BRATISLAVA – V sobotňajších prezidentských voľbách sme si za prezidentku zvolili prvýkrát ženu. Zuzana Čaputová vyhrala druhé kolo slovenských prezidentských volieb a porazila tak svojho rivala Maroša Šefčoviča. Najvyšší ústavný post zastávajú ženy aj v iných štátoch. Dokopy ich je v súčasnosti aj s Čaputovou dvanásť.
Zuzana Čaputová vyhrala sobotňajšie prezidentské voľby. Svojho súpera Maroša Šefčoviča porazila pomerom 58,4 ku 41,6 percenta. Novozvolená slovenská prezidentka nebude jedinou ženou, ktorá zastáva funkciu hlavy štátu. Aj inde vo svete sú na najvyššom poste v krajine ženy. Niektoré z nich sú tiež členmi Európskej únie (EÚ).
Prezidentky v členských štátoch Európskej únie
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová
Prehľad prezidentiek začneme asi jednou z najznámejších. Kolinda Grabarová-Kitarovičová je prezidentkou Chorvátska. Mnoho ľudí ju pozná ako veľkú fanúšičku futbalu. Existuje veľa záberov, na ktorých ju vidieť, ako fandí chorvátskemu futbalovému tímu. Sympaticky pôsobiaca žena bude mať v apríli 51 rokov. Je vydatá a má dve deti. Do najvyššej funkcie sa dostala po voľbách na prelome rokov 2014 a 2015. Porazila v nich svojho predchodcu Iva Josipovića.
Kolinda Grabarová-Kitarovičová je fanúšičkou futbalu.
Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaiteová
Dalia Grybauskaiteová je prezidentkou Litvy už druhé funkčné obdobie. Prvýkrát vyhrala prezidentské voľby v roku 2009. Vo voľbách v roku 2014 sa rozhodla opäť kandidovať a znova vyhrala. Svojho súpera Zigmantasa Balčytisa porazila takmer o 18 percent. Grybauskaiteová sa preslávila svojím nekompromisným postojom voči Rusku a jeho agresiou na Ukrajine. Rusko vtedy (v roku 2014) označila za “teroristický štát”.
Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová
Kersti Kaljulaidová je prezidentkou Estónska. Svoju politickú kariéru odštartovala v roku 1999. Vtedy sa stala ekonomickou poradkyňou vtedajšieho premiéra Marta Laara. V rokoch 2004-2016 pôsobila ako zástupkyňa Estónska v Európskom dvore auditorov. V Estónsku volí prezidenta parlament. Jeho podporu Kersti Kaljulaidová získala v roku 2016.
Marie-Louise Coleirová Precová zastáva najvyšší post na Malte
Aj v ďalšom štáte EÚ je prezidentkou žena. Najvyšší post na Malte zastáva Marie-Louise Coleirová Precová. Prezidentkou sa stala v roku 2014 a nahradila tak svojho predchodcu Georgea Abela. S vekom 55 rokov sa stala najmladšou hlavou štátu v ostrovnej krajine.
Prezidentky v iných štátoch sveta
Aj Gruzínsko má v najvyššej funkcii ženu. Je ňou Salome Zurabišviliová. Do úradu nastúpila v roku 2018. Predtým – v rokoch 2004 a 2005 – zastávala post ministerky zahraničia. Takisto je prvou prezidentkou Gruzínska.
Vidjá Déví Bhandáríová je prezidentkou Nepálu. Do funkcie nastúpila v roku 2015. Je aj najvyššou veliteľkou nepálskych ozbrojených síl. Úrad prezidenta bol v Nepále založený v roku 2008, keď bola krajina vyhlásená za republiku.
Svoju prezidentku má aj Taiwan, ktorý sa snaží odtrhnúť od Číny. Za touto snahou je práve prezidentka Cchaj Jing-wen. Do funkcie nastúpila v roku 2016.
V Singapure zasa od roku 2017 zastáva najvyššiu štátnu funkciu Halimah Yacobová. Už predtým sa stala ako historicky prvá žena predsedníčkou tamojšieho parlamentu. Je tiež prvou osobou v čele krajiny, ktorá je vyznávačkou islamu.
Na tichomorských Marshallových ostrovoch majú tiež ženu prezidentku. Hilda Heineová sa funkcie ujala v roku 2016. Zasadzuje sa za práva žien. V roku 2000 kvôli tomu založila organizáciu Heine founded Women United Together Marshall Islands (WUTMI).
Poslanci v Etiópii si v roku 2018 zvolili do čela štátu Sahle-Work Zewde. V minulosti zastávala aj vysoký post v OSN. Bola osobitnou zástupkyňou pre Africkú úniu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa.
Karibský ostrovný štát Trinidad a Tobago má takisto ženu prezidentku. Je ňou Paula-Mae Weekesová. Funkciu zastáva od roku 2018 a tiež je historicky prvou ženou v najvyššej funkcii v krajine.