BRATISLAVA – Ján Caro sa ani na dôchodku nenudí. Našiel si zaujímavú záľubu, ktorej výsledkom sú originálne darčeky pre priateľov a známych. Ako vyštudovaný stolár vytvára miniatúry, ktoré sa zmestia do žiaroviek.
Keď vojdete do bytu Jána Cara vidíte, že tu žije kreatívny, ale zároveň zručný človek. Drevené obklady v kuchyni a predsieni, kuchynská linka, domček pre bábiky vyrobený pre vnučku, drevené modely lodí či kostolov, ktoré si sám navrhol a zhotovil. „Keby som nežil v panelovom byte, určite by toho bolo viac. Takto musím myslieť aj na susedov,” smeje sa Bratislavčan. „Záľuba v práci s drevom, vie byť hlučná a susedia by neboli nadšení. Prešiel som radšej k niečomu, čo nerobí hluk ani bordel, k takémuto modelárčeniu, “ vysvetľuje ďalej.
Jána už ako chlapca priviedol k stavaniu modelov lodí otec. Neskôr vyštudoval strednú priemyselnú školu v odbore stolár. A hoci pracoval v rôznych zamestnaniach ako vodič autobusu či kontrolór kvality v automobilovom závode, práce s rukami sa nikdy nevzdal. Svoju zručnosť sa rozhodol využiť vo voľných chvíľach pre tichšie, ale o to zložitejšie miniatúry. Pôvodne na výrobu miniatúr umiestňovaných v žiarovkách používal mechanizmus z hrajúcich pohľadníc. Neskôr si na internete našiel súčiastky a technicky nápad vylepšoval. Dnes si vie šikovný dôchodca nahrať akýkoľvek hlasový záznam a použiť ho ako zvuk k originálnemu darčeku. Na trhu našiel aj menšie a výkonnejšie batérie. Z každého pokroku vpred sa Ján teší a nechá si rád poradiť aj od kamarátov. V budúcnosti sa chystá využiť aj zmenšeniny z 3D tlačiarne. Dnes jeho výtvory hrajú, svietia alebo sa pohybujú. Väčšinou aj všetko naraz. Napríklad žiarovka s 50 eurovou bankovkou má dokonca alarm. Keď ju zoberiete do ruky, začne hlasno pískať a svieti na červeno ako ochrana pred zlodejmi.
Prvou žiarovkou, ktorú Ján vytvoril, bol darček pre kolegu k životnému jubileu. Milovníkovi aut do žiarovky vložil auto, ktoré svietilo, trúbilo a pri zvukoch motora sa mohol tešiť z ďalších rokov. V pracovnej izbe na poličke sa objavujú ďalšie nápady, ktoré počas takmer desiatich rokov umelec povymýšľal. Niektoré zobrazujú aktuálnu spoločenskú tému, iné sú osobné či šité na mieru obdarovanému človeku. Nájdeme tu autá, lietadlá či rušne vydávajúce príslušné zvuky, ale aj pohyb, aby bola miniatúra dokonalá. Mnohým nápadom nechýba autorov humor. Ako diabetik si napríklad vymyslel podstavec z kociek cukru, vo vnútri žiarovky nájdete výbavu na meranie cukru v krvi a Karel Gott vám k tomu spieva „Kávu si osladím o trochu víc…” Ďalším zaujímavým kúskom je Národná banka Slovenska s rozstrihanými stokorunovými bankovkami, ktoré stratili hodnotu pri prechode na euro v roku 2009. Ešte stále aktuálna je aj molekula koronavírusu, ktorá vydáva zvuk sanitky. Presípacie hodiny zo žiaroviek s lebkou v pozadí sú zasa aktuálne celý život.
Práca so žiarovkami je nevyspytateľná. Žiarovku treba rozpíliť a oddeliť od závitu, aby sa do nej dala vsunúť miniatúra. Nie vždy sa to ale podarí, niekedy jednoducho praskne. Našťastie Ján ich má dostatok, čo nám názorne ukazuje vo svojej skrini s kreatívnym materiálom. Nosia mu ich priatelia alebo si po nich zájde do recyklačného koša na elektroodpad. Raz dokonca dostal celú škatuľu z firmy z Liptovského Mikuláš, ktorú zaujala jeho práca.
Výroba jednej žiarovky trvá podľa obtiažnosti dva týždne až mesiac. „Človek musí mať na to aj chuť. Modelárčenie vyžaduje veľa trpezlivosti a zručnosti. Niekedy keď sa nedarí, tak to radšej nechám tak a vrátim sa k tomu, keď mám lepšie náladu, “ priznáva Ján a ukazuje rozpracované projekty. Jeden je venovaný vnučke. Tvorí ho žiarovka, ktorú drží odliatok ruky starého otca a vnučky. Ako zvuk si Ján nahral jej detský spev. Už len stačí nájsť miniatúru, ktorá bude vystihovať ich vzájomný vzťah. Druhý sa týka rozhľadne na Devínskej Kobyle. Rozhľadňu v tvare modlivky umelec najprv navrhol podľa skutočnosti, postavil, potom rozpílil a teraz ju potrebuje v žiarovke znova zlepiť dohromady. Tretím projektom je fotograf zachytávajúci svet okolo seba so svietiacim objektívom.
Úžasné je, že výtvor môže byť ušitý priamo na mieru obdarovanému. Jednu žiarovku od Jána vlastní aj raper, zabávač a bývalý profesionálny cyklista Bekim Aziri, ktorý je dnes na vozíčku. „Zhotovil som mu podstavec v tvare kopca s cyklistom, lebo práve tu sa mu úraz stal a do žiarovky na kopci som umiestnil invalidný vozík, ktorý mal svietiace kolesá, lebo on taký vozík vlastnil,“ približuje tvorca. Najdôležitejšie sú pre Jána nápady. Keď vznikne dobrá idea, potom sa už ľahšie hľadajú cesty k realizácii. Celkovo Ján Caro vytvoril už viac ako stovku originálnych žiaroviek, ktoré putovali aj za hranice Slovenska, do Maďarska, Čiech či Anglicka.