Spoločnosť Domáce Kultúra Top

FOTO Mrazivý Holokaust sa po rokoch opäť vrátil na scénu. Prináša autentickú výpoveď plnú bolesti

Zdroj: TASR / Martin Baumann

BRATISLAVA – Herci so smútkom v očiach hrajú hru, ktorú po ôsmich rokoch museli vrátiť na scénu. Blížia sa parlamentné voľby a vzhľadom na to, čo sa na Slovensku deje, sa Divadlo Aréna rozhodlo uviesť hru Holokaust. Pálčivú tému, kde tvorcovia zobrazujú temné obdobie, v ktorom zahynuli nevinní ľudia. Dnes to už vyzerá, akoby sa zabúdalo na minulé hrôzy, ktoré dokonca mnohí spochybňujú. No autentická výpoveď ženy, ktorá prežila prvý dievčenský transport do Osvienčimu, hovorí za všetko.

 

Strach, zdesenie a napätie, ktoré prežívali ľudia v Osvienčime, si dnes mnohí z nás už nevieme ani len predstaviť. Divadlo Aréna sa preto rozhodlo zakročiť. Po rokoch opäť uviedli hru Holokaust, ktorá vychádza zo spomienok Hildy Hraboveckej, ktorá prežila spomínaný prvý dievčenský transport z fašistického Slovenska do Osvienčimu. ,,Musíme zabrániť tomu, aby bol holokaust len mýtus. Musíme vedieť, že to je skutočnosť, ktorá bola, kde boli rasy programovo ničené, kde bola snaha ich vyhubiť. Musíme si toto stále pripomínať, aby sa to nezopakovalo, aby sa to nezľahčovalo, aby sa to nepovažovalo za niečo, čo vlastne ani nebolo,’’ povedal riaditeľ divadla Juraj Kukura.

 

Inscenácia pripomína hrozby a utrpenie Židov. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Nočné mory

Režisér hry Rastislav Ballek takisto zdôraznil, že holokaust by nemal byť mýtom. Táto problematika má podľa neho veľmi hmatateľnú podobu, keďže inscenácia je skutočnou výpoveďou, ktorá vychádza z autentických spomienok pani Hraboveckej. ,,Zomrela nedávno a bola medzi poslednými pamätníkmi. Samej jej veľmi záležalo, aby na sklonku jej života vzniklo nejaké dielo, ktorým by sa jej zážitok ešte raz pripomenul. Keď som s ňou komunikoval, samého ma to prekvapilo, že takmer 40 rokov jej tá spomienka neprišla živá, ale až vo chvíli, keď vychovala deti, mala vnúčatá a blížila sa k 70-tke, začala mať nočné mory, v noci sa budila na plač. Práve vo chvíli, keď jej aktívny život končil, sa jej to všetko vrátilo a snažila sa, aby táto pamiatka, ktorú musela zažiť, zostala aj v takejto podobe na svete,’’ dodal režisér Ballek.

 

Židovská rodina počas hry príde o svoju kaviareň. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Autentický hlas

Jej mrazivé zážitky sa pretavili nielen do textu, ale sama pani Hrabovecká sa divákom počas predstavenia prihovára prostredníctvom nahrávky. ,,Vedomie, ktoré zo mňa robí to, čo som, je dielom druhej svetovej vojny a vyvraždenia mojej široko rozvetvenej rodiny. Celý môj život, až do dnešného dňa, je determinovaný Osvienčimom. Moje spomienky, úvahy a úsudky sú tým všetkým poznamenané. Prosím o porozumenie tých, ktorí nastavia svoj sluch alebo zrak k môjmu vyznaniu,’’ prihovára sa pani Hrabovecká návštevníkom divadla. 

Počas hry zazneje jej hlas niekoľkokrát, dokonca rozpráva o tom, ako ich známy zo susednej ulice, už nie v hasičskej uniforme, ale v rovnošate Hlinkovej gardy. Prišiel po ňu. Jej vyznanie je natoľko silné, že mnohí herci sa neudržali slzám. ,,Ja som z generácie, ktorá sa narodila päť rokov po vojne, takže v našej rodine to nesmierne rezonovalo a osud mojej postavy akoby splýval s osudom môjho otca, ktorý mal tiež kaviareň s reštauráciou pred vojnou. Nakoľko mu tam chodili hlavne Česi a Židia, keď Slováci odparentovali najskôr Čechov, potom Židov, tak logicky kaviareň išla dnu,’’ povedala herečka Eva Matejková, ktorá stvárnila práve postavu židovskej majiteľky kaviarne. ,,Pred ôsmimi rokmi, keď som bola prvýkrát na premiére Holokaustu, tak Slovenská pospolitosť boli pochodujúci holohlaví chlapíci, o ktorých sme si mysleli – to sa nejaký popleta hrá na vojačika. Dnes sú štyri roky v parlamente a desím sa, čo nám hrozí a prečo to je. Lebo my akoby sme neboli schopní si povedať pravdu. Všetko relativizujeme, to zlo sme ešte nedokázali akoby identifikovať. Zlo je také príťažlivé a toho sa ja bojím,’’ skonštatovala Matejková.

