia školy a nebudú si uplatňovať nároky, ktoré im vyplývajú zo zákona,” dodal prezident SKU.