BRATISLAVA – Slovensko si dnes pripomína 100 rokov od smrti Milana Rastislava Štefánika, muža mnohých tvárí a talentov. Celonárodná spomienková slávnosť sa koná aj na mieste jeho posledného odpočinku na mohyle na Bradle. Tá sa vypína nad jeho rodnými Košariskami a Brezovou. Generál, ktorý len pár dní dozadu vyhral v ankete RTVS Najväčší Slovák, sa vo svojej dobe vymykal priemeru. Pohľad na neho je často ovplyvnený dejinnými udalosťami, ktorých bol súčasťou a heroizáciou v súvislosti s jeho tragickou smrťou. Desiatky ulíc po celom Slovensku, niekoľko námestí, dve nábrežia a bratislavské letisko nesú jeho meno. Štefánik sa dostal tiež na bankovky a mincu.
Jeho oficiálny životopis je známy. Mladík z mnohopočetnej rodiny evanjelického farára bol talent na jazyky, na konci života hovoril až ôsmimi. Študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu, vysokú študoval v Prahe. Počas štúdií sa zoznámil s Tomášom Garrigue Masarykom, aktívne pôsobil v slovenských obrodeneckých spolkoch v Prahe. Po skončení štúdií zamieril do Paríža. Publikoval vedecké práce v obore astronómie a práve astronomické výpravy ho priviedli do rôznych kútov sveta. Absolvoval výstup na Mont Blanc, zúčastnil sa výpravy do Turkestanu, cestou navštívil Leva Nikolajeviča Tolstého, precestoval severnú Afriku, dostal sa na Tahiti, Nový Zéland či ostrovy Vava’u, navštívil Brazíliu, Ekvádor či Galapágy.
Počas svojho života stretol viacero neopakovateľných osobností. Nech to bol princ z rodu Bonapartov, Gustáv Eiffel (tvorca preslávenej Eiffelovej veže v Paríži) či posledný ruský cár Mikuláš II.
Boj za Česko a Slovensko
Na začiatku Prvej svetovej vojny vstúpil do služieb Francúzska a stal sa letcom. Pri svojej novej kariére pomáhal budovať meteorologickú službu francúzskej armády. Zároveň sa spolu s T.G.Masarykom a Edvardom Benešom stal jedným z troch hlavných osobností, ktoré umožnili vznik novej Československej republiky. Jeho kontakty vo francúzskom prostredí umožňovali obom českým politikom sa dostať na stretnutia na najvyšších politických úrovniach. Jeho vojenská kariéra mu umožňovala pomáhať aktívne budovať československé légie v Taliansku, Francúzsku a Rusku. Práve československé légie a ich zapojenie v bojoch Prvej svetovej vojny naklonili misku váh na stranu myšlienky vzniku samostatnej Československej republiky v hlavách politikov na strane víťazných mocností. Preto sa stal aj ministrom vojny novovznikajúcej republiky.
Miloval ženy a ženy milovali jeho
Do idealizovanej podoby štátnika, diplomata vojaka a otca zakladateľa sa často nehodí spomínať jeho viaceré milostné romány. Každý z nich mu pomohol k novým možnostiam, k peniazom či vplyvu. Niektoré ostali len na úrovni platonického vzplanutia, iné mu pomohli v jeho kariére. Podľa niektorých zdrojov po smrti Štefánika držalo smútok viac ako 50 žien v Taliansku a Francúzsku. Jediným jeho známym neúspechom je odmietnutie z čias vysokoškolských štúdií v Prahe a to zo strany vtedy ešte len 15-ročnej dcéry slávneho českého básnika Jaroslava Vrchlického.
Štefánikova dnešná podoba je často idealizovaná. Podľa dobových správ bol človekom, ktorý často trpel na rôzne žalúdočné a črevné choroby, mal len 160 centimetrov, tvár poďobanú od kiahní. Neskôr mal srdcové problémy a aj niekoľkokrát za deň zamdlieval. Jeho portréty s dôstojníckou čapicou milosrdne zakrývajú jeho plešinu. Napriek tomu dokázal vzbudiť u žien až neuveriteľné vyznania. Francúzska novinárka Louise Weiss (neskôr významná intelektuálka a politička), ktorá bola od Štefánika o 13 rokov mladšia, mu napríklad napísala tieto slová : „Pokorne prichádzam požiadať vás, aby som sa stala vašou snúbenicou“ alebo „Pre mňa jedinou obeťou je vzdať sa vás. Krutou existenciou je nebyť vašou ženou.“
Pred svojou smrťou bol zasnúbený s talianskou markízou Giulianou Benzoni. Tá keď sa s ním zoznámila v roku 1916, mala len 18 rokov. Faktom je, že mu ostala verná až do smrti, nikdy sa nevydala a pravidelne chodila na Štefánikovu mohylu, dokiaľ jej to komunistický režim nezakázal. Poslednou návštevou po dlhom období tak bol rok 1968.
Tragický pád a utajené svedectvo
Štefánik letel z Talianska na Slovensko. Československá misia v Taliansku chcela pripraviť jeho cestu vlakom cez Viedeň do Bratislavy, no Štefánik odmietol, že sa nechce ani nohou dotknúť rakúskej pôdy, lebo práve proti Rakúšanom bojoval. Domov sa teda vracal letecky. Letel v sprievode ďalších dvoch pilotov a mechanika. Pri pristávacom manévri na letisku Ivánka pri Dunaji lietadlo havarovalo.
Okamžite po tejto nehode sa objavili prvé “fakenews” tej doby. Jedným z nich malo byť tvrdenie, že existuje svedok, ktorý vraj videl Štefánikovu leteckú bundu prestrieľanú. Tomuto tvrdeniu ale odporuje fakt, že jeho bunda je od roku 2015 vystavená v múzeu v Košariskách a žiadne stopy po guľkách či projektiloch nie sú vidieť.
Včera navyše vyšlo ďalšie utajené svedectvo. Poslankyňa NR SR Natália Milanová na svojom blogu priniesla príbeh svojho starého otca, ktorý sa v roku 1939 mal dostať k utajenej pitevnej správe z pitvy ktorá bola vykonaná na generálovi. Ani v nej sa vraj nespomínajú zranenia spôsobené strelnými zbraňami.