BRATISLAVA – Veľká noc v tradičnom ponímaní, v akom ho poznajú Slováci, je vo svete netypickým zvykom. Kvôli oblievaniu a naháňaniu žien korbáčmi sme považovaní za barbarov. Avšak ako to už býva iný kraj, iný mrav a preto sme sa pozreli na tradičné veľkonočné zvyky iných národov. S riaditeľom cestovnej kancelárie Bubo travel Ľubošom Fellnerom sme sa vybrali do kútov sveta, v ktorých dodržiavajú absurdné zvyky v našich očiach.
Veľkonočné sviatky nemusíte tráviť len doma. Veľká noc je ideálnym časom objavovania nových kultúr a spoznávania iných zvykov. Azda len v Thajsku majú podobné tradície ako na Slovensku. Vodný festival alebo Songkram je oslavou nového roka, kedy sa Thajčania radujú zo života a oslavujú veľa sviatkov naraz. V praxi si ich oslavy môžete predstaviť ako veľkú vodnú bitku, pri ktorej sa na uliciach oblievajú známi aj neznámi ľudia pomocou vodných pištolí, hadíc a rôznych nádob. Najčastejšími obeťami Vodného festivalu sa stávajú nič netušiaci turisti a inak nedotknuteľní policajti. ,,Či chcete, či nie, ste celí mokrí. Je to vlastne oslava nového roka. Nový rok – nový život sme oslavovali aj my ako Slovania ( odvtedy máme zvyk polievačky) a kresťanský podtón tieto tradičné sviatky dostali až omnoho neskôr,” doplnil pre Glob.sk riaditeľ cestovnej kancelárie Bubo travel Ľuboš Fellner.
Slováci sú barbari
Zatiaľ čo na Slovensku oblievači a šibači dostanú sladkú dobrotu väčšinou v podobe čokoládového vajíčka a tí starší aj čosi do pohárika, na Hawai, Zanzibare, Juhoafrickej republike, Srí Lanke či na Tahiti deti vajíčka a zajace hľadajú.
S pochopením slovenských zvykov sa vo svete Ľuboš Fellner nestretol. Cudzincom márne roky vysvetľuje význam veľkonočných tradícií, oblievačky a šibačky. ,,27 rokov sa snažím reprezentovať Slovensko v pozitívnom zmysle slova. No po šibačke si o nás myslia, že sme barbari. Bijeme svoje ženy a oni sú šťastné – toto ešte nikto na svete nepochopil. Keď im vysvetľujem, že to je taká sranda, tak sa iba súcitne usmejú,” vysvetľuje Fellner.
Krv, klince a bolesť
Jeden z najvýznamnejších kresťanských sviatkov si každá krajina pripomína po svojom. Azda najšialenejším zvykom Veľkej noci je ukrižovávanie sa. Kresťania si týmto aktom pripomínajú umučenie Ježiša Krista. Na ostrove Luzon sa skupina Filipínčanov nechá najskôr dobrovoľne zbičovať a následne ukrižovať. A to všetko preto, aby sa poďakovali Bohu za zvládnutie kritických chvíľ v ich životoch. Tejto tradície sa zúčastňujú nielen muži, ale aj ženy. ,,Mnohé domorodé kultúry majú vo svojej viere aj akési vykúpenie hriechov, trpenie,” dodal Fellner.
Jedným z ďaľších bizarných zvykov je tamilský sviatok Thaipusam, kedy si veriaci prebodávajú líca šípmi, do chrbta si zabodávajú háky a na ne si vešajú zvončeky či kokosové orechy. S týmto rituálom sa môžete stretnúť v Indii, Singapure, Malajzii, Srí Lanke, Thajsku a Myanmarsku. Hinduistický festival Thaipusam trvá tri až štyri dni, počas ktorého tamilská komunita prosí bohov o služby či o očistenie sa od hriechov.
Veľkonočné ostrovy bez Veľkej noci
Veľkonočné ostrovy, z ktorých záhadne trčia obrovské kamenné hlavy vážiace približne päť ton, objavili práve na Veľkú noc v roku 1722. Vďaka tomuto momentu si vyslúžili svoje pomenovanie. Toto tajuplné miesto však turisti vyhľadávajú čoraz častejšie. ,,Aj táto destinácia je nám stále bližšie. Kedysi boli lety náročné, teraz sa sem ľahko dostanete a aj keď nejde o top pláže, je to nádherne miesto s domorodou (“ pohanskou”) kultúrou, ktorá je však fascinujúca, aj keď nemá nič spoločné s kresťanstvom,” priblížil riaditeľ cestovky Ľuboš Fellner.
