Zahraničné Politika Top

Hádka o odškodné. Grécko žiada od Nemecka miliardy eur za dve svetové vojny

Grécka vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa žiada od Nemecka reparácie za obe vojny. Zdroj: SITA/AP

ATÉNY/BERLÍN – Grécko vyzvalo prostredníctvom verbálnej diplomatickej nóty Nemecko na rokovania o odškodnení za škody spôsobené prvou a druhou svetovou vojnou. Informovalo o tom v utorok grécke ministerstvo zahraničia.

 

Grécko vyzvalo Nemecko na rokovania o odškodnom prostredníctvom verbálnej nóty. Ide zvyčajne o písomnú správu jednej krajiny adresovanú druhému štátu. Grécka expertná komisia však už pred tromi rokmi vypočítala výšku reparácií na 290 miliárd eur. Podľa nemeckého Bildu v súčasnosti požadujú Atény vyplatiť až 376 miliárd eur. Grécko okrem toho žiada navrátenie archeologických pamiatok. 

Za čo požadujú odškodnenie

Podľa Bildu sa táto suma skladá zo škôd na infraštruktúre a priemysle počas dvoch vojen a okupácie, ako aj zo strát surovín – napríklad ropy. K tomu je prirátaná aj kompenzácia pre rodiny vojnových veteránov a tých, ktorí boli vo vojnách zabití alebo zomreli v táboroch. Atény okrem toho požadujú, aby Berlín splatil úver, ktorý musela grécka centrálna banka Berlínu zaplatiť v roku 1942. V tom čase to bolo takmer 500 miliónov ríšskych mariek. Dnes to približne zodpovedá niekoľkým miliardám eur.

Atény hovoria o morálnej povinnosti

Grécko už v apríli avizovalo, že podobnú nótu Nemecku zašle. V tom čase parlament poveril vládu Alexisa Tsiprasa, aby od Nemecka reparácie požadoval. Tsipras vtedy povedal, že po ukončení pomoci krajine ohrozenej bankrotom je na to ten správny okamih. Uviedol, že je pre neho dôležité, aby došlo medzi Gréckom a Nemeckom k priateľskému rozhovoru. Zároveň ale podotkol: “Požiadavku na vyplatenie reparácií vnímame ako historickú a morálnu povinnosť.”

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Reakcie Nemecka

Reakcie Nemecka na aprílové tvrdenia Grécka boli rozličné. Hovorca vlády Steffen Seibert vtedy povedal, že otázka reparačných platieb už bola “právne a politicky vyriešená”. Spolková vláda sa odvolávala na zmluvu “dva plus štyri” podpísanú v roku 1990 medzi oboma nemeckými štátmi a spojencami. Aj splatenie úveru z roku 1942 považoval Berlín za vyriešené a to londýnskou dohodou o dlhu z roku 1953. V tejto zmluve sa dohodlo, že Nemecko by malo reparácie platiť až po uzavretí oficiálnej mierovej dohody, tá však doteraz neexistuje. Namiesto toho bola v roku 1990 podpísaná spomínaná dohoda “dva plus štyri”, z ktorej bol zámerne vynechaný pojem “mierová zmluva”, aby Nemecko nemuselo platiť reparácie.

Nie všetci majú rovnaký názor

Niektorí politici nesúhlasili so stanoviskom nemeckej vlády, prezentovanom jej hovorcom Seibertom. Napríklad vtedajší podpredseda SPD Ralf Stegner pre FOCUS povedal, že vzhľadom na rešpekt ku Grécku sa treba s jeho požiadavkami citlivo vyrovnať. 

Predstaviteľ Strany zelených Anton Hofreiter sa už dokonca pred štyrmi rokmi vyslovil za rozhovory s Gréckom o otázke reparácií. Chcel, aby sa dosiahla priateľská a zmierlivá dohoda. Predstaviteľ ľavice Gregor Gysi zas navrhoval vznik fondu pre niektoré žijúce obete nacistického režimu.

Nemeckí politici zatiaľ aktuálne nereagovali na zaslanú verbálnu nótu. Podľa ministerstva zahraničných vecí – ako píše Bild – sa v súčasnosti skúma. To by mohlo vyžadovať trocha času. Aj vzhľadom na to, že uznesenie, ktoré viedlo k nóte, “je v súčasnosti k dispozícii iba v gréčtine”.

Galéria
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a hovorca vlády Steffen Seibert. Zdroj: SITA/AP
Zdroj: pixabay
Grécko žiada reparácie za obe svetové vojny. Zdroj: pixabay
Grécko požaduje od Nemecka stovky miliárd eur. Zdroj: pixabay
navigate_before
navigate_next