BRATISLAVA – Nultý obchvat Bratislavy by mal vodičom slúžiť už o rok. Kvôli problémom, ktoré počas výstavby nastali, sa pôvodný termín s najväčšou pravdepodobnosťou nestihne. Zhotoviteľ diela sa po medializovanom škandále snaží ukázať verejnosti, že sa nemá čoho obávať a že na výstavbu používajú kvalitné a testované materiály.
Len pred dvoma dňami vzala firma D4 R7 Construction na výstavbu diaľnice poslancov hospodárskeho výboru. Tí sa z prieskumu vracali pomerne spokojní, ich výhrady voči zhotoviteľovi už neboli také, ako predtým a kritizovali skôr ministra dopravy Árpáda Érseka.
Výstavba nultého obchvatu Bratislavy je pod drobnohľadom médií a verejnosti už od jesene minulého roka. Vtedy polícia zadržala prvých ľudí a na verejnosť prenikli informácie, že sa do podložia diaľnice primiešava aj potenciálne kontaminovaný odpad. Zhotoviteľ to popiera a po druhej razii sa minister dopravy rozhodol odobrať vlastné vzorky a zistiť, či nebola príroda kontaminovaná.
Hoci sa kontaminácia zatiaľ nepotvrdila, aj samotný Érsek priznal, že na výstavbu neboli používané len vhodné materiály. Podľa neho kontrola odhalila v zemine kúsky plastu, tuby od zubnej pasty, ale aj arzén. Problematický mal byť najmä úsek pri Jarovciach.
Polícia zároveň stále vyšetruje envirokriminalitu v súvislosti s výstavbou diaľnice. Hoci sa hovorí najmä o potenciálnom znečistení prírody, mnohým odborníkom lámalo hlavy, či sa údajná nekvalita materiálov nemôže podpísať na samotnej stavbe o niekoľko rokov. V susedných Čechách sa totiž kvôli problémom s materiálmi diaľnica pokrivila takým spôsobom, že je tam povolená maximálna rýchlosť 30 km/hod.
U nás by sa to podľa zhotoviteľa nemalo stať. Po negatívnej medializácii celej výstavby sa zhotoviteľ rozhodol zmeniť prístup a začali s novinármi komunikovať oveľa intenzívnejšie. Práve dnes vzali niekoľko médií na výstavbu D4, kde novinárom ukazovali, akým spôsobom prebiehajú merania. Išlo pritom práve o testy, ktoré zisťovali, či je pôda dostatočne hutná a pripravená na to, aby sa na ňu mohla vyliať posledná, asfaltová, vrstva.
Zhotoviteľ predstavil novinárom tri typy testov. Prvá bola statická záťažová skúška podložia doskou.
Na základe nameraných hodnôt dokáže odborník vyhodnotiť, či je pôda dostatočne hutná, alebo nie. V tomto prípade však muži, ktorí merania vykonávajú, nevyhodnocujú samotné výsledky. Ako nám opísali, oni len dostanú zadanie od zhotoviteľa. Ten im uvedie, na ktorých kilometroch treba pôdu premerať a oni tak urobia. Výsledky opäť posúvajú “hore” a následne ich až zhotoviteľ porovnáva s normami, ktoré sú legislatívne dané.
Pokiaľ sa ukáže, že pôda nie je dostatočne hutná, môžu ju buď skúsiť “opraviť” napríklad valcom, alebo musia úsek rozobrať a spraviť všetko nanovo. “Aj to sa stalo,” uviedol jeden z odborníkov. Podľa neho to však nie je časté a takéto negatívne výsledky sú skôr výnimkou.
Zhotoviteľ tiež novinárov oboznámil s dynamickou záťažovou skúškou podložia doskou. Táto skúška však nie je natoľko jednoznačná, ako tá prvá. Rozdiel je však v čase – zatiaľ čo statická skúška trvá približne pol hodinu, tá dynamická neporovnateľne menej. Podľa odborníkov zároveň platí, že trikrát vykonaná dynamická skúška nahrádza jednu statickú.
Poslednou zastávkou bol odber vzoriek cementom spevnenej vrstvy a príprava a úprava vzoriek. V tomto prípade sa samotná skúška nevykonávala priamo na stavbe, ale vzorky sa odnášali do laboratória. Zatiaľ čo robotníci “naťahovali” cementovú vrstvu na podložie diaľnice, jeden z odborníkov odobral lopatou trochu materiálu. Následne ho preosial od väčších kameňov, vložil do špeciálnej nádoby a odviezol do laboratória. Tam bude materiál podrobený skúškam a bude testovaný, či zvládne nápor áut. Aj na vlastnosti tohto materiálu existujú medzinárodné a slovenské normy.
Zhotovitelia sa snažia všetkými silami verejnosti ukázať, že nemajú čo skrývať a že je všetko v poriadku. Ako argument im slúži aj fakt, že obchvat sa stavia pomocou PPP projektu. To znamená, že Slovensko za cestu zaplatí až v tom momente, ako bude plne prejazdná. Zároveň sa v koncesnej zmluve píše, že konzorcium bude za cestu zodpovedať 30 rokov.
Stavbu realizuje konzorcium Obchvat nula, vedené španielskou spoločnosťou Cintra. Polícia však riešila najmä firmu D4R7 Construction, s.r.o., pri razii dokonca zadržali jedného z konateľov. Odvtedy sa firma snaží pri každej príležitosti komunikovať s médiami a tvrdia, že informácie o znečistení nie sú pravdivé a že je všetko v najlepšom poriadku.
Odpadkoví králi sa nabalili
Výstavbu D4 R7 však ešte stále vyšetruje polícia. Ešte v marci vykonala v Bratislave a okolí veľkú raziu. Policajné komando nabehlo v skorých ranných hodinách k podnikateľom, ktorí stoja za výstavbou diaľničného obchvatu. Na mušku si vzali aj firmy, ktoré na D4 R7 pracujú. Práve tie mali používať na výstavbu obchvatu aj kontaminovaný odpad z rôznych skládok.
Na výstavbu D4 a R7 mali voziť kontaminovanú zeminu a nelegálny štrkopiesok aj z okolia Mosta pri Bratislave. Pozemok, odkiaľ stavebný materiál vyvážajú, má v prenájme firma NDD s.r.o. Michala Grebečiho od Slovenského pozemkového fondu. Podozrenia začala polícia prvýkrát prešetrovať ešte na jeseň, kedy pri zásahu komanda zbalili okrem iných aj Grebečiho. Akcia sa konala aj na spomínanom pozemku. Michala Grebečiho zadržali aj pri marcovom zásahu, vypočuli ho však len ako svedka a následne pustili na slobodu.
Grebečiho nazývajú aj odpadkovým kráľom. Podniká totiž v oblasti nakladania s odpadmi a viackrát ukázal, že vie obísť pravidlá. V súvislosti s D4 R7 sa však hovorí o viacerých firmách, ktoré podnikajú a ťažia najmä na Žitnom ostrove. Nelegálne vyťažený štrkopiesok spolu s odpadom zo skládok by mal potom končiť na podloží diaľnice.