 

Herečka Matejková sa desí toho, čo sa dnes deje. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Zničené židovské hroby

Na aktuálnu situáciu zareagoval aj herec Milan Ondrík, ktorý hrá básnika a arizátora: ,,Treba to konkrétne pomenovávať, nielen koľko tisíc ľudí bolo a ako sa vyvražďovalo. Ale teraz si predstav, že tvoju rodinu zoberú a ty si bezmocný. Som smutný, že takúto hru sme museli vybrať. Bol by som najšťastnejší, keby som túto hru už nemusel hrávať. Len, bohužial, táto hra je ešte aktuálnejšia, ako pred ôsmimi rokmi.’’ Ondrík spomenul aj to, ako bol na židovskom cintoríne na Orave, ktorý bol úplne rozbitý. ,,Keď o tom počujete, to je jedna vec, ale keď tam prídete a vidíte tie popadané náhrobné kamene a čítate tie mená malých detí a niekto v dnešnej dobe dostáva takú silu, myslím, že aj z parlamentu, že ľudia a deti začínajú byť sebavedomé a tieto cintoríny ničia.’’

 

Herec Ondrík je smutný, že túto hru museli opäť vrátiť. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Príťažlivosť

Podľa herca Martina Hronského máme niekedy tendenciu na holokaust nazerať ako na nejaké učivo z dejepisu. Zo súčasnej atmosféry na Slovensku sú herci zhrození. ,,Najdesivejšie na tom je, že to netvoria extrémisti, ale podieľajú sa na tom naši spoluobčania. Sú to spoluobčania, ktorí sú znova ochotní tomu podľahnúť a nájsť v tom niečo príťažlivé,’’ zdôraznil Hronský. Gregor Hološka rovnako dodal, že holokaust je aktuálne a hroziace nebezpečie.

 

Podľa Hronského berieme holokaust ako nejaké učivo z dejepisu. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Desivé výpovede

Prvá časť inscenácie Holokaust sa odohráva v kaviarni. Postava Anna Králiková sa po revolúcii vracia do vlasti a chce reštituovať svoj majetok, až kým nezistí, že jej rodina ho v skutočnosti arizovala. Hra zobrazuje osudy ľudí na slovenskom území v čase, keď majoritné obyvateľstvo materiálne prosperovalo, zatiaľ čo Židia trpeli vo vyhladzovacích koncentračných táboroch. Druhá časť sa už odohráva kdesi medzi nebom a zemou, kedy hrôzy spojené s holokaustom odzneli a sú zabudnuté. Repliky hercov sú napriek tomu desivé. Dnes si je len ťažko predstaviť, aký strach ľudia kedysi prežívali. Preto nedovoľme, aby sa história zopakovala. ,,Lebo ako hovorí klasik: kto zabúda na minulosť, nemá budúcnosť,’’ pripomenula etnologička Monika Vrzgulová.

Zaujímavosťou je aj to, že v druhej časti si diváci s hercami vymenia miesta. ,,Diváci sa po prvej časti stanú akoby hercami, dívajú sa na postavy, ktoré hrajú svoj príbeh v hľadisku,” doplnila dramaturgička Saša Sarvašová.

 

Druhá časť dejstva je výpoveďou ľudí, ktorí prežili obdobie plné vyvražďovania. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Mohlo by vás zaujímať:

 

Galéria
Hra Holokaust by nám mala otvoriť oči. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Hrôzy holokaustu by nemali byť zabudnuté. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Autentické výpovede dotvárajú hrôzostrašnú atmosféru. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Herci hrou pripomínajú, čo sa na Slovensku dialo. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Nenávisť k Židom je cítiť od začiatku. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Predstavenie Holokausť uvádza divadlo práve pred parlamentnými voľbami. Zdroj: TASR / Martin Baumann
navigate_before
navigate_next